V dôsledku slabej kúpyschopnosti obyvateľstva zabúdame, že skladba stravy je jeden z najvýznamnejších rizikových faktorov nielen chorôb obehovej sústavy, ale aj nádorových ochorení, či cukrovky, obezity, zvýšenej hladiny cholesterolu, glukózy a vysokého krvného tlaku.
Ak porovnáme výšku dôchodkov s cenami zdravých potravín / rýb, ovocia a zeleniny/ , dá sa už začať hovoriť o genocíde povojnovej generácie.
Negatívnu úlohu zohráva aj reklama, z ktorej peniažky tečú na podporu politických strán aj jednotlivcov. Najviac masíruje zlé návyky televízna reklama, ktorá nielenže často pár razy za deň robí reklamu nezdravým výrobkom plným cukru a tukov, ale navyše ich ešte doplňuje heslami, čo eliminujú vôľu a rozhodovanie. Kašli na imidž, počúvaj smäd, Keď musíš, tak musíš.. .-pri násilnom odobratí čokolády. Dospelí sa ešte ako tak ubránia, ale čo deti?. Zrazu zistia, že „in“ je piť colu a nie vodu, alebo, že najlepší je Mc Donald, kam sa naňho hrabe mamičkina kuchyňa. Kým zistia, ako naleteli , zlé návyky sa im dostanú pod kožu a začarovaný kruh nesprávnych stravovacích návykov bude pokračovať aj v ďalších generáciách. Situácia je varujúca. Takmer 60 percent dospelej populácie konzumuje polotučné mlieko, vysokotučné syry a z mliečnych výrobkov najmä jogurty. Pretrváva vysoká spotreba vajec. Najfrekventovanejšie mäso je bravčové, nasleduje hydina, potom hovädzie. Konzumácia baraniny a jahňaciny a rýb je zriedkavá. Ovocie konzumuje denne 57,5 percenta dospelej populácie. Nižšia je spotreba zeleniny, ktorú denne alebo takmer denne konzumuje len 55 percent respondentov. Spotreba tukov vysoko prekračuje normy.
Čo s tým? Už sa nemôžeme vyhovárať na komunistické normy. Jedným z riešení by bola osveta a regulované ceny „ zdravých potravín“. Čo keby pán minister zaviedol do škôl popri joge aj náuku o zdravej výžive. Veď ľudstvo už niekoľko tisíc rokov vie, že potraviny sú jedom aj liekom súčasne. Bolo by dobre naučiť deti rozoznávať, kedy liečia a kedy zabíjajú.