Bratislava bude už tento víkend zažívať honosnú kráľovskú atmosféru na 11. ročníku celoeurópsky známeho podujatia Korunovačné slávnosti. Domáci i zahraniční návštevníci zažijú v dňoch 21.-23. júna 2013 to, čím sa môže pýšiť len slovenská metropola. Korunovaný bude jeden z našich historicky najvýznamnejších panovníkov Leopold I., ktorý sa stal uhorským kráľom už ako 14-ročný a vládol úctyhodných 50 rokov.
Korunovačné slávnosti v Bratislave patria medzi najväčšie kultúrne podujatia na Slovensku a zážitkovým spôsobom približujú korunovácie 18 kráľov a kráľovien, ktorí boli korunovaní v Bratislave. Rolu mladého panovníka si vyskúša 14-ročný Pavol Lečko, žiak zo Základnej školy Matky Alexie. Vznik tejto školy výrazne podporovala cisárovná Mária Terézia a osobne sa zúčastnila aj pri jej otváraní.
Takto si Bratislava pripomenie 27. jún 1655, kedy Bratislava korunovala Leopolda I., ktorý bol trikrát ženatý a mal spolu 15 detí. Viedol príkladný rodinný život, ktorý nesprevádzali škandály s milenkami, ako v tej dobe bolo bežné u panovníkov vo Francúzsku. Jeho najúhlavnejšími nepriateľmi boli francúzsky kráľ Slnko – Ľudovít XIV. a veľkovezír Osmanskej ríše Kara Mustafa, s ktorými viedol niekoľko vojen. Tie ho aj patrične finančne vyčerpávali. „Leopold I. bol inteligentným panovníkom. Aj keď nebol vojakom, počas jeho vlády sa mu podarilo vyhnať Turkov z Uhorska. Skonsolidoval krajinu, ktorá bola pred jeho nástupom len voľným zväzkom krajín a na konci jeho vlády bola Habsburská monarchia poprednou a uznávanou európskou mocnosťou,“ hovorí historička Tünde Lengyelová z Historického ústav SAV.
Ako však mohol tak mladý človek vládnuť veľkej monarchii? „V 17. storočí bol vek 14 rokov akceptovateľným vekom na vládnutie, panovník však mal k dispozícii niekoľkých radcov, ktorí vládu prakticky vykonávali. Habsburgovci si dávali korunovať následníkov ešte za života predchádzajúceho panovníka, nakoľko si nikdy nemohli byť istí postojom uhorských magnátov,“ vysvetľuje T. Lengyelová. V tomto období je veľmi dôležité rozlišovať ľudí podľa stavovskej príslušnosti. Existovali totiž veľké rozdiely v životoch príslušníka panovníckeho rodu, šľachty, meštianstva alebo poddaného. Kým nevydaté dievčatá boli neustále pod dozorom a bez sprievodu sa nezúčastňovali žiadnych zábav, chlapci mali viac voľnosti minimálne v tom, že nemuseli byť stále pod kontrolou. Všetci však mali veľmi presne vymedzené aktivity a podľa stavu si čas delili medzi učenie a rôzne fyzické aktivity, ak sa učili remeslu. Voľný čas mali v podstate len počas sviatkov alebo po povinných bohoslužbách.
Aj dnešný tínedžer by teoreticky mohol byť panovníkom alebo politikom či šéfom firmy. Myslí si to riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Silvia Porubänová. Predpokladom je však spojenie nadpriemernej individuálnej zrelosti, koncentrácie, cieľavedomosti a intuície. „Výnimočné deti siahajúce po métach, ktoré sú tradične pripisované len dospelým, nájdeme v akejkoľvek spoločnosti i čase. Za dych vyrážajúcim príbehom nedospelého chlapca, či dievčaťa však neraz stojí predovšetkým nesmierna, ba až bezbrehá ambícia a dravosť rodičov, či príbuzných. Aj v tomto aspekte sa ľudské i rodinné správanie od čias Leopolda I. markantne nezmenilo,“ myslí si S. Porubänová.
Záštitu nad Korunovačnými slávnosťami 2013 prevzal primátor Bratislavy Milan Ftáčnik a minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Ján Počiatek.
Milan Ftáčnik: „Korunovačné slávnosti patria medzi mimoriadne atraktívne podujatia, ktoré sa tešia nevšednému záujmu verejnosti. Rád som prijal záštitu nad podujatím, v ktorom sa pripomínajú najslávnejšie míľniky histórie nášho hlavného mesta. Korunovačná tradícia Bratislavy má veľký potenciál stať sa silným impulzom pre rozvoj cestovného ruchu a mesto sa bude usilovať túto tradíciu ešte viac oživiť.“
„V Európe je málo miest, kde sa ľudia stávali kráľmi. Bratislava k týmto mestám patrí. Stať sa kráľom znamenalo prevziať zodpovednosť za krajinu, za ľud a to pred samotným Bohom, čo je vyjadrené v samotnom obrade korunovácie,“ Miroslav Vetrík, autor a organizátor Korunovačných slávností.
Súčasťou podujatia bude tradične množstvo sprievodných aktivít a iných podujatí. V deň korunovácie 23. júna 2013 zažijú návštevníci Bratislavy aj pasovanie rytierov Rádu zlatej ostrohy, popravu účastníkov Vešeléniho (Wesselenyiho) sprisahania z roku 1671, bitku o Viedeň z roku 1683 a vo večerných hodinách slávnostný ohňostroj. Počas sprievodu, po obrade korunovácie, sa budú rozhadzovať pozlátené korunovačné žetóny vyrazené v Kremnici, ktorých autorkou je akademická sochárka Ľudmila Cvengrošová. Od 21. júna 2013 bude v centre hlavného mesta prebiehať Bratislavský jarmok dobových remesiel, Historický veľtrh slobodných kráľovských miest a Festival Frankovky.
Na divadelné predstavenie obradu korunovácie Leopolda I. sú v predaji lístky. Dieťa do 12 rokov bez nároku na miesto má vstup zdarma. Počet miest je obmedzený na 300.
Vstupenky sú v predaji v Turistickej informačnej kancelárii na Venturskej ul. č. 9 v Bratislave
O Korunovačnom ceremoniáli:
Podľa historických podkladov je zinscenovaný autentický obrad korunovácie, v ktorom vystupuje okolo 120 hercov v dobových kostýmoch. Kráľ dostáva od ostrihomského arcibiskupa – prímasa Uhorska - svätoštefanskú korunu spolu s ďalšími korunovačnými insígniami: meč, plášť, jablko a žezlo. Po obrade korunovácie pasuje rytierov Rádu zlatej ostrohy, skladá prísahu vlasti a sľubuje zachovávať celistvosť krajiny. Po slávnostnom korunovačnom obrade nasleduje v uliciach mesta ľudová veselica, kde sa zúčastňujú doboví remeselníci, kaukliari, žongléri, doboví hudobníci a speváci, rytierske turnaje a mnoho ďalších atrakcií.
Viac informácii na:
www.korunovacneslavnosti.sk
https://www.facebook.com/korunovacne.slavnosti
