V dolných končatinách fungujú tri žilové systémy: hlboký, povrchový a spojovací. Ak je náš cievny systém zdravý, krv v ňom prúdi z povrchového - cez spojovací - až do hlbokého systému. Ak je však povrchový žilový systém poškodený, objavia sa žilové ochorenia. Vyskytujú sa kdekoľvek
na predkolení, menej na stehne alebo na zadnej strane lýtka. Prvotnou príčinou chronického žilového ochorenia je oslabenie žilovej steny (jej vrodená menejcennosť, resp. poškodenie chorobným procesom), strata jej pružného napätia (tonusu) a následné rozšírenie žily. Tento proces urýchľuje aj zamedzenie odtoku žilovej krvi z dolných končatín.
Druhotne s rozšírením žilovej steny vzniká nedovieravosť jej chlopní a dochádza k obráteniu toku krvi v žilách. Všetko to spôsobuje hromadenie krvi predovšetkým v povrchovom žilovom systéme dolných končatín, kde vzniká vysoký žilový krvný tlak. Ten na úrovni veľkých žíl zvyšuje tlak aj v malých cievach – venulách, kapilárach a lymfatických cievach. Dochádza k spomaleniu krvného prietoku, zhoršuje sa okysličenie cievnej steny, čo spôsobuje poškodenie cievnej výstelky, poruchy jej funkcií
a následne vzniká zápal.
Chronický zápal porušuje štruktúru žilovej steny a chlopní, čím podporuje ďalšie rozšírenie žilovej steny a zhoršenie žilového odtoku. Poškodená cievna stena je viac priepustná, dochádza
k presakovaniu plazmy do okolia a k následnému preťaženiu lymfatických ciev, k prekročeniu ich transportnej kapacity – a vzniká opuch. Zápal sa šíri zo žilovej steny do okolia, poškodzuje podkožné tkanivo a v dôsledku zhoršeného prísunu živín vznikajú zmeny kože, ktoré môžu viesť až ku vredu predkolenia.
Samostatnou skupinou v rámci chronického žilového ochorenia je chronická žilová nedostatočnosť. Je to stav, pri ktorom je narušený mechanizmus návratu žilovej krvi z dolných končatín do srdca. V žilách sa zvyšuje krvný tlak, dochádza k poškodeniu žilových chlopní (tie napomáhajú návratu krvi zo žíl
do srdca). Postupne dochádza k prenosu žilového pretlaku aj do malých ciev a kapilár, čo má
za následok vznik opuchu nôh, neskôr sa zhoršuje aj výživa kože, zvyšuje sa jej pigmentové stmavnutie, koža sa oslabuje a zle hojí. V najvyššom štádiu vzniká vred predkolenia (žilového pôvodu).
Štádiá žilových ochorení
Štádium C0S
Prejavy: bolestivosť, pocit opúchania, pocit „ťažkých nôh“, kŕče (bez viditeľných znakov)
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna a kompresívna liečba
Odborná pomoc: praktický lekár
Štádium C1
Prejavy: rozšírenie drobných koncových ciev alebo rozšírenie sieťových žíl
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna liečba a skleroterapia
Odborná pomoc: praktický lekár a angiológ
Štádium C2
Prejavy: kŕčové žily
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna liečba, skleroterapia
a chirurgická liečba
Odborná pomoc: praktický lekár, angiológ a cievny chirurg
Štádium C3
Prejavy: opuchy
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna a kompresívna liečba
Odborná pomoc: angiológ
Štádium C4
Prejavy: zmeny na koži pripisované ochoreniu žíl, napr. pigmentácia, ekzém a lipodermatoskleróza
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna a chirurgická liečba
Odborná pomoc: angiológ a cievny chirurg
Štádium C5
Prejavy: trofické zmeny na koži so zahojeným vredom predkolenia žilového pôvodu
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna a chirurgická liečba
Odborná pomoc: angiológ a cievny chirurg
Štádium C6
Prejavy: trofické zmeny na koži uvedené v štádiu C4 s aktívnym vredom predkolenia žilového pôvodu
Odporúčanie: zmena životného štýlu, medikamentózna, kompresívna a chirurgická liečba, skleroterapia
Odborná pomoc: angiológ a cievny chirurg
Ako prebieha vyšetrenie pri chronickom žilovom ochorení?
Základom diagnostiky chronického žilového ochorenia je anamnéza a fyzikálne vyšetrenie pacienta v stoji a poležiačky. Lekár tak získa základný obraz o ochorení, pričom si všíma všetky navonok badateľné zmeny na koži a prípadné opuchy.
Najčastejšie sa využívajú neinvazívne vyšetrovacie metódy, ktoré vykonávajú praktickí lekári ako aj lekári iných špecializácií (internisti, chirurgovia, dermatológovia a pod.). Do tejto skupiny patria najmä ultrazvukové metódy (vreckové dopplerovské prístroje, duplexná sonografia), ktoré umožňujú lekárom nahliadnuť „pod kožu“ a preveriť prúdenie krvi žilami v dolných končatinách. Vyšetrenie pomocou Dopplerovho ultrazvukového prístroja sa robí v stoji, pričom ultrazvuková sonda sa prikladá pod uhlom 45 stupňov proti smeru krvného prúdu. Pacient je zväčša vyzvaný, aby zakašľal. Ak sa zistí spätný tok, trvajúci dlhšie ako pol sekundy, nález sa hodnotí ako chlopňová nedostatočnosť. Ďalšou možnou metódou je duplexná sonografia, ktorá priamo zobrazuje žilový systém s prietokom krvi. Použitím tejto metódy možno odmerať a stanoviť presné miesto porušenej funkcie.
Invazívne vyšetrovacie metódy sa používajú len vo výnimočných prípadoch a vykonávajú ich špecialisti – angiológovia a angiochirurgovia. Ich podstatou je meranie žilového tlaku krvavou cestou.
Zo zobrazovacích metód sem patrí klasická kontrastná RTG flebografia, prípadne izotopová flebografia či CT venografia.
