Silné menštruačné krvácanie (menorágie) a bolesti, málokrvnosť a v niektorých prípadoch aj problémy s otehotnením patria k príznakom, ktoré môžu znamenať prítomnosť myómu maternice. Ide o nezhubný nádor, ktorý vyrastá zo svaloviny maternice a jeho výskyt u žien sa s vekom zvyšuje. Výskyt závisí aj od populácie, ktorá sa skúma. Zvýšené riziko vzniku myómov maternice majú obézne ženy, ženy, ktoré nerodili, staršie ako 40 rokov, ženy s výskytom myómov v rodine, s artériovou hypertenziou alebo černošky.

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že myómy maternice sa vyskytujú u viac ako 30 % žien vo veku 40 až 60 rokov. Presná príčina tohto ochorenia, známeho aj ako leiomyóm či fibromyóm, nie je známa. Myómy maternice vznikajú pravdepodobne na základe interakcie viacerých faktorov: genetickej predispozície, ženských pohlavných hormónov a rastových hormónov. Vznikajú v reprodukčnom veku, majú tendenciu rásť počas gravidity a zmenšovať sa po menopauze,“ vysvetľuje gynekologička MUDr. Zuzana Vaclavová.

Zdravotné ťažkosti spôsobené myómami závisia od ich veľkosti, lokalizácie a počtu. Niektoré nemusia žene spôsobovať ťažkosti a zistia sa len pri náhodnom vyšetrení. U iných žien vyvolajú príznaky, ako sú napr. silné a bolestivé menštruácie s následným vznikom anémie, urgentné močenie, bolesti chrbta alebo v podbrušku a v 3 percentách prípadov sú príčinou neplodnosti alebo opakovaných potratov (ak je myóm uložený v dutine maternice a deformuje ju). Pri opakovanom silnom krvácaní vzniká anémia, v dôsledku ktorej sú ženy unavené, majú sklon k rôznym infekciám a k častej absencii v práci.

Vo februári 2012 bol v Európskej únii zaregistrovaný nový liek na predoperačnú liečbu stredne ťažkých a ťažkých symptómov myómov maternice u  žien v reprodukčnom veku. Trvanie liečby je obmedzené na tri mesiace. „Esmya (ulipristal acetát) bude skutočne novým nástrojom v rukách gynekológov: kontrola silného krvácania (menorágie) sa liečbou dosiahne u viac ako 90 % pacientok, väčšinou už v prvom týždni liečby, a významne sa zmenšuje aj veľkosť myómov. To umožní pacientke zotaviť sa z anémie bez potreby transfúzie. Nový liek môže pomôcť slovenským ženám, ktoré trpia stredne ťažkými a ťažkými symptómami myómov maternice. Môže znížiť potrebu radikálnej chirurgickej intervencie, akou je vyoperovanie celej maternice – hysterektómie – a vykonať menej invazívny zákrok, napr. laparoskopickú myomektómiu,“ hovorí o novom lieku Dr. Miklós Réz, generálny riaditeľ spoločnosti Gedeon Richter Slovakia.

Odhaduje sa, že v Európskej únii sa pre myómy maternice ročne podrobí operácii 300 000 žien, z čoho približne 230 000 podstúpi hysterektómiu. K tejto náročnej operácii sa pristupuje vtedy, ak myóm rastie príliš rýchlo, alebo je príčinou vážnych zdravotných problémov. Podľa Národného centra zdravotníckych informácií bolo v období rokov 2008 až 2010 na Slovensku každoročne viac než 6 600 žien hospitalizovaných pre myómy maternice.

Schválenou medikamentóznou, predoperačnou liečbou symptomatických myómov maternice boli doteraz tzv. agonisty gonádoliberínu (GnRHa). Ich užívanie sprevádzajú časté nežiaduce účinky spôsobené znížením koncentrácie estrogénov na post-menopauzálnu úroveň. Na liečbu príznakov myómov maternice sa v praxi používa aj hormonálna antikoncepcia, ale neexistujú štúdie, ktoré by dokázali, že hormonálna antikoncepcia dokázala zmenšiť veľkosť myómov a spomaliť alebo zastaviť ich rast. Takáto liečba sa u starších alebo rizikových žien spája aj s vyšším rizikom tromboembolických komplikácií.

Esmya (ulipristal acetát) vedie ku kontrole menorágie u viac ako 90 % žien s myómom maternice, kontrolu krvácania dosahuje významne rýchlejšie ako GnRHa (leuprolid acetát) a výrazne redukuje veľkosť myómu. U pacientok, ktoré sa v klinických štúdiách nepodrobili chirurgickej liečbe po terapii ulipristal acetátom, zostával objem myómov redukovaný ešte ďalších 6 mesiacov po ukončení liečby. Esmya (ulipristal acetát) tak pre ženy so symptomatickými myómami maternice, ktoré sú indikované na hysterektómiu, predstavuje kvalitatívne nový posun v liečbe.

¹Evans P. a kol., AmericanfamilyPhysician 2007; 75:1503-1508.