Celé týždne sa neviete vyrovnať s tým, čo vám povedala učiteľka v škôlke? Nosíte to v sebe ako nepekné tajomstvo a rozmýšľate, komu sa máte s ním zdôveriť? Nikomu. Nejde vôbec o tajomstvo, ale o normálnu, prirodzenú vec, ktorá je bezdôvodne celé stáročia na Slovensku tabu.

Váš malý syn alebo vaša dcérka sa hrajú so svojimi pohlavnými orgánmi.

Onánia detí v predškolskom veku sa začína zväčša vtedy, keď sa deti nudia. Zväčša pri sledovaní rozprávky, ktorá je nad ich pochop, alebo v posteli, keď nie sú ešte unavené a nevedia zaspať. Niekedy sa takto uspávajú, keď sú frustrovaní.
Pomáha im to prekonať nepríjemné pocity, ktoré si nevedia vysvetliť. Pretože dotýkaním sa svojich pohlavných orgánov objavili miesto, ktoré im poskytuje doteraz nepoznané príjemné pocity. Detská onánia nemá nič spoločné s onániou dospelých, pretože nie je spájaná so sexualitou.
Nie je nebezpečná a nemá vplyv na neskoršie sexuálne správanie. Ak dieťaťu vy nevnútite pocit viny, za to, že sa dotýka svojich pohlavných orgánov, nebude mať vplyv ani na jeho duševný vývin. Preto zachovajte pokoj, poučte učiteľku zo škôlky, ktorá by mala vedieť, že o nič nejde a snažte sa, aby vaše dieťa malo stále čo robiť.
Aby bolo duševne aj fyzicky vyťažené natoľko, že nebude potrebovať zahňať nudu príjemnými pocitmi z objavovania zón radosti.
Najhoršie, čo môžete urobiť, je, ešte viac frustrovať dieťa tým, že ho okríknete pri tom, alebo mu poviete, že ochorie, či inú báchorku. Určite mu nevnucujte pocit viny alebo toho, že robí niečo zlé a vy musíte byť s ním nespokojní.
Radšej pokojne vyčkajte, kým s tým prestane a hlavne ho nešpehujte v puberte, kedy sa znova objaví jeho chuť objavovať...ale vtedy už s omnoho väčšou intenzivitou..
Ale o tom už každý z nás niečo vie.