Napriek tomu, že na Slovensku sa každé štvrté manželstvo nevydarí, napriek tomu, že s manželstvom je to ako s lotériou, iba podmienky sú omnoho ťažšie a nejasnejšie a napriek tomu, že väčšina vtipov, ale aj psychologických štúdií jasne hovorí v neprospech manželstva, uzavrie približne osem z desiatich ľudí, v niektorom období svojho života manželský zväzok.

Možno v tom hrá rolu aj čas pred svadbou, teda „nahováračky“, ktoré jasne nevarujú, práve naopak, takmer vôbec nevypovedajú o budúcom nebezpečenstve. Čas pred svadbou je ako vtipný prológ k nudnej hre. Zdá sa, že veľká väčšina ľudí sa chce niekedy v živote oženiť alebo vydať /žiaľ, počet vydajachtivých žien sa nikdy nerovnal počtu ženbychtivých mužov/ a ešte aj tí, ktorí manželský zväzok neuznávajú, si túžia nájsť partnera, aby ľahšie znášali údery života...A tak tí, ktorí sú už v pasci sa snažia dostať von a tí zvonka sa tlačia dnu a preto je svadba a manželstvo už po stáročia nemennou konštantou ľudskej spoločnosti. A výber partnera, či manžela sprevádzali odjakživa ľudové povery a čary.

Napríklad kedysi dávno chlapec alebo dievča poukladali obilné zrnká do kruhu. Každé zrnko znamenalo jedno písmeno abecedy, keď určili písmená, postavili do stredu kruhu kohúta alebo sliepku. Ako kohút postupne hltal zrnká, napísal vraj meno budúceho ctiteľa alebo ctiteľky. Za rovnakým účelom sa odrezala dookola šupka z jablka, kalerábu alebo z pomaranča, potom ho zvedavec hodili za chrbát a písmeno, ktoré šupka vytvorila malo byť prvým písmenom priezviska budúceho životného druha. V niektorých mestách upiekla gazdiná lievanec a dala ho kohútovi.
Podľa toho koľko sliepok sa prišlo s kohútom podeliť, toľko mesiacov ostávalo hospodárovej dcére do svadby. Celosvetovým zvykom je hádzať svadobnú kyticu, komu padne do náručia ten je na rade. Rovnako prah domu hrá dôležitú úlohu.
Ak sa dievča rozhodne navždy opustiť rodičovský dom, má si namočiť topánky do horúcej vody, obliať ňou prah a pravou nohou vykročiť z domu. Navodí tak atmosféru na skorý sobáš svojej sestry. Prenesenie nevesty cez prah má dva významy, ak sa deje na poludnie, prináša šťastie, ak v inom čase, odstraší zlých duchov. A to je vlastne tiež šťastie. Veď kto by chcel žiť so zlými duchmi? Stačí, že človek po svadbe vyfasuje svokru.
Tradujú sa aj iné povery. Keď vám sadne na ruku lienka, jemne na ňu fúknite a ona odletí tým smerom, kde býva vaša láska. Ale dajte si pozor na včely! Keď pristanú na streche nejakého domu, znamená to, že dievča, ktoré v ňom býva, sa nikdy nevydá.
Pre vydajachtivé devy sa neodporúča pestovať kaktusy, sedieť na rohu stola, nechať sa podmiesť, neochutnať ani kúsok svadobnej torty. Keď je však v domácnosti čierna mačka, bude mať deva nápadníkov až – až. Keď dáva mama dcérke alebo synovi na Vianoce na čelo krížik z medu, budú sa nich lepiť lásky. Niekedy stačí oznámiť ockove konto a ženíchov sa nezbavíte. Ako vraví klasik. Niet škaredých žien, len vodky a peňazí je málo.
Peniaze má manželom zaistiť aj hádzanie konfiet, alebo pšenice ponad ich hlavy pri ceste z obradu.
A šťastie zaistí rozbíjanie tanierov.

Odporúčame, nechať si do zásoby niekoľko celých tanierikov, po svadbe sa vám zídu.

Pokračovanie nabudúce…