3 NAJVÄČŠIE CHYBY V PITNOM REŽIME DETÍ
Priamo úmerne s klesajúcimi teplotami mizne aj náš prirodzený pocit smädu. Po fľaši s vodou siahame stále menej a menej, niekedy sa dokonca zabudneme napiť úplne, čo nám pripomenie až večerná bolesť hlavy. Ako by sme teda mohli očakávať od našich najmenších, že budú k pitnému režimu pristupovať zodpovednejšie? Detský organizmus je pritom hoci aj na tú najmenšiu stratu vody oveľa citlivejší a dehydratácia sa u neho prejaví veľmi rýchlo. A veľmi dôrazne. „Zodpovednosť za pitný režim dojčiat i starších detí leží na pleciach ich rodičov a v zime by to malo platiť dvojnásobne“, upozorňuje pediatrička MUDr. Elena Prokopová. Vo svojej ordinácii sa stretáva s troma základnými omylmi, s ktorými sa rok čo rok práve počas týchto zimných mesiacov pasujú slovenské mamičky a oteckovia. Robíte rovnakú chybu aj vy?
1) V zime naše nároky na vodu neklesajú!
Detský organizmus tvorí z až 85% voda, ktorá sa podieľa na všetkých životne dôležitých procesoch a jeho správnom fungovaní. „Je veľmi dôležité uvedomiť si, že hoci v zime pociťujeme smäd menej, naše nároky na vodu neklesajú. Telo teda nepotrebuje menej tekutín, keď nie sme smädní“, hovorí MUDr. Prokopová. Aj keď sa v zime menej potíme, viac vody strácame dýchaním a odparovaním vody pokožkou a sliznicami. Tie preto bývajú vyschnutejšie a tým náchylnejšie na uchytenie sa rôznych baktérií a vírusov. Vysušenie slizníc ešte umocňuje suchý vzduch v prekúrených bytoch, školách, škôlkach. Detský organizmus má spravidla viac pohybu než je to zvykom u dospelých jedincov, a tento pomer sa nemení ani v zime. Preto potrebuje svoj príjem tekutín pravidelne dopĺňať.
MUDr. Prokopová zdôrazňuje aj podstatnú úlohu tekutín pri dennodennom boji s baktériami a vírusmi. Imunitný systém je počas zimy vystavený zvýšenej záťaži, pretože musí zvládať viac infektov. „Imunitu detí nestačí podporovať len vitamínmi a rôznymi doplnkami výživy. Dieťa musí dostatočne piť, pričom základ by mala predstavovať voda vhodná pre detský organizmus, nezaťažujúca ho látkami, s ktorými sa nevie popasovať. Vhodné je preto siahať napríklad po dojčenskej vode“.
Teplota, kašeľ, hnačky
Pitný režim je mimoriadne dôležitý pri infekciách, kedy deti pri vysokej horúčke strácajú veľké množstvo vody. Ideálne sú tekutiny v izbovej teplote alebo o niečo chladnejšie, ktoré pomáhajú teplotu znížiť. „Ak deti užívajú lieky na vykašliavanie, je nevyhnutné zvýšiť aj príjem vody, čo im výrazne pomôže so zriedením hlienov“, dodáva doktorka Prokopová. Aktuálnym zimným problémom u dojčiat a malých detí bývajú hnačky spôsobené rotavírusmi, pre ktoré sú typické horúčky, hnačky a vracanie. „Dojčenská voda je pri týchto stavoch veľmi dôležitá na udržanie hydratácie.“
2) Čaj nie je voda!
V zimných mesiacoch mnohé mamičky automaticky ponúkajú svojim ratolestiam výlučne čajíky, ktoré však nemožno zamieňať s prirodzeným základom pitného režimu – s vodou. Čaj pôsobí na naše telo močopudne a doslova ním „pretečie“, čím sa naše nároky na tekutiny neustále zvyšujú.
Podľa odporúčaní pani doktorky nie je dôvod meniť bežné návyky v rámci pitného režimu a naďalej vášmu dieťatku podávajte dojčenskú vodu v izbovej teplote, teda okolo 20 – 25°C. Vychladené alebo naopak príliš horúce nápoje sú náporom na detský organizmus, ktorý môže horšie vyrovnávať tepelné rozdiely. Čajík môže slúžiť na občasné spestrenie pitného režimu, ako aj ovocné šťavy. Tie je potrebné riediť, optimálne dojčenskou vodou, v pomere 1:1. Niektoré dojčenské vody na našom trhu, ako je aj dojčenská voda Rajec, netreba pri rýchlom použití prevárať, a tak ich možno použiť vždy veľmi jednoducho. „Voda ako taká je ideálnym základom pitného režimu aj v zime“, hovorí odborníčka.
Nie je voda ako voda
Dbať treba predovšetkým na kvalitu vody, ktorú dieťaťu podáme. U dojčenskej vody je okrem nízkeho obsahu minerálov dôležitý predovšetkým nízky obsah dusičnanov, ktorým sa odlišuje napríklad od vody z vodovodného kohútika. Pozor si treba dávať na stále zaužívaný mýtus, že prevarením vody z vodovodu sa stáva dojčenská voda. „Prevarená voda z vodovodu nie je v žiadnom prípade náhradou za dojčenskú vodu. Prevarením sa síce môžu zničiť niektoré baktérie, ale nemení sa chemické zloženie vody, a teda ani obsah minerálov a dusičnanov v nej. Dokonca ani filtre na vodovode nemenia chemické zloženie vody“, upozorňuje MUDr. Elena Prokopová. Dbajme preto na kvalitné zdroje vody na prípravu stravy a pitný režim našich najmilovanejších.
3) Deti si vodu nepýtajú, musíme ich núkať!
„Dieťaťu treba vodu pravidelne ponúkať, samo si ju nevie vypýtať, keď je smädné,“ radí pediatrička MUDr. Elena Prokopová. Podľa výsledkov unikátneho celoslovenského prieskumu, ktorý pripravila dojčenská voda Rajec v spolupráci s Úniou materských centier, však celá jedna tretina opýtaných mamičiek dáva svojim deťom vodu až vo chvíli, keď si dieťa vypýta piť samo, prípadne zaznamená prvé príznaky smädu. Únava, nervozita, plač a krik sú často len jedným z varovných signálov. Mamičky by preto mali mať neustále na pamäti, že podávanie vody hoci aj po kvapkách dokáže v dostatočnom predstihu zabrániť dehydratácií ich ratolesti i zbytočným detským slzičkám.
Pitný režim a škôlka
Problémy s pitným režimom sa prejavujú aj po nástupe do škôlky a školy, kedy učiteľky nemajú šancu ustriehnuť dostatočný pitný režim všetkých svojich zverencov. Preto je na rodičoch, aby doplnili príjem tekutín svojho dieťaťa hneď po príchode domov. Vyhnú sa tak nepríjemným a často opakovaným problémom s príliš tvrdou stolicou, ktorá priamo súvisí s hydratáciou organizmu. Takisto nočné pocikávanie môže byť dôsledkom nárazového dopĺňania tekutín tesne pred spaním. Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s nízkym obsahom minerálnych látok a dusičnanov do 10 mg/l, akou je aj dojčenská voda Rajec.
