Biblie slušného správania sú poväčšine písané inštrumentálnym spôsobom a človek z nich má pocit, že etiketa je dôležitejšia ako on. Dominujú v nich pseudopoučky a malomeštiacky folklór, ktorými terorizujú svojich adeptov. Jedna z takýchto príručiek napríklad poučuje, že na niektoré stretnutia sa patrí ísť vo ,,vychádzkovom“ odeve , iná zase zaprisaháva, že nesmieme krájať zemiaky nožom a tretia prikazuje, že ak pozývame hostí na večeru, musí pozostávať najmenej z piatich chodov...Takéto knihy poukazujú na totálny nedostatok pochopenia, čo je to slušné správanie. Pravidlá slušného správania totiž neboli vymyslené na to, aby ľuďom sťažovali život, ale aby im ho uľahčili.
Napokon, každé pravidlo možno porušiť, samozrejme za predpokladu, že to robíme vedome a s plným pochopením eventuálnych následkov. Alebo ako hovorí jeden môj známy, kurča môžeme jesť rukami, ale iba pod podmienkou, že ho vieme jesť aj nožom a vidličkou. Najhoršie je to, že väčšina rád, ktoré obsahujú zmienené knihy, sú pre človeka, ktorý chápe o čo ide v slušnom správaní, celkom zbytočné. Odložme teda na chvíľu všetky príručky, zabudnime na pravidlá (ktoré možno porušovať) a porozmýšľajme, o čo v skutočnosti ide.

Nezlomné zásady
Najprv sa sústreďme na zásady, ktoré nikdy nesmieme porušiť. Vždy a pri všetkom by sme mali dodržiavať tú najdôležitejšiu: uľahčovať a spríjemňovať život iným. Podmienkou toho je uvedomovanie si vlastnej osoby a okolia a na vlastné správanie treba hľadieť akoby zvonka.
Na to, čo je hodné nasledovania a čo nie, prídeme veľmi ľahko sledovaním okolia. Okamžite zistíme, že primitívni ľudia bývajú so sebou nadmieru spokojní – pretože nikdy nenazreli do spomenutého zrkadla sebapozorovania. A predsa, ak pozorne pozorujeme vlastné správanie, môžeme sa rýchlo zorientovať, čím môžeme iných dráždiť alebo raniť. Keby túto zásadu použili ľudia, ktorí používajú škaredé slová takmer ako pomlčky, rýchlo by sa zorientovali, ako hlúpo to znie, už ani nehovoriac o neslušnosti alebo o tom, že sa nechtiac stávajú zlým vzorom pre iných.

Cítite sa dobre vo svojej koži?
Pozorovať sa má ešte aj tú prednosť, že rozvíja zmysel pre humor a zabraňuje nadutosti a velikášstvu – najhorším nepriateľom slušného správania. Skutočne dobré správanie môže vyžarovať iba z nás samotných a pramení z pocitu vlastnej hodnoty a pochopenia vlastného miesta v spoločnosti. Francúzi tomu hovoria ,,etre bien dans sa peau“ čiže po našsky ,,cítiť sa dobre vo svojej koži“. Ide o pozitívny vzťah k sebe samému, vyplývajúci z úcty k vlastnej osobe. Napokon, všetci vieme, že sa treba umývať, česať a vôbec dbať o svoj vzhľad – predovšetkým preto, aby sme sa cítili dobre. Nikto sa nemôže cítiť dobre vo svojej koži, ak je špinavý a zanedbaný. Myslíte si, že sú to banality? Dôsledky zanedbávania vlastnej osoby nám napokon udrú do nosa zakaždým, keď nastúpime do električky...

Vlastný alebo cudzí vkus?
To isté sa týka oblečenia. V poriadku, móda je pekná vec, ale nikdy by nemala byť preobliekaním. Elegancia, to znamená, nielen módne oblečenie, ale aj oblečenie prispôsobené danej osobe a vhodné pre danú príležitosť. Musí takisto zapadnúť do prostredia. Ak chce byť niekto vo Veľkej Británii považovaný za distingvovaného džentlmena, bude si obliekať staré a neraz ošúchané odevy. Ale ten, kto chce byť považovaný za talianskeho elegána, musí mať všetko novučičké.
Základnou zásadou dobrého vkusu je jednoduchosť a subtílnosť. Trieda spočíva najmä v akosti materiálov. Netreba si ju mýliť s etiketkami, pretože značky Armani alebo Versace nemusia byť vhodné pre každého a ľudia, ktorí sú nevoľníkmi značiek, obyčajne nemajú vlastný vkus a schovávajú sa za cudzí. Ženy dnes majú, oproti nedávnej minulosti, omnoho viac príležitosti stať sa vďaka oblečeniu atraktívnejšie. Na to existujú šaty a kozmetika, na to pracujú modistky, kaderníčky a celá armáda skrášľovačov. Lenže nie je správne, ak ženy chodia príliš často na koktailparty oblečené ako na ples a do práce ako na rande. Ak nie sú oblečené celé v čiernom, neraz vyzerajú ako papagáje. Aj napriek dobrej rade Coco Chanel, ktorá hovorila, že dve farby na jednej osobe stačia, aby bola elegantná.

Si tým, čo ješ...
Takisto aj z estetického vzhľadu jeme a pijeme to, čo je pre naše telo dobré a iba toľko, koľko mu treba. ,,You are what you eat“, čiže: Si tým, čo ješ, vravievajú Američania./ Jedia hamburgery a tlstnú/ Obžieranie je nechutné a nadváha je krivda spáchaná na vlastnom tele. Treba jesť spôsobom, ktorý si váži telo a teda nehltať hamburgery na ulici, alebo v električke, ústa zatvárať, nesŕkať a nemľaskať. Keď človek sedí pri stole a je pokojne, omnoho lepšie trávi. Preto môžeme ignorovať niektoré z dobrých ,,príručkových“ rád a na dovolenke alebo doma byť prirodzení. Ustrice môžeme z ulity vysať a špargle jesť prstami, pretože vtedy chutia omnoho lepšie.
A napokon – ak o niekom hovoríme ,,To je naozaj niekto“, zväčša nemáme na mysli jeho postavenie alebo zásluhy, ale harmonický vývoj celej osobnosti. Iba niekto, kto nepochopil filozofiu civilizovaného spolunažívania, sa obhadzuje symbolmi statusu a snobstvami, dbá na to, aby jedával v módnych reštauráciách , stretával sa iba s ,,dôležitými“ ľuďmi, oblieka sa podľa etiketiek Versace alebo Boss, kupuje výlučne kufre Louis Vuitton a šoféruje iba mercedes. Ale to ešte nie je ani elegantné a už vôbec to nemá triedu...