Strach z pôrodu? Normálne.
Azda každá prvorodička má z pôrodu obavy. Mnohé ženy o nich ale radšej nehovoria, pretože sa hanbia a lekári na ich obavy neraz reagujú necitlivo. Pritom by bolo doslova šialené nebáť sa. Áno, pôrod pekelne bolí a nikto nemôže vopred s určitosťou povedať, ako veľmi bude bolieť a ako dlho potrvá. To, že naše staré matky prijímali bolesť heroicky a na hodinu H sa tešili v svätej viere v boha a pôrodnú babu , je prevdepodobne tiež iba nevykoreniteľný mýtus. Pravda je taká, že ženy prijímali tehotenstvo vo všetkých časoch so zmiešanými pocitmi: radosťou, vzrušením a strachom. Nikdy predtým si ale nemohli každý mysliteľný hororový scenár predstaviť presnejšie. Pôrod bol totiž dlhý čas najúzkostlivejšie opatrovaným ženským tajomstvom. O podrobnostiach sa nehovorilo. Dnes je pôrod obvykle plánovaný, vedomý a aktívne prežitý akt. Tehotné ženy neboli ešte nikdy lepšie informované, pripravené a (aspoň teoreticky) lepšie lekársky ošetrované.

Perfektná tehotná? Nesplniteľná požiadavka.
Ale ženy ešte nikdy predtým na seba nekládli väčšie požiadavky. Chceme byť nielen perfektné matky, ale perfektné aj v tehotenstve a počas pôrodu. Čítame knižky, navštevujeme prípravné kurzy a ešte aj napriek tomu sme presvedčené, že nevieme dosť.
Za tým všetkým sa skrýva absurdná túžba po perfekcionizme: chceme, aby sa všetko dalo naplánovať a realizovať. Ukazuje sa však, že je celkom jedno, ako vzorne sa pripravujeme, pôrod je akt, ktorý nie vždy podlieha našej kontrole. A akceptovať to, je pre nás ťažké. Tehotné sa neboja ani tak samotných pôrodných sťahov, ako toho, že ich nebudú schopné kontrolovať a že stratia sebakontrolu. Najmä silné, sebavedomé a ctižiadostivé ženy, ktoré sú navyknuté držať všetko vo svojom živote po kontrolou, vyvádza predstava vlastnej bezmocnosti a nevládnosti načisto z miery. Preto majú mnohé ženy, ktoré dnes čakajú dieťa, obrovský strach zo zlyhania – akoby bol pôrod akousi skúškou.

Ako len budem vyzerať!?
Nuž, asi žiadnej žene sa nepodarilo a nepodarí prestáť pôrod ako nonšalantnej, perfektne učesanej a nalíčenej dáme. A iba zopár vyvolených z nás má – podobne ako holywoodske hviezdy – dostatok času, peňazí a personálu, aby sa mesiac po pôrode opäť dostali do perfektnej telesnej formy.
Mať deti, znamená v prvom rade vlastný, vnútorný súhlas s tým, že sa z nás stane okrúhla a spokojná mama. Dnešné mamy sa však chcú popýšiť aj dokonalým a bezchybným telom. Preto nečudo, že mnohé ženy odstraší predstava popraskaného podkožného väziva, možných jaziev, prírastku hmotnosti a poprsia, obraného o pevnosť dojčením...Pritom nejde iba o číru márnomyseľnosť. Naša realita je taká, že ženská identita sa ešte nikdy nedefinovala intenzívnejšie telom a vzhľadom ako dnes. Pružné telo symbolizuje silu, samostatnosť, sebaovládanie. Najmä ženy, ktoré získali nad svojim telom vďaka diétam a cvičeniu absolútnu kontrolu, pociťujú počas tehotenstva, protichodné pocity, ktoré ústia do strachu pred pôrodom.

Strach si treba pripustiť
Neovládnuteľný strach môže zneistiť pred pôrodom dokonca aj ženy, ktoré sa naň od začiatku tešili. Máloktorá však svoje obavy vysloví nahlas, aby nebodaj nepôsobila egoisticky – veď budúca mamička nemá myslieť na nič iné, iba na svoje dieťa a byť neprestajne šťastná.
Tehotenstvo a pôrod sú prirodzené procesy – rovnako ako hlad a sexualita. Ak žena berie svoje obavy vážne a prizná sa k nim, má šancu zmeniť vzťah k sebe aj k svojmu telu. A nakoniec možno aj šancu rozlúčiť sa s nereálnou požiadavkou perfekcionizmu, ktorú na ňu kladie jej okolie alebo ona sama. A práve od prostredia , v ktorom žije závisí, či sa jej po priznaní dostane porozumenia, alebo odsúdenie. Ani jedno ani druhé netreba brať príliš vážne. Každý z nás je zodpovedný hlavne za seba a ak tehotenstvo prežívame s radosťou v srdci, budeme si vedieť poradiť aj s malým čertíkom strachu. Najmä ak sa pozrieme okolo seba a uvedomíme si, že všetci, ktorých vidíme prišli na svet rovnakou cestou.