1. Po prvé: pozývajte s dostatočným predstihom
Kedysi bolo potrebné poslať písomnú pozvánku, dnes stačí telefonát. Vo veľkých firmách spočíva povinnosť pozývať na obchodnú večeru alebo obed na sekretárke, ktorá telefonuje sekretárke pozývanej osoby. Táto prevezme informáciu a po získaní súhlasu šéfa odovzdáva, takisto telefonicky, odpoveď. Vtedy sa (iba v niektorých prípadoch) môže posielať písomná pozvánka a v pravom dolnom rohu sa umiestňuje skratka P.M. (pour memoire). Nevyžaduje si už potvrdenie ani odpoveď. V niektorých firmách sekretárka ešte v deň stretnutia overí, u sekretárky pozvaného, či sa nič nezmenilo.
Dokonca aj pri absencii akejkoľvek oficiálnosti je povinný týždňový termín. Nezabúdajte, že všetci sú plne zamestnaní a majú kalendáre vyplnené často aj mesiac dopredu. Ak nechcete riskovať zamietavú odpoveď, pozývajte s dostatočným predstihom (ale v rámci zdravého rozumu).
Značne jednoduchšie je všetko pri menej oficiálnych vzťahoch. Pozývajúci vtedy telefonuje sám a bez prostredníctva sekretárky navrhuje termín a miesto stretnutia. Zvyčajne sa spomenie – mimochodom – aj dôvod spoločnej večere.

2. Výber reštaurácie, rezervovanie stola
Nikdy sa nepýtajte hostí, kde by chceli večerať. Na výber vymenujte dve možné miesta a navrhujte reštaurácie, ktoré poznáte a s ktorými máte dobré skúsenosti. Umožní vám to cítiť sa voľnejšie a nezanedbateľná je aj skúsenosť s úrovňou obsluhy, akosťou kuchyne a povinných (vybrané reštaurácie ich majú) procedúrach alebo formalitách. S dostatočným predstihom rezervujte stôl na svoje meno a nezabúdajte, že v každej reštaurácii sú stoly kategórie A, B a C. Tie najhoršie stoja vstupe do kuchyne, pri toaletách, vchodových dverách. Kategória B, to sú stoly uprostred reštaurácie. Najlepšie sú pri okne, v útulných výklenkoch, v rohoch sály. Pri objednávaní jasne stanovte, aký chcete mať stôl a pre koľko osôb. V niektorých reštauráciách sa môžu opýtať na predpokladaný čas trvania posedenia.

3. Nezabudnite, prichádzate skôr!
Je síce pravda, že v dobrej reštaurácii vám „váš“ stôl neobsadia, ale za žiadnych okolností nemôžete dopustiť situáciu, že na vás vlastní hostia musia čakať. Ale čo urobiť, ak sa vám náhle pokazí auto alebo uviaznete v dopravnej zápche? Okamžite telefonujte vedúcemu reštaurácie a informujte ho o meškaní. Poproste, aby niekto z personálu vašich hostí privítal a uviedol k stolu. Požiadajte, aby mali k dispozícii aperitív a malé predjedlo. No dobre, a ak ste stratili telefónne číslo reštaurácie? Ostáva vám už iba dúfať, že hostia sa sami dozvedia od čašníka, ktorý stôl bol rezervovaný pre nich.
Všetkým týmto mrzutostiam sa vyhnete, ak sa do reštaurácie dostavíte o päť minút skôr. Svojich hostí uvítate pri stole a ponúknete im aperitív.

4. Výber menu, objednávanie chodov
Stáva sa, že vo chvíli, keď sa treba rozhodnúť aké bude menu, hostia nechcú urobiť prvý krok. Nie je slušné vyberať si najdrahšie jedlá a treba zachovať mieru, ale takisto sa netreba držať zastaralej zásady, ktorá prikazovala objednať si kura a zemiaky, pretože to ,,nezaváňalo“ premršteným účtom. Menu môže navrhnúť hostiteľ a často je to najlepšie riešenie. Pri čítaní jedálneho lístka môže napr. povedať: ,,Špecialitou reštaurácie sú špargle. Podávajú tu aj vynikajúcu divinu.“ To hosťom umožňuje zorientovať sa v úrovni menu. Divina, špargle a niektoré druhy rýb patria do kategórie drahých jedál a hostiteľ tým jasne naznačí, že netreba šetriť. Potom si môžete pokojne objednať aj kaviár a šošovicu. Ak vás hostiteľ svojimi návrhmi uvedie do inej cenovej kategórie, rešpektujte to. Je otázka vtedy znie: ,,Čo by ste povedali na omeletu s hráškom?“
A čo ak sú hostia hluchí a slepí voči hostiteľovým náznakom? Darmo, povinnosťou hostiteľa je objednať všetko podľa želania hostí. Vyžaduje si to slušná výchova. Najskôr sa objednáva predjedlo / nie je povinnosťou dať si predjedlo/, polievka (ak ju vôbec jeme) a hlavný chod. Syry, káva a sladký dezert sa objednávajú neskôr.

5. „Ja to nejem!“
Pri stole by malo padnúť čo najmenej názorov o podávanom jedle, a ak už, tak potom výlučne pochvalné. Ak práve držíte diétu, nechajte si toto tajomstvo pre seba, alebo mrknite do jedálneho lístka na jedlá pre vegetariánov, či deti. Za žiadnu cenu z toho nerobte rozruch, pretože pre hostiteľa nie je nič horšie, ako hostia, ktorí puntičkársky počítajú kalórie v polievke, vypytujú sa čašníka aké je množstvo vajec v holandskej omáčke a spievajú tirády o škodlivosti mäsa. Naproti tomu celkom akceptovateľné je odmietnuť predjedlo, polievku, alkohol alebo dezert. Ale opäť bez komentára. „Ďakujem, ešte dnes budem šoférovať.“ alebo „ Už som prežratá ako prasa“ sú vety, ktoré si môžeme pokojne odpustiť.
Samozrejme nezabúdajte, že ten, kto objednáva, aj platí. Toto pravidlo nemá žiadnu výnimku. Najvhodnejšie je platiť kreditnou kartou, pretože hostia sa takto nezorientujú, na koľko znie výsledný účet. Nie je dobré spoliehať sa iba na kreditku, lebo nie v každom zariadení ju akceptujú. Niekedy môže zlyhať aj technika a potom je trapas, keď sa musia hostia skladať na účet. Najlepšie je, v tom prípade, nechať u čašníka občiansky preukaz a skočiť do bankomatu, samozrejme bez toho, aby ste tým obťažovali svojich hostí. Ak platíte v hotovosti, podíďte (až po káve) k hlavnému a účet diskrétne vybavte mimo stola.