Aj žuvanie má svoje pravidlá. Pokiaľ nechceme obťažovať nepatričným mľaskaním a viditeľným prežúvaním, mali by sme vedieť, ako na to. Kto iný nám s tým môže pomôcť, ako odborník na etiketu Ladislav Špaček, ktorý pre značku Orbit pripravil niekoľko jednoduchých rád. Naučte sa žuvať podľa etikety a vyhnete sa tak spoločensky neprístojnému chovaniu.

„Žuvanie nie je v rozpore s pravidlami slušného správania. Udržuje hygienu v ústnej dutine, a dáva nám tak pocit istoty, že neobťažujeme okolie nepríjemným zápachom z úst,“ hovorí Ladislav Špaček.

Čo je podstatou etikety? Ohľaduplnosť, rešpektovanie našich blížnych, empatia, vyhýbanie sa všetkému, čo by mohlo obťažovať naše okolie. Ľudia, ktorí opovrhujú žuvaním, pretože ho považujú za nevkusný zlozvyk, obťažujú svoje okolie oveľa viac než tí, ktorí žuvačku  používajú.

Odporcom žuvania vadia hlavne neestetické pohyby čeľuste a okázalé prevaľovanie žuvačky v ústnej dutine. Tak, ako vyzerajú hokejisti na striedačke, nemôžu vyzerať dámy pri spoločenskej konverzácii. So žuvačkou je to rovnaké ako s mnohými ďalšími vynálezmi: musíme sa ich len naučiť používať, aby sme z nich vyťažili to dobré a prospešné. Takzvané spoločenské žuvanie vyžaduje istú zručnosť a schopnosť. S pravidlami pána Špačka si ich ale veľmi jednoducho osvojíte.

Pravidlá žuvania podľa Ladislava Špačka:

·      Žuvačku vkladáme do úst nepozorovane, nenápadne, tajne. Nejde prirodzene o nič škandálneho (jesť obložený chlebíček je neestetickejšie a mnoho ľudí napriek tomu konzumuje chlebíčky na verejnosti), ale v spoločnosti s ústnou dutinou verejne nepracujeme, preto radím odvrátiť hlavu a veľmi nenápadne a rýchle žuvačku vsunúť do úst.

·      Žuvačku nezačneme okamžite drviť stoličkami. Jemne ju váľame po jazyku a vyčkávame, až žuvačka príjme našu telesnú teplotu. V tejto fáze ide tiež o uvoľňovanie osviežujúcich aromatických látok z poťahu žuvačky.

·      Ako náhle žuvačka zvláčnie, môžeme ju ľahkými stlačeniami medzi stoličkami aj medzi rezákmi intenzívnejšie exploatovať (vyťažiť aromatické látky). Dôležité je, že akýkoľvek pohyb sa musí odohrávať za zavretými ústami, bez zjavných pohybov čeľuste. Okolie nesmie vôbec tušiť, že máme v ústach žuvačku.

·      Čo so žuvačkou po dožuvaní? Týmto pojmom môžeme označiť stav, kedy žuvačka stratila svoju arómu a je zbytočné ju ďalej mať v ústach. Ďalej je to v situácii, kedy by žuvanie, hoc aj nenápadné, bolo predsa len nevhodné. Vždy máme vo vreckách alebo v kabelke pripravený kúsok papiera, obrúsok, vreckovku, viac neplatný lístok. Odvrátime sa od okolia do ústrania, vyberieme žuvačku nenápadne z úst a vložíme do pripraveného obalu. Ten vrátime do vrecka alebo do kabelky a vyhodíme ho pri vhodnej príležitosti do odpadkového koša.

·      Napriek tomu môže nastať situácia, kedy náhle zistíme, že žuvačku mať v ústach nemôžeme a nemáme šancu ju odložiť. Napr. na firemnej konferencii nás šéf nečakane vyzve, aby sme sa postavili na pódium a prevzali ocenenie za dobrú prácu. V takejto neštandardnej situácii a naozaj len výnimočne sa odporúča, aby sa žuvačka radšej prehltla.

·      Napriek tomu, že sa naučíme so žuvačkou zaobchádzať nenápadne a „spoločensky“, existujú miesta, kde žuvať nebudeme. Ide o výnimočné situácie: nežujeme na svadbe (nemyslím ženícha alebo svedka, ale ani ako diváci), na pohrebe, v súdnej sieni, pri obchodnom rokovaní, sme opatrní v kostole a na cintoríne.

·      Naopak, existuje omnoho viac prostredí, kde žuvať máme: na pracovisku, po každom jedle, po káve alebo cigarete, v dopravných prostriedkoch, na súkromnej schôdzke, pri intímnom kontakte, na plese (bezpodmienečne pri tanci), na večierku, v kine a divadle, na koncerte, pri rokovaní s klientmi pri okienku. Reč je o žuvaní, ktoré náprotivok nepostrehne. Po patričnom tréningu spoločenského žuvania môžete rozšíriť akčný rádius o ďalšie prostredie. Stručne povedané, ide o všetky situácie, kedy prichádzame do blízkeho kontaktu s druhým človekom.

Pokiaľ sa teda naučíme správne a vhodne žuvať, máme v spoločnosti vyhraté!