Podľa prieskumu medzinárodnej skupiny EOS „Platobné zvyklosti v Európe“, až 40 percent zákazníkov na Slovensku nespláca svoje záväzky včas. Podľa štatistík len v roku 2010 každý 10. Slovák nesplácal niektorú zo svojich dlžôb tak dlho, že sa dostal do rúk niektorej zo špecializovaných inkasných spoločností. S druhou vlnou krízy za dverami je otázka rozpočtov domácností opäť veľmi aktuálna. Ako vzniká platobná neschopnosť, na čo si dávať pozor a čím sa riadiť, aby sme vládali splácať svoje dlhy?
Z dlhoročných skúsenosti radí Michal Šoltes, generálny riaditeľ inkasnej spoločnosti EOS KSI Slovensko, najväčšej slovenskej inkasnej spoločnosti (zároveň prezident Asociácie slovenských inkasných spoločností). Podľa štatistík stále viac Slovákov nie je schopných splácať svoje záväzky. Kým platobná disciplína firiem sa vlani zlepšila, z peňaženiek ľudí kríza stále neodišla.
Pohľad na počty nesplácaných záväzkov ľudí vyzerá stále hrozivo. Len v roku 2010 prijali inkasné spoločnosti, ktorých predmetom činnosti je inkaso pohľadávky po splatnosti, do svojej správy cez 400 tisíc pohľadávok v objeme 176 mil. eur.
Pri hrubom prepočte môžeme povedať, že svoje záväzky len v roku 2010 nesplácal načas približne každý desiaty dospelý Slovák!
Spoločnosť EOS KSI Slovensko len v posledných piatich rokoch inkasovala spolu cez 880 tisíc prípadov pohľadávok občanov po splatnosti. Z takýchto skúseností a štatistík vie kvalifikovane vyhodnotiť, pri ktorých tovaroch a v akých situáciách si vytvárame pohľadávky, ktoré následne nie sme schopní splácať a aké pohnútky nás k tomu najčastejšie vedú.
Najčastejšie nesplácaný záväzok Slovákov – kde a ako vzniká?
Rebríček vedú pôžičky od nebankových subjektov – rýchle pôžičky s nevýhodnými podmienkami. Pokiaľ človek potrebuje peniaze, rýchla pôžička od nebankového subjektu mu príde ako rýchla a bezstarostná možnosť. Problémom je, že si často pritom ľudia nevedia prepočítať „(ne)výhodnosť“ takejto pôžičky. Po istom čase nie sú schopní zvládnuť buď výšku pravidelnej splátky, alebo dlhé obdobie splácania.
TOP 5 tovarov a služieb, ktoré Slováci najčastejšie prestanú splácať?
1. Hotovostné pôžičky (od nebankových subjektov, ale aj bankové spotrebné úvery)
2. Predaj tovaru na splátky – často neplánované, spontánne rozhodnutia priamo v prevádzke obchodu
3. Faktúry za telekomunikačné služby (nepochopením produktu alebo neschopnosťou ustrážiť svoje telefonovanie – „nedisciplinovanosťou“ pri telefonovaní)
4. Úvery na bývanie – najmä precenením svojich možností pri výške úveru (cene kupovanej nehnuteľnosti)
Čo vedie ľudí k neuváženému zadlžovaniu sa?
„Snáď s výnimkou úverov na bývanie platí, že ide o tovary, ktoré vo väčšine nie sú pre život nevyhnutné, resp. by sa dal ich nákup oddialiť. Pri úveroch na bývanie je na zváženie kúpa lacnejšieho bytu či domu, pri ktorých bude aj mesačná splátka nižšia
1. Marketing a cielené „podprahové“ navádzanie ľudí na „okamžitú“ kúpu tovaru. V prevažnej väčšine tovaru, ktorého obstaranie by mohlo počkať, kým si spotrebiteľ aspoň na časť ceny nasporí.
2. S tým spojená prezentácia jednoduchého získania peňazí a bezstarostného splácania – „My dávame najlepšie podmienky, minimálne splátky, odklad splátok, atď.“
3. Reklamy, ktoré nikdy „nepovedia“ všetko
4. Až na štvrtom mieste životná situácia, prípadne konkrétna udalosť v živote človeka, ktorej riešenie si vyžaduje nárazové finančné zdroje (môže ísť až o existenčné problémy)
5. Všeobecná finančná negramotnosť a neuvedomenie si následkov neuváženého zadlženia sa, a skutočnej ceny pôžičky či úveru
7 rád, ako sa vyhnúť dlhom, ktoré nemusíme byť schopní splatiť
1. Plánovať: Nežiť na dlh, nekupovať tovar na splátky v okamihu, keď vás zaujme v obchode – plánovať finančné výdavky a dopredu si na nákupy nasporiť
2. Nebyť márnomyseľný a nedočkavý: Čerpať úver (resp. leasing) len v nevyhnutných/akútnych prípadoch
3. Mať rezervu: Mať vytvorenú finančnú rezervu optimálne na obdobie šiestich mesiacov, pre prípad náhlej straty príjmu, zamestnania a podobne.
4. Rodina a známy I: Pri úvere mať vopred dohodnutého svojho ručiteľa. Tým nech je rodinný príslušník či dobrý známy, ktorí budú v prípade potreby ochotní a schopní okamžite prevziať splácanie v plnej výške počas vašej platobnej neschopnosti
5. Rodina a známy II. Tým zväčša postačuje splatiť požičanú sumu bez úrokov. Týka sa to najmä dočasných pôžičiek nižších súm potrebných na vykrytie aktuálnej potreby. Ale pozor aj na to, že peniaze a majetok už rozdelili mnohé rodiny.
6. Poistiť si splátky. Avšak odporúčame mať dobre naštudované zmluvné a obchodné podmienky – ktoré poistné udalosti vám poistenie skutočne kryje a ako v prípade platobnej neschopnosti postupovať, aby poisťovňa prebrala splácanie úveru
7. Pozor, dlhom nie je len bankový úver. Treba si uvedomiť, že formy dlhu/úveru sú rôzne. Žiaľ splátkové portfólio mnohých ľudí spotrebným či hypotekárnym úverom len začína. Pridáva sa povolené prečerpanie na platobnej a úver na kreditnej karte. Ďalej lízing auta, televízor a kuchynská linka na splátky. K tomu splátky na telefón v kolísavej výške a po dobu dvoch rokov nezrušiteľný paušál. Podstatné je nebrať si také množstva úverov súčasne, aby celková splátka presahovala mesačný príjem alebo odčerpala väčšinu z neho. Celková suma úverov by nemala presahovať 50 percent disponibilného príjmu. Druhá polovica je určená na bežné životné výdavky – strava, šaty, energie v domácnosti a časť na sporenie.
