Kedysi to bol chlap samá zábava a dnes, má bližšie k chodiacemu vademéku medici ako k vášmu princovi? Zdá sa vám, že sa snáď zbláznil?

Neustále sa pozoruje a akejkoľvek zmene zdravotného stavu pripisuje smrteľné dôsledky?
Je to smutné, ale asi máte doma hypochondra. Čo je ešte horšie, ako keby ste žili s chameleónom. Hlavne pred ním nikdy nevyslovte, že je bledý a vyzerá nedobre. To by ste ho rovno mohli pochovať. Veď aj tak každú zmenu alebo únavu dramaticky prežíva.
Keď si v spoločnosti vypočuje, že niekoho odviezli so žlčníkovým záchvatom, je schopný prežiť príznaky tejto koliky sám na sebe, aj keby mal najfunkčnejší žlčník pod slnkom. Lekári sa dodnes sporia, či je hypochonder jednoducho precitlivený simulant, alebo psychicky narušený človek. Samozrejme, že v určitom štádiu, by mal navštíviť psychiatra, ale určite nie vtedy, keď si myslí, že na prechladnutie on jediný zomrie, lebo jeho problémy s plným nosom sú horšie ako manželkina rakovina.
Aj keď sa nám zdá, že je to už zrelé na blázinec, je to normálny stav hypochondra. Vcelku sa však vyskytujú tri druhy príznakov, ktoré ho predurčujú na návštevu k odborníkovi. Po prvé veľmi citlivo vníma všetky informácie z medicínskeho prostredia a ich príznaky ihneď nájde na sebe.
Žije v neustálom strachu, že je to len otázka času, kedy sa ňom naplno rozvinú všetky symptómy vážneho ochorenia, v dôsledku čoho je neustále podráždený a má zlú náladu.

Druhý typ je veľmi nervný podráždený, schopný veľkej lásky a veľkej žiarlivosti a ľudí okolo seba vníma iba čierno –bielo. Podľa hesla: Má rád a nemá rád. A ak sa niečo stane tým, ktorých miluje, ihneď sa ich potiaže prenášajú na neho. Ide mu prasknúť hlava, ak jeho milovaná dcéra má migrénu.
Ak sa jeho mamička nemôže vykakať, má zápchu , hoci celý týždeň, aj on. Samozrejme, že ak niekoho blízkeho pobolieva zub, on je už presvedčený o zápale okostnice a bolí ho v ten deň celý človek.

Tretí typ je človek smutný, depresívny, ktorý vie, že aj tak ho všetci klamú, lebo on má už v génoch rakovinu, zdedil nábeh na tuberkulózu, jeho lekár sa mýli pri diagnóze a o chvíľu ho čaká veľké utrpenie, ktoré konečne urobí bodku za jeho starostami. Tak s týmto človekom pohne aj psychiater len vtedy, keď bude mať šťastie.

Hoci opísané pravidlá platia rovnako pre ženy ako pre mužov, dnes je už dokázané, že ženy a muži majú predsa len rozdielne zdravotné problémy.
Moderná medicína vznikala najmä na poznatkoch a skúsenostiach hlavne mužov a ich organizmu, už menej sledovala rozdiely medzi pohlaviami. Až posledné výskumy dokazujú, že ženy reagujú inak na lieky a majú často iné zdravotné problémy ako muži.
Rozdiel samozrejme nie je dramatický, ale pre lepšiu kvalitu života, je dôležité poznať ho. Muži napríklad nemajú tak často závrate a nedostatok vzduchu spojený s bolesťami brucha. Takto sa prejavuje infarkt iba u žien.
Muži majú často pred infarktom bolesti chrbta, tlak na hrudnej kosti a bolesti ľavej ruky. U mužov sa takto prejavujú skôr zarazené vetry. Preto ak chcete svojho muža chrániť, nezamieňajte si svoje problémy s jeho problémami. Muži nepoznajú silné bolesti podbruška, ktoré celé roky sprevádzajú niektoré ženy. Samozrejme, že je to dané rozlišnosťou pohlavných orgánov.
Doteraz však iba dielčie výskumy potvrdzujú, aký vplyv na priebeh ochorení má u žien menštruácia a tehotenstvo, hoci je isté, že veľmi výrazne ovplyvňujú aj proces liečenia a vplyv liekov na organizmus.

Aby nám však príroda dokázala svoju spravodlivosť, zomiera vo svete približne rovnaký počet žien na rakovinu prsníka ako počet mužov na rakovinu prostaty.
Aj naša psychika je trochu iná a hoci sme v prípade nášho partnera ochotné volať sanitku pri prvých príznakoch , ak ide o nás otáľame a často je už neskoro, keď sanitka príde. Namiesto aplikácie liekov ideme pod nôž. To v lepšom prípade.
V horšom opúšťame našich drahých manželov a ešte cestou do neba si robíme problémy s tým, ako to bez nás zvládnu.

Vďaka ženskému hormónu estrogénu, ktorý nás v čase plodnosti chráni pred infarktom sme na tom v oblasti srdcovo-cievnych ochorení o trochu lepšie. Okrem toho máme vďaka menštruačnému cyklu kolísavé vnímanie bolesti. Muži vnímajú bolesť stále rovnako.
Zväčša reagujú na bolesť veľmi precitlivelo.
Vraj aj za to, že muži sú častejšie agresívni a ženy depresívne, môžu naše rozdielne hormóny. Dokonca ovplyvňujú aj to, že ženy majú o čosi lepší sluch ako muži, ale trpia aj častejšie ochorením uší, muži zasa vidia o niečo lepšie, ale častejšie podstupujú operácie očí.
Aj pri účinkoch liekov na organizmus je veľký rozdiel medzi ženami a mužmi, ale keďže neexistuje relevantný výskum iba na pacientkách, na výsledky si ešte budeme musieť počkať.
Zatiaľ sa dokázalo iba to, že muži reagujú omnoho horšie na opiáty a antidepresíva.
Potrebujú preto väčšie dávky. A možno potrebujú j viac našej lásky. Asi budú mať pravdu tí, čo vravia, že ženy sú silnejšie pohlavie.

Isté je, že keď ochorie muž, treba mu venovať omnoho viac pozornosti, ako keď ochorie žena, preto si mužov chráňme, aby sme si nenarobili zbytočné problémy.