Muž, ktorý neznášal autoritatívne ženy a napriek tomu sa s dvoma takými oženil. Je jasné, že vyrástol v rodine silnej ženy a po celý život utekal z náručia jednej dominy, do náručia druhej.
Aj keď sa mu v láske nedarilo bol génius. Okrem teórie relativity a teórie gravitácie nám zostalo po ňom niekoľko prevratných vedeckých prác a archív, ktorý obsahuje 40 000 dokumentov. Viac, ako jeho odborné písomnosti vypovedajú o ňom jeho listy dvom manželkám - Mileve a Else.

Jeho sekretárka, a po jeho smrti jeho archivárka a strážca pokladu zvaného Albert Einstein, bola do neho tiež celé roky zamilovaná. Až natoľko, že po celé desaťročia zbierala a zapisovala všetky jeho pozoruhodné výroky. Napríklad aj tento: Uvoľnenie sily atómu, zmenilo všetko, len nie náš spôsob myslenia a preto sa ľudstvo rúti v ústrety katastrofe, ktorá nemá obdobu. Nemali by sme zabúdať, že morálka je nad zákonmi kvôli ľuďom a nie kvôli Bohu.

Keď prišiel na svet , jeho matka sa zhrozila, mal neprirodzene veľkú a hranatú hlavu, bolo to 14. marca 1879

Keď sa Paulíne Einsteinovej, rodenej Kochovej narodil syn Albert, rozhodla sa, že ho vychová veľmi prísne a už od malička ho bude viesť k samostatnosti, aby nebol ako jeho neúspešný a flegmatický otec Hermann Einstein, za ktorého sa, vlastne už ani nevie prečo, vydala.
Hoci Hermann v mladosti prejavoval veľké nadanie na matematiku, jeho rodičia nemali dosť prostriedkov, aby mohli dovoliť synovi rozvíjať tento talent. A tak sa vďaka nepriaznivým okolnostiam, stal z ich syna nepraktický a pasívny rojko, ktorého až manželka „dotlačila k podnikaniu pod ochrannými krídlami jej brata Jakuba.

Keď sa mu už ako tak darilo, prišiel na svet Albert, ktorý ju už v pôrodnici vyľakal veľkosťou a tvarom svojej hlavy. Napriek tomu, že bol životaschopné dieťa, naučil sa hovoriť až ako trojročný. V tomto oneskorení je vraj pôvod toho, že Einstein myslel v obrazoch. O dva roky neskôr sa mu narodila sestra Maja.. Jej hlava nevykazovala nijaké zvláštnosti. Keďže rodičia mu sľubovali posledné mesiace pred pôrodom, že dostane sestričku, s ktorou sa bude môcť hrať, vyjadril svoju nespokojnosť s funkciami novorodeniatka, ktoré matka priniesla domov z nemocnice slovami: „ Chýbajú jej kolieska!“

Spokojnosť s výberom hračky vyjadril až v piatich rokoch. Vtedy mu otec kúpil kompas, ktorý sa na dlhý čas stal jeho obľúbenou hračkou. V roku 1885 začal hrať na husle / nazýval ich Lina a neskôr ich daroval svojmu vnukovi/ a navštevovať katolícku základnú školu.
V triede bol jediný Žid, čo ho donútilo, už v útlom ,veku lámať si hlavu nad zložitými otázkami viery. Na gymnáziu sa už náboženskými otázkami prestal zaoberať. Správal sa podľa pravidiel židovského vierovyznania, k čomu ho viedli doma. Omnoho viac času venoval svojej obľúbenej matematike a fyzike. Vynikal ešte v hudobnej výchove, V ostatných predmetoch bol priemerný, v taliančine a vo francúzštine sa mu vôbec nedarilo.
Matka Paulína nebola nežnou a milujúcou matkou a len málokedy prejavila svojmu synovi dajaké city. Jej heslom bol pragmatizmus a tak ho pätnásť ročného pokojne nechala samého v Mníchove / aby nemusel prerušiť strednú školu/ a odsťahovala s manželom a s Majou do Talianska.
Albert sa cítil veľmi osamelo a začal trpieť vážnymi depresiami. Bál sa hlavne blížiacej sa vojenskej služby a tak sa rozhodol odísť za rodičmi. Znechutená matka ho zapísala na internátnu školu. Teplo domova mu v sedemnástich rokoch nahradila láskavá rodina profesora Josta Winterela, u ktorej sa ubytoval na podnájme.
Albert, ktorý v tom čase veľmi rád hrával na husle, našiel pochopenie u ich dcérky Márie, ktorá ho často pri hre sprevádzala na klavíri. Po krátkom čase sa obaja do seba zamilovali, ale ich láska nikdy nenašla naplnenia. Zostala navždy platonickým snom s otáznikom na konci.

Po maturite odišiel Einstein študovať na Federálnu polytechniku do Zurichu, kde sa napriek túžbe po krásnej Márii, začal pomaly orientovať na spolužiačku Milevu, ktorá krívala a spolužiaci ju považovali za nepeknú.. Mileva bola Srbka a rovnako ako jeho matka, bola tvrdá ako skala. Vzácnosťou bolo už aj to, že študovala na polytechnike matematiku a fyziku, čo bola dovtedy absolútna doména mužov. Albertovi imponovala jej skrytá živočíšnosť a to, že ju mohol trocha ľutovať. Sám veľmi nepraktický a nerozhodný v otázkach každodenného života bol rád, že mu ho má kto zorganizovať. Mileva mu od začiatku neochvejne verila a stála pri ňom napriek tomu, že ju jeho roztržitosť privádzala do zúrivosti, rovnako ako pomyslenie na to, že ju Albertova matka neznáša, hoci ju pozná iba z rozprávania. Matka si neodpustila pripomenúť synovi, že jeho o štyri roky staršia priateľka, bude vtedy keď on bude mať štyridsať, už stará čarodejnica.
Tak Paulína Einsteinová osudovo zamiešala karty synovi. Po skončení školy si totiž nemohol nájsť zamestnanie a tak sa presťahoval k rodičom do Milána. Po protestoch matky samozrejme slobodný , bez Milevy.

Lenže láska je mocná čarodejka a listy plné túžby rozpaľovali jeho zmysly a žiadzu po Mileve…


Pokračovanie zajtra.