Život samičiek včely medonosnej (Apis mellifera) sa začína v podobe larvy s vrodenou schopnosťou stať sa robotníčkou alebo kráľovnou. "Teraz o tom máme prvý genetický dôkaz," povedal doktor Jay Evans z Arizonskej univerzity.
Aby presne dokázali, ktoré gény začali byť pri vývoji larvy aktívne, použili vedci génové profily. Larvy, z ktorých sa stali kráľovné, potlačili gény typické pre bipotenciálne larvy a zvýraznili gény, typické pre jeden druh.

Výskumníci ďalej zistili, že včelie robotníčky majú oveľa viac génov totožných s génmi lariev, u kráľovien je táto zhoda naopak menšia. Tento rozdiel v génoch podľa vedcov určuje veľkosť a funkciu orgánov, ktoré majú väčšiu váhu vo vývoji kráľovnej. A tak dochádza k skutočnej súťaži medzi kráľovnou a larvami. Kráľovná, ktorá sa vyliahne ako prvá - hoci len o niekoľko hodín - prevezme kontrolu nad včelstvom a oproti mladším kráľovnám má výhodu kontroly reprodukcie. Na svete už existujú vedecké tímy, ktoré sa už roky snažia dokázať, že to, či budeme šťastní alebo nie, máme už dopredu zakódované. Možno to má určitú súvislosť.