Mnohí z nás sa snažia žiť zdravo, dbajú na čistotu, ale takmer nikto si neuvedomuje, že každý jeden z nás má v sebe 1,5 kg baktérií, čo je stokrát viac génov baktérií ako vlastných génov. „Tento boj sa nedá vyhrať.
Vakcíny nám však pomáhajú aspoň udržať tento boj vyrovnaný,“ vyjadril sa na stretnutí odborníkov v Bratislave hlavný odborník MZ pre infektológiu MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. Podujatie, ktoré sa konalo 19. 6. 2012 pod záštitou Slovenskej pediatrickej spoločnosti rozpútalo medzi odborníkmi zaujímavú diskusiu a viedlo k jednoznačnému záveru a to, že k významnému poklesu bežných, ale aj závažnejších infekčných chorôb, vďačíme vakcinácii.
Úspech v boji s infekčnými ochoreniami priniesli dve základné stratégie: používanie vakcín a antibiotík. „Je dokázané, že vakcinácia celosvetovo zabráni úmrtiu 2,5 milióna detí do 5 rokov ročne, čo predstavuje polovicu slovenskej populácie,“ zdôraznil vo svojej prezentácii prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. Pozornosť účastníkov upriamil aj na účinnosť vakcín, pričom sa sústredil predovšetkým na tzv. konjugované vakcíny. Ich tajomstvo spočíva vo vyvolaní dlhodobej imunologickej pamäte, čo predtým používané polysacharidové vakcíny nedokázali. U detí do cca 18 mesiacov je konjugovaná vakcína jediný spôsob, ako pre slabučko rozvinutý imunitný systém dieťaťa zabezpečiť účinnú ochranu. Príkladom účinnosti konjugovaných vakcín je fakt, že od ich zavedenia v roku 1987 v USA došlo k poklesu hemofilových infekcií, teda infekcií spôsobených baktériou Haemophilus influenzae, až o 99 %. Navyše sa zistil aj nepriamy efekt očkovania, a to tzv. kolektívna ochrana, keď sa aj u neočkovaných detí objavila s odstupom času zvýšená hladina protilátok. Ďalším úspechom bolo zavedenie konjugovanej vakcíny do očkovania detí proti pneumokokom, vďaka čomu výrazne poklesol výskyt tých kmeňov pneumokokov, ktoré boli obsiahnuté vo vakcínach. V USA zaznamenali po zavedení konjugovaných vakcín do očkovania detí pokles týchto kmeňov až o 79 %.
Expert na epidemiológiu a infekčné ochorenia z Emory university v Atlante prof. Keith P. Klugman, M.D., PhD., ktorý bol tiež členom odbornej komisie v štúdii zameranej na bezpečnosť 10-valentnej vakcíny proti pneumokokom, sa venoval významu prevencie pneumokokových ochorení u detí celosvetovo. Zdôraznil fakt, že pneumokoky sú najčastejšou príčinou pneumónie nielen u nás, ale aj vo svete. Za najlepšiu formu prevencie pritom považuje práve vakcináciu, ktorá má podľa množstva vykonaných štúdií významný vplyv na zníženie výskytu pneumokokových ochorení u zaočkovaných jedincov. Prvou používanou konjugovanou vakcínou bola 7-valentná vakcína, ktorá chránila deti proti 7 kmeňom pneumokoka. Neskôr bola táto vakcína nahradená konjugovanými vakcínami so širším pokrytím sérotypov a to 10-valentnou a 13-valentnou konjugovanou vakcínou, ktoré sa na Slovensku používajú dodnes. „Je potvrdené, že 7-valentná vakcína znížila výskyt zaradených kmeňov pneumokoka a zvýšila kolektívnu ochranu. To isté sa očakáva a pomaly potvrdzuje aj u vakcíny s najširším pokrytím sérotypov. Jej zavedenie vo svete je zásadným krokom k zníženiu úmrtnosti, a preto je potrebné podporiť jej rozšírenie aj na Slovensku,“ povedal prof. Klugman. Na výsledkoch štúdie, ktorá porovnávala 7-valentnú a 13-valentnú vakcínu, poukázal na viacero zásadných pozitív, ktoré 13-valentná vakcína priniesla. Vďaka tejto vakcíne došlo k veľkému zníženiu výskytu sérotypu 19A, ktorý je v súčasnosti častou príčinou chorobnosti nielen v USA, ale aj v Európe. Zároveň bola u tejto konjugovanej vakcíny s najširším pokrytím dokázaná kolektívna ochrana u detí aj dospelých, vďaka ktorej dochádza k šetreniu nákladov na prípadnú liečbu. „Prvé údaje o účinnosti 13-valentnej konjugovanej vakcíny máme z Európy – z Veľkej Británie, kde každým rokom klesá chorobnosť na pneumokokové kmene obsiahnuté vo vakcíne u zaočkovaných detí. Druhým príkladom je USA, kde bola táto vakcína zavedená o rok neskôr a kde došlo k výraznému poklesu sérotypu 19A, ako aj iných pneumokokových sérotypov obsiahnutých vo vakcíne,“ dodal prof. Klugman.
Na Slovensku dosahuje zaočkovanosť dlhodobo vyše 98 %. V posledných rokoch však dochádza k paradoxnej situácii a to, že čím lepšie sú výsledky v ochrane pred infekčnými ochoreniami, tým viac silnejú antivakcinačné aktivity. Ľudia už zabudli, ako niektoré ochorenia vyzerajú, keďže vďaka vakcinácii sa už v súčasnosti nevyskytujú alebo sa vyskytujú len ojedinelé prípady. Strach z týchto ochorení sa tak v spoločnosti vytratil a nahrádza ho strach z účinnosti vakcín, vedľajších nežiaducich účinkov, vznikajú rôzne mýty a nepravdy, ktoré nie sú podložené racionálnymi faktami. „Je potrebné si uvedomiť, že ak verejnosť stratí dôveru v očkovanie a poklesne celková prevencia, začnú vznikať tzv. vakcinačné diery a následne sa objavia lokálne či dokonca regionálne epidémie a tomu treba určite predísť,“ zdôraznil prof. MUDr. Svetozár Dluholucký, CSc, poradca riaditeľa pre vedu a medicínsky rozvoj DFNsP v Banskej Bystrici.
