Presne pred 130-timi rokmi, v roku 1881, sa známemu francúzskemu chemikovi Louis Pasteurovi podarilo izolovať organizmus, ktorý nazvali pneumococcus, a ktorý bol v druhej polovici 19. storočia hlavným pôvodcom pneumónií, teda zápalu pľúc s ťažkými, až smrteľnými následkami. Odvtedy pneumokoky trápia mysle vedcov, lekárov a farmaceutov po celom svete v snahe zabrániť pneumokokom šíriť nákazy, ochorenia a smrť.
Veľká radosť a veľké sklamania z objavenia antibiotík
Obrovským úspechom medicíny v boji proti pneumokokom bolo objavenie penicilínu v roku 1928 Alexandrom Flemingom. Liečba pneumokokových infekcií penicilínom sa začala v roku 1944, teda práve včas na to, aby počas 2. svetovej vojny zachránila tisícky ľudských životov. Tento fakt sa stal dôvodom veľkej radosti lekárov, ktorí boli presvedčení, že problém s pneumokokmi je vyriešený. Žiaľ nebolo to úplne tak.
Už v roku 1967, teda len niečo vyše 20 rokov, odkedy sa začal na liečbu bakteriálnych infekcií vo veľkom používať penicilín, sa objavili prvé prípady rezistencie na toto antibiotikum a boj s pneumokokmi pokračoval ďalej. Pneumokoky, ktoré sa neustále vyvíjali a prispôsobovali sťaženým podmienkam, čím sa samotná liečba týchto ochorení stávala neustále viac a viac neúčinnou. Koniec 20. storočia sa niesol v duchu vývoja nových antibiotík v závislosti od toho, ako sa objavovali jednotlivé typy pneumokokov a ako si na jednotlivé antibiotiká vytvárali rezistenciu. Vývoj nových skupín antibiotík je pritom čím ďalej náročnejší.
Prevencia je lepšia ako liečba
A práve preto sa vedci rozhodli zvoliť inú stratégiu a pustili sa do boja s pneumokokmi, v ktorom sa najúčinnejšou zbraňou stala prevencia. Už v roku 1977 bola predstavená 14-valentná, neskôr v roku 1983 aj 23-valentná pneumokoková polysacharidová vakcína. Nevýhodou polysacharidových vakcín je fakt, že imunitný systém detí, ktorý dozrieva až po treťom roku života na tieto vakcíny slabo reaguje, a teda deti nie sú chránené práve v najkritickejšom období. Navyše toto očkovanie je potrebné opakovať každých 3 – 5 rokov pre zachovanie dostatočnej úrovne ochrany.
Keďže pneumokokové ochorenia ohrozujú najčastejšie deti vo veku do 5 rokov, najmä však tých najmenších v prvom roku života, vývoj vakcín preto pokračoval ďalej s cieľom nájsť účinnú ochranu práve pre tých najmenších. Prvou lastovičkou v tomto smere bola vakcína Prevenar, ktorou sa začalo očkovať v USA od roku 2000 a v Európe od roku 2001. Vakcína obsahovala antigény proti 7 najnebezpečnejším kmeňom pneumokokov, ktoré spôsobujú závažné pneumokokové ochorenia. Po zavedení očkovania Prevenarom poklesol výskyt závažných pneumokokových ochorení v priemere až o 90%, zápaly stredného ucha o približne 50% a znížil sa aj výskyt antibiotickej rezistencie, ako aj počet hospitalizácií a ambulantných návštev lekára.
Širšia ochrana
Pneumokoky však opäť preskupili svoje sily a do boja vyrazili sérotypy, ktoré sa doteraz vyskytovali len zriedka alebo nepredstavovali pre detský organizmus nebezpečenstvo. Patria medzi nich napríklad sérotypy 3, 6A a 19A, ktoré v súčasnosti predstavujú najväčšiu hrozbu pre detský organizmus, keďže sa vyznačujú vysokou odolnosťou voči antibiotickej liečbe a dokážu sa šíriť v detskom telíčku veľmi rýchlo. Liečba závažných stavov u pneumokokových ochorení je často i bojom s časom. Obzvlášť sérotyp 19A je v poslednom období na vzostupe a pre svoju odolnosť voči mnohým antibiotikám je príčinou komplikácií, ktoré vyžadujú dlhodobejšiu liečbu, chirurgické zákroky a použitie antibiotík, ktoré sa deťom bežne nepodávajú. Ani tieto opatrenia však nemusia byť vždy úspešné a môžu skončiť trvalými zdravotnými následkami a v najhorších prípadoch aj úmrtím dieťaťa.
Výrobcovia vakcín zareagovali na tento trend výrobou nových konjugovaných vakcín so širšou ochranou proti desiatim (10-valentná vakcína) a trinástim (13-valentná vacína) kmeňom pneumokoka, ktoré sú v súčasnosti najčastejšie príčinou závažných pneumokokových ochorení. Mamičky sa tak môžu rozhodnúť pre očkovanie svojho novorodenca medzi 10-valentnou vakcínou bez doplatku a 13-valentnou vakcínou, na ktorú si musia nachystať takmer 13 euro na jednu dávku. Rozhodnutie v prospech očkovania proti čo najširšiemu spektru pneumokokových kmeňov odporúčajú odborníci z dvoch hlavných dôvodov: širšia ochrana detí proti závažným infekciám na jednej strane a obmedzenie používania antibiotík, čo zabráni vzniku nových rezistentných kmeňov pneumokokových baktérií.
Prevenar 13
13-valentná konjugovaná vakcína Prevenar 13 poskytuje spomedzi konjugovaných vakcín najširšiu ochranu proti pneumokokom spôsobujúcim závažné infekcie u detí a ako jediná dostupná konjugovaná vakcína poskytuje ochranu aj proti kmeňom 3, 6A a najmä 19A, ktoré sa vyznačujú vysokou agresivitou a rezistenciou na antibiotiká.1,2 Prevenar 13 pomáha chrániť dieťa pred závažnými pneumokokovými infekciami, zápalom pľúc a zápalom stredného ucha, ktoré sú spôsobené očkovacími sérotypmi.1
Informácie o pneumokokoch
Pneumokok je pôvodcom ťažkých, niekedy až fatálnych bakteriálnych infekcií, ktoré ohrozujú predovšetkým deti do 5 rokov života. Šíri sa vzduchom a bežným kontaktom, pričom sa usádza na slizniciach nosa a úst, odkiaľ dokáže preniknúť do krvného obehu a napáda ďalšie orgány. U detí sa tak môžu vyvinúť závažné ochorenia ako sinusitída (zápal prínosových dutín), otitis media (zápal stredného ucha), meningitída (zápalu mozgových blán), bakteriémia (výskyt baktérii v krvi), sepsa (otrava krvi), osteomyelitis (zápal kostnej drene), septická artritída, endokarditída a perikarditída (zápal srdcového svalu a osrdcovníka), peritonitída (zápal pobrušnice), celulitída, či zápal mozgu. V súčasnosti je známych asi 90 kmeňov pneumokových baktérií, avšak iba niektoré z nich predstavujú nebezpečenstvo pre zdravie a život detí.
Viac informácií nájdete na www.pneumokok.sk.
