Hyperkinetická porucha (ADHD - Attention Deficit Hyperactivity Disorder) alebo porucha pozornosti s hyperaktivitou je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detstve. Vyskytuje sa u 5 – 7 % detí školského veku, z toho 4-krát častejšie u chlapcov než u dievčat. Objavuje sa v prvých piatich rokoch života dieťaťa a môže prejsť do dospelosti.

Na Slovensku stále pretrvávajú predsudky voči duševným poruchám. Málo sa hovorí o tom, že aj deti môžu trpieť duševnými poruchami, a pritom hypekinetická porucha (ADHD) je najčastejšou poruchou psychického vývinu v detstve. Príčiny vzniku ADHD sú komplexné a zahŕňajú genetické predispozície, získané biologické faktory, psychologické a sociálne vplyvy. „Dokázané sú diskrétne funkčné zmeny vo viacerých štruktúrach centrálneho nervového systému. Genetické príčiny boli potvrdené štúdiami rodín, adopčnými štúdiami a štúdiami dvojčiat. Rodinné štúdie poukazujú na vyšší výskyt ADHD u prvostupňových príbuzných ako u ostatnej populácie v pomere 25 % ku 5 %. Tento vyšší výskyt je zjavný aj u druhostupňových príbuzných. Vyšší výskyt je aj u pridružených psychických poruchách, ako napríklad pri úzkostných poruchách, depresii, antisociálnej osobnostnej poruche a závislosti od alkoholu a drog. Podiel dedičnosti ADHD kolíše v rozmedzí 30 – 50 %, pričom narušené správanie je prítomné u 50 % detí a dorastencov s ADHD,“ vysvetľuje MUDr. Ján Šuba, primár Kliniky detskej psychiatrie DFNsP v Bratislave, predseda Sekcie detskej a dorastovej psychiatrie, podpredseda výboru Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS.

Medzi základné prejavy ADHD patrí nepozornosť, nadmerná aktivita (hyperaktivita) a impulzivita.

Ako sa prejavuje dieťa s poruchou ADHD?

• Má problém s udržaním pozornosti, ľahko sa rozptýli
• Nevenuje pozornosť detailom
• Robí chyby z nepozornosti
• Pôsobí akoby nepočúvalo
• Má problémy pamätať si a riadiť sa inštrukciami
• Má problémy s organizovaním, plánovaním a dokončením činností      
• Je znudené úlohou skôr, než ju dokončí
• Často stráca alebo založí školské pomôcky, hračky alebo iné veci
• Je stále v pohybe, akoby bolo poháňané motorom
• Je nepokojné, neobsedí, mrví sa
• Často opúšťa miesto v situáciách, keď sa predpokladá, že bude v pokoji sedieť
• Nadmerne a hlasno hovorí
• Má problémy ticho sa hrať alebo odpočívať
• Je zbrklé, koná bez premýšľania
• V triede vyhŕkne odpoveď bez toho, aby počkalo, kým bude vyvolané alebo si vypočuje celú otázku
• Nedokáže vyčkať, kým na neho príde rad
• Hovorí nevhodné veci alebo v nevhodnú dobu
• Často prerušuje ostatných a kazí hru
• Nie je schopné ovládať emócie, čo vedie k výbuchom hnevu
• Ľahko sa nechá vyprovokovať
• Je neprimerane smelé, nebojácne, nevníma reálne nebezpečenstvo a prílišné riziko

Skúsenosti psychológov a pedagógov potvrdzujú, že žiaci s ADHD potrebujú pre svoj optimálny osobnostný rozvoj uplatňovať vo výchove a vyučovaní viaceré špecifické didaktické formy, metódy, prístupy. Spomenieme iba niektoré:

-          umožniť deťom s ADHD zažiť úspech

-          naučil ich lepšie poznať svoje kvality, svoje pozitíva , svoje nadanie, ale aj svoje rezervy

-          dôležité veci  a najmä kritiku prediskutovať medzi štyrmi očami, nie pred kolektívom

-          hovoriť pokojne, sebaisto, nevyhrážať sa a zopakovať postoj niekoľkokrát v rôznych obmenách

-          mať pripravené stimulačné aktivity, zaujímavé aktivity na sústredenosť

-          zaraďovať ho postupne do vzťahov v triede, pretože dieťa s ADHD má pre svoju impulzivitu a agresivitu viac nepriateľov ako priateľov,  ostatné deti ho nemajú veľmi radi, lebo im robí zle

-          pri dobrom správaní v škole treba dieťa odmeňovať a chváliť

-          vyberať detí z vyučovacej hodiny vždy, ak nastane rušivé správanie a rozleptávanie triedneho kolektívu a vzdelávať ho prostredníctvom aktivít špeciálneho pedagóga, asistenta učiteľa či školského psychológa

-          počas celého školského roku zabezpečiť v školskom prostredí a v každodennej práci s deťmi s ADHD čo najviac stereotypov a rituálov, pretože každý aj sebamenší podnet vyvoláva u nich neadekvátne a nepredvídateľné správanie a reagovanie, ako napr. výbuchy zlosti, hnevu, podráždenia

Nie je však pravda, že deti s ADHD nemôžu úplne udržať pozornosť. Keď sa zaoberajú činnosťami, ktoré ich zaujímajú, vedia si pozornosť udržať. No ak sa úloha opakuje, je ťažká alebo nudná, rýchlo strácajú schopnosť sústrediť sa. Deti s ADHD prechádzajú od úlohy k úlohe bez jej ukončenia. „Učitelia môžu byť v tomto smere veľmi nápomocní tým, že rozpoznajú, že sa jedná o skutočný a liečiteľný problém, nie iba o predvádzanie sa dieťaťa. Ak ho budú motivovať, podporovať ho a pomáhať mu po zistení príčiny jeho problémov, stanú sa významným zdrojom sily pre dieťa, ktorého skúsenosti so školou a s učiteľmi boli pred stanovením diagnózy veľmi zlé. Učitelia môžu  pomôcť dieťaťu porozumieť cieľu svojho správania, hľadať spôsoby ako dieťa povzbudiť a tiež  využiť triedu ako skupinu na získanie detí pre priateľskú spoluprácu.“ ozrejmuje Doc. PhDr. Eva Gajdošová, CSc. z Katedry psychológie FF UK v Bratislave.

Potrebné je posúdenie odborníkom

Porucha ADHD môže viesť k problémom dieťaťa ako doma, tak aj v škole. Môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa učiť sa a mať dobré vzťahy s ostatnými, a preto je dôležité, aby rodičia boli schopní rozpoznať príznaky tejto poruchy a vyhľadali pomoc odborníka - pedopsychiatra, detského lekára, psychológa, detského neurológa, liečebného a špeciálneho pedagóga. Liečba pozostáva z psychosociálnej rehabilitácie a špeciálno-pedagogickej intervencie. Niekedy je potrebná aj farmakoterapia. „Liga za duševné zdravie vydala letáky a brožúru o duševných poruchách u detí, preto aby rodičia pochopili, že je nutné obrátiť sa na psychológa alebo psychiatra, pretože je potrebné komplexné psychologické vyšetrenie dieťaťa. Preto je nutné o týchto témach hovoriť a prelomiť tabu. Úlohou detského psychiatra je potvrdenie diagnózy  a nastavenie liečby. Prvou líniou pomoci sú edukačné programy pre rodičov a učiteľov zamerané na zlepšenie informovanosti rodičov a učiteľov. V spolupráci s rodinou a školou je možné priaznivé ovplyvnenie poruchy. Včasné rozpoznanie psychických porúch v detskom a adolescentnom veku má mimoriadny preventívny význam,“ približuje Ing. Olga Valentová, PR manažérka Ligy za duševné zdravie SK.

Prečo je liečba dôležitá?

Aj keď porucha ADHD neohrozuje dieťa na živote, znižuje možnosti jeho uplatnenia teraz aj v budúcnosti. Neliečené dieťa, akokoľvek inteligentné, ťažšie zvláda školu a často nedosiahne také vzdelanie, na ktoré má vlohy, talent a schopnosti. Bez liečby môžu byť  jeho vzťahy s rovesníkmi ako aj s rodičmi problematické a nenaplnené, dieťa môže byť osamotené, nespokojné a nešťastné. Rodičia, najmä matky, bývajú frustrované a obviňované zo zanedbanej výchovy dieťaťa, s ktorou si nevedia dať rady. Dieťa s neliečeným ADHD v pubertálnom veku môže častejšie ako ostatná mládež siahať po drogách alebo sa zapliesť do kriminálnych aktivít. Keď však rodič dieťaťa s ADHD vyhľadá odbornú pomoc, dieťa má  lepšiu šancu rozvinúť svoje schopnosti a zlepšiť vzťahy so svojím okolím.