Chronické žilové ochorenia patria medzi najčastejšie chronické choroby v civilizovaných krajinách a výrazný vplyv na ich vznik má súčasný životný štýl.

Názov chronické venózne ochorenia (CHVO) zahŕňa všetky anomálie, ktoré majú žilovú príčinu, teda všetky poruchy funkcie alebo stavby žilového systému, ktoré majú chronický priebeh, prejavujú sa subjektívnymi ťažkosťami i objektívnymi klinickými známkami.

Pozor – chronické žilové ochorenie (CHVO) nie je to isté, ako chronická žilová nedostatočnosť (CHVI) – tieto pojmy sa často mylne zamieňajú, no CHVO je širší pojem, kým CHVI predstavuje pokročilé stavy CHVO.

Rozdiel medzi chronickým žilovým ochorením, chronickou žilovou nedostatočnosťou a kŕčovými žilami

Pomenovanie: Chronické žilové ochorenie - CHVO

Čo to je: široký pojem zahŕňajúci všetky poruchy žilového systému

Prejavy: abnormality v stavbe alebo funkcii žilového systému, ktoré trvajú dlhší čas a prejavujú sa určitými symptómami

Klinické štádium: Všetky štádiá ochorenia patria pod CHVO

Pomenovanie: Chronická žilová nedostatočnosť – CHVI

Čo to je: užší pojem

Prejavy: funkčné abnormality žilového systému spôsobujúce opuch, kožné zmeny a vznik vredov

Klinické štádium: Pokročilejšie štádium CHVO - štádium C3 – C6

Pomenovanie: Kŕčové žily

Čo to je: Prejav CHVO

Prejavy: NIE SÚ kozmetickým problémom – obmedzujú totiž správne prúdenie krvi, zvyšujú riziko vzniku trombóz, zápalov žíl a ich komplikácií, spôsobujú poruchy výživy pokožky  a vznik bércovych vredov.

Klinické štádium: štádium C1 a C2

Klinické štádiá CHVO

C0        bez znakov žilového ochorenia

            C1        „červené nitky“ – trvalé rozšírenie kapilár viditeľné na koži alebo

retikulárne žily (kŕčové žily hrubé 1-3 mm)

            C2        kŕčové žily

            C3        opuch (edém)

            C4        trofické zmeny kože (defekty a ťažko sa hojace rany, zatvrdnutie kože,

ekzém, stenčenie kože, tmavé sfarbenie – hyperpigmentácia...)

C5        kožné zmeny ako C4 + zhojený vred predkolenia

C6        čerstvý vred predkolenia

Výskyt chronických žilových ochorení

Výskyt CHVO neustále narastá, postihujú 50-85 % populácie. Na Slovensku sa objavujú asi u 60 % dospelých.

Kŕčové žily dolných končatín sa vo vyspelých krajinách Európy objavujú asi u tretiny až polovice obyvateľstva a ich výskyt je vyšší u žien ako u mužov. Závažnejšie formy (kmeňové varixy) sa objavujú asi u 25-33 % žien a 10-20 % mužov, no tzv. metličky a sieťovité (retikulárne) žily sa vo vyspelých krajinách objavujú až u 80 % dospelej populácie.

Rizikové faktory vzniku žilových ochorení

• vek
• dedičné faktory
• obezita
• ženské pohlavie
• tehotenstvo
• práca v stoji
• nosenie sťahujúceho oblečenia (napr. korzety)
• sedavý spôsob života
• nedostatok vlákniny v potrave a s tým súvisiace zápchy
• nevyhovujúca obuv
• chôdza po mestskej dlažbe

Tieto rizikové faktory sa obyčajne kombinujú. Niektoré podporujú najmä vznik kŕčových žíl (napr. tehotenstvo), kým iné majú vplyv najmä na vznik CHVI (napr. obezita a vyšší vek)

Príznaky CHVO

Príznakmi CHVO sú varixy (kŕčové žily) rôzneho stupňa, opuchy, ktoré sa stupňujú počas dňa, pri dlhom sedení či státí, ako aj ťažko sa hojace rany a defekty na koži (trofické zmeny). V neskorších štádiách sa objavuje aj bolesť – často pozdĺž kŕčových žíl, najmä pri dlhodobom státí a sedení. Medzi subjektívne príznaky patrí pocit ťažkých nôh, únavnosť dolných končatín, pocit horúčavy, páľavy alebo naopak pocit chladu, svrbenie kože, kŕče v lýtkach, zvýšená potivosť, pocit, že „noha praskne“. Intenzita prejavov závisí od zmeny polohy, fyzickej aktivity, od premenlivosti okolitej teploty (zhoršenie v teple), dennej doby (zhoršovanie večer) a hladiny pohlavných hormónov. U žien sa príznaky zvýrazňujú pred menštruáciou a v lete. Často sa však stáva, že subjektívne ťažkosti a objektívny nález nie sú v rovnováhe - niekedy napríklad výrazné varixy nespôsobujú pacientom žiadne výraznejšie ťažkosti.

Percento výskytu príznakov CHVO[1]

pocit ťažkých nôh                   67-79 %

bolesť nôh                              56-69 %

pocit napätia nôh                   asi 64 %

pocit opuchnutia nôh asi 64 %

zhoršenie príznakov pri dlhodobom státí a zlepšenie pri chôdzi     52-77 %

zhoršenie príznakov večer a vymiznutie/zmiernenie ráno              87 %

zhoršenie v teplom období a zlepšenie v zime                                            62-80 %

zhoršenie pred menštruáciou                                                                      16 %

Chronická žilová nedostatočnosť - CHVI

Chronická žilová nedostatočnosť (CHVI – chronická venózna insuficiencia) je názov zahŕňajúci len tie chronické žilové choroby, pri ktorých vzniká  vysoký tlak (hypertenzia) v žilách povrchového žilového systému. Pri chronickej žilovej nedostatočnosti sa dlhodobo poruší návrat krvi z dolných končatín späť do srdca. U zdravého človeka zabezpečuje tento transport systém žilových chlopní a svalových púmp, ktoré umožňujú pohyb krvi proti zemskej príťažlivosti a zabraňujú jej hromadeniu v končatinách. Ak niektorá časť systému nefunguje správne, návrat krvi sa poruší a hromadí sa v nohách. Príčinou môže byť napr. nedomykavosť chlopní, strata pružnosti žilovej steny, ochabnutie väzivového tkaniva a pod.

CHVI je progresívne ochorenie, no veľmi často býva podceňované. Na jednej strane sa síce vyznačuje nízkou úmrtnosťou - nejde teda o životne nebezpečné ochorenie, no na druhej strane má vysokú chorobnosť s dlhodobou práceneschopnosťou, invaliditou a zníženou kvalitou života, ktorá je porovnateľná s pacientmi s cukrovkou, pľúcnymi či nádorovými ochoreniami.

Príznaky CHVI

Spočiatku sa objavuje únava a bolesť nôh, opuchy, kŕče počas spánku, mravenčenie. V prvom štádiu vývoja ochorenia vzniká opuch v oblasti členkov, ktorý sa ďalej šíri do lýtkovej oblasti. V druhej fáze sa v dôsledku hromadenia tekutiny rozťahujú drobné kapiláry, koža sa môže sfarbiť do hneda, najmä v oblasti členkov a na vnútornej strane lýtok. Povrch kože je zatvrdnutý a objavuje sa ekzém. Ak sa ochorenie neodhalí a nelieči včas, prerastie do tretej fázy, v ktorej môže vzniknúť otvorený bércov vred.

Klinické príznaky podľa typu CHVI:

Povrchová venózna insuficiencia - porušená stena žily, nedostatočnosť cievnych chlopní, rozšírenie žily (dilatácia), spätný tok krvi

Hĺbková žilová insufuciencia -  anatomické a funkčné abnormality v hĺbkových žilách

Insuficiencia spojovacieho systému - anatomické a funkčné abnormality v spojovacích žilách (perforátoroch)

Stupne CHVI

stupeň I. – objavujú sa strapcovité, rozšírené žily, opuch

stupeň II. – prejavuje sa ťažko sa hojacimi ranami a defektmi na koži (trofické zmeny)

stupeň III. – aktívny alebo zahojený vred predkolenia

Diagnostika

Diagnostika cievnych ochorení zahŕňa niekoľko postupov:

1. Klinické vyšetrenie – umožňuje zistiť klinické príznaky ochorenia, prítomnosť kŕčových žíl, opuchov, ťažko sa hojacich rán, vredov či iných abnormalít na koži. Pozostáva z:

• anamnézy
• fyzikálneho vyšetrenia v stoji a v ľahu
• funkčných klinických testov

2. Neinvazívne vyšetrovacie metódy

• vyšetrenie ultrazvukom
• pletyzmografia – meria objem a zmeny objemu končatiny, zmeny žilového tlaku, dokáže odhaliť zhoršený žilový odtok z končatiny
• magnetická rezonancia žíl

3. Invazívne vyšetrovacie metódy

• napríklad kontrastné RTG žíl, CT žíl...

4. Metódy na posúdenie porúch mikrocirkulácie

Liečba

Cieľom liečby CHVO je hlavne uľaviť pacientovi od príznakov a zvýšiť tak kvalitu jeho života. Liečba CHVO musí byť komplexná a celoživotná. Základom je správna životospráva a fyzikálna liečba, využíva sa aj kompresívna terapia, medikamentózna liečba, sklerotizačná či chirurgická metóda. Cieľom všetkých spôsobov liečby CHVO je najmä ovplyvniť zvýšený tlak v žilách - znížiť hypertenziu v povrchovom žilovom systéme a obnoviť obehovú funkciu v dolných končatinách.

-       Životospráva

Základom liečby CHVO je ovplyvnenie rizikových faktorov, najmä obezity, sedavého spôsobu života, nedostatku pohybu, nevhodného sťahujúceho oblečenia, dlhodobé státie či sedenie. Pri odpočinku by mal mať pacient nohy vyložené do vodorovnej polohy (polohovanie končatín – elevácia).

Medzi vhodné športy patrí turistika, beh, beh na lyžiach, bicyklovanie, tanec a plávanie. Naopak – niektoré športy majú na rozvoj varixov nepriaznivý vplyv - napríklad tenis, zjazdové lyžovanie alebo vzpieranie. Pri predispozícií alebo už prítomnom CHVO sa pacienti môžu týmto športom venovať len pri nosení kompresívnych pančúch, inak dochádza k zhoršovaniu ochorenia.

Pri závažnejších štádiách CHVO (C3-C6) je zhoršený aj odtok lymfy, preto by mala byť súčasťou liečby lymfodrenáž. Nevhodné (kontraindikované) je použitie tepla (napríklad vo forme horúcej vody či horúceho bahna).

-       Kompresívna liečba

Kompresívna liečba predstavuje ďalší základný kameň liečby CHVO a pri žilových ochoreniach sa používa od čias Hippokrata. Pomocou elastických obväzov alebo kompresívnych pančúch nahrádza nedostatočnosť svalovej pumpy v lýtkach, zrýchľuje prietok krvi v končatine, obmedzuje preplňovanie povrchového žilového systému. Kompresívne pančuchy a obväzy zmierňujú pocit únavy, bolesti, svalové kŕče v dolných končatinách, obmedzujú tvorbu opuchu a rozšírenie kŕčových žíl, zabraňujú tvorbe vredu predkolenia.

-       Medikamentózna liečba – venofarmaká

Venofarmaká (venotoniká, venoprotektíva) sú dôležitou súčasťou liečby CHVO a používajú sa vo všetkých štádiách chronických žilových ochorení. Pravidelne ich užíva asi 70 % pacientov s CHVO. Účinkujú na niekoľkých úrovniach – majú vplyv na žilovú stenu a chlopne v žilách, ktoré zabezpečujú spätný prúd krvi smerom k srdcu, znižujú priepustnosť ciev, zabraňujú poškodeniu výstelky ciev zápalovými zmenami, potláčajú aktiváciu bielych krviniek, majú tiež pozitívny účinok na lymfatický systém. Zmierňujú bolesť, pocit ťažkých nôh, kŕče v nohách a zmenšujú opuch.

-       Flavonoidy – patria k najdlhšie a najčastejšie používaným liekom na žilové ochorenia (napr. látky diosmín, hesperidín, rutín, pyknogenoly).

Diosmín je venofarmakum s komplexným mechanizmom účinku – pôsobí na krvný obeh vo veľkých žilách, ako aj obeh v tenkých žilách – kapilárach a lymfatický systém. Na Slovensku je registrovaná fixná kombinácia diosmínu s hesperidínom v jednej tabletke. Okrem komplexného účinku patrí medzi kľúčové vlastnosti tohto lieku jeho tzv. mikronizovaná forma (výrazne zmenšené častice lieku), ktorá umožňuje rýchlejší nástup účinku lieku vďaka jeho zvýšenému rozpúšťaniu a vstrebávaniu v organizme. Toto venofarmakum je jediné, ktoré je mikronizované, a preto sa v organizme vstrebáva vo výrazne vyššej miere, ako iné podobné lieky.

Mikronizovaný diosmín patrí medzi lieky s dokázaným účinkom (medicína založená na dôkazoch – EBM – Evidence Based Medicine) a s najvyšším stupňom vedeckého dôkazu. Úspešne sa používa vo všetkých štádiách CHVO, a dokonca aj v liečbe najzávažnejšieho stupňa CHVO – vredu predkolenia, kedy skracuje dobu potrebnú na zhojenie vredu v porovnaní s lokálnou a kompresívnou liečbou. Preto je tento liek odporúčanou liečbou CHVO v slovenských i medzinárodných odborných smerniciach (guidelines). Toto venofarmakum je zároveň najviac preverené v klinických štúdiách (viac ako 100 štúdií).

-      

Diskusia k článku: