Takmer tretina Slovákov je presvedčená, že to s financiami vie. V skutočnosti im ale naozaj rozumie, resp. to s nimi vie len 12 %. S 88 % obyvateľov so základnými, prípadne slabými finančnými znalosťami tak Slováci vo svetovom rebríčku skončili na poslednom mieste. Vyplynulo to z medzinárodnej štúdie poisťovacej časti ING vykonanej v 12 krajinách Ameriky, Európy a Ázie.

Financie majú Slováci podľa svojich slov pod kontrolou, úplne istí si však pri narábaní s nimi nie sú. Najväčšie problémy im pritom robili otázky o sporení. „Správne si spočítať úroky dokázalo len 37 % Slovákov, pritom ide o bežný finančný produkt, ku ktorému stačia základné finančné znalosti,“ uviedla k výsledkom generálna riaditeľka ING pre poistenie a dôchodky Renata Mrázová. S otázkami ohľadne investícií si potom správne poradilo 42 % respondentov, úvery správne zhodnotilo len 48 % Slovákov. „Investície stále považujeme za niečo veľmi zložité a nepochopiteľné a túto oblasť financií máme tendenciu opomínať. Z úverov potom máme strach a ťažko si pripúšťame neschopnosť postarať sa sami o seba a blízkych. Často sa preto podrobnými podmienkami úveru či pôžičky ani nezaoberáme,“ doplnila Renata Mrázová.

Smutné posledné miesto

I keď sa Slováci považujú za relatívne zdatných finančníkov, realita je úplne opačná. V porovnaní s 12 národmi Európy, Ameriky i Ázie skončili suverénne na poslednom mieste. Dobrými alebo výbornými finančnými znalosťami totiž oplýva len 12 % Slovákov. Pred nimi sa umiestnili Mexičania s 19 % respondentov s vysokou úrovňou finančných znalostí a Česi s 21 %. Naopak najlepšie sa vo financiách orientujú Japonci (44 %), Indovia (40 %) a Kórejci (37 %).

Súboj pohlaví, generácií a krajov

V porovnaní muži vs. ženy na Slovensku víťazí silnejšie pohlavie – spomedzi ľudí s vysokou úrovňou finančných znalostí bolo 67 % mužov. Medzigeneračný súboj vyhrala veková skupina 35–49 rokov, až
45 % respondentov s vysokými finančnými znalosťami bolo v tomto veku. Tesne v závese je skupina
20–34 rokov (40 %). Porazenými boli ľudia vo veku 50 až 64 rokov len s 15 %. Pritom najlepšie sú na tom Bratislavčania a Trenčania, pretože najvyšší podiel ľudí s vysokou úrovňou finančných znalostí bol z týchto krajov. A ekonomické vzdelanie? Ani to nie je podľa štúdie zárukou finančného know-how – ľudia znalí ekonómie tvorili tretinu respondentov s nízkymi finančnými znalosťami.

Na čo najviac míňame?

Takmer ¾ slovenských domácností si vedú rozpočet či prehľad o svojich príjmoch a výdavkoch a stanovený cieľ dodrží každý mesiac približne 59 % slovenských domácností. Najviac, a to až dve tretiny rodinného rozpočtu, zhltnú výdavky za potraviny a domácnosť. Teda na oblečenie, dopravu, sporenie, zábavu a iné im zostáva len tretina príjmov. Svoje účty pritom spravidla platí včas 73 % Slovákov čím sme sa dostali na úroveň celosvetového priemeru.

„Podľa prieskumu majú finančnú rezervu ¾ Slovákov, polovica by s peniazmi vyžila 3 a viac mesiacov. Táto tendencia je zrejme dôsledkom krízy, ktorá nás primäla šetriť a myslieť i na horšie časy,“ doplnila Renata Mrázová. A ako by sme reagovali v prípade nedostatku peňazí? Pri náhlych udalostiach by 68 % Slovákov znížilo svoje výdavky, hneď potom by Slováci čerpali doterajšie úspory (34 %) a až 18 % by si vzalo pôžičku. Ale napríklad za českými hranicami by po pôžičke siahli len 4 % respondentov. V prípade náhleho poklesu mesačného príjmu o 20 % by viac než polovica opýtaných vypustila dovolenku.