Keď prídete za priateľkou s tým, že sa vám nepodarilo presadiť projekt v práci, alebo vás rozčúlil priateľ, pozve vás na kávu a začne vás utešovať. Ak sa s podobným problémom vyberiete za svojim partnerom, dožijete sa prívalu vynikajúcich riešení a zasvätených rád. Čo je na tom zlé? Nič, len to, že my ženy nepotrebujeme riešenia, ale širokú hruď /ak už nie hruď tak srdce/ , ku ktorej sa dá privinúť. Keď však odmietnete racionálne riešenia, ktoré vám partner ponúka a nezačnete híkať nadšením nad jeho talentom, máte o problém navyše. Odutého miláčika v stresovej situácii. Presne toto, je najčastejší komunikačný problém medzi ženami a mužmi.

Len pokojne
Na druhej strane, ak sa vám muž zverí so svojou prácou, či problémom a vy mu navrhnete akékoľvek riešenie výsledok je ten istý. Muž sa cíti urazený. Aj keď sa pred chvíľou tváril ako milujúci chlap.
Je veľmi zložité vysporiadať sa s touto situáciou. V nijakom prípade by ste sa po všetkých zbytočných radách nemali rozčúliť, ani rozplakať. Mužov šialene desí hystéria a dokážu ju diagnostikovať aj u tých žien, ktoré sa rozkričia, alebo rozplačú, tak dva razy do roka. Mali by ste sa namiesto toho, privinúť k majiteľovi knihy životných právd, povedať mu, že je super vedieť, že vám niekto dokáže vždy poradiť, ale že v tejto chvíli potrebujete zo všetkého najviac jeho teplo a porozumenie. Pre väčšinu mužov je slovíčko „potrebujem od teba“, ako magické zaklínadlo. Od malička sú totiž vedení k viere, že ich pomoc bude vždy niekto potrebovať /tato, mama, malá sestrička/.

Omnoho horšia je situácia, v ktorej vás váš partner požiada o radu. Problém totiž spočíva v tom, že muži v skutočnosti rady nenávidia. Každá, aj tá najlepšia rada, v nich vyvoláva pocit, že sú kritizovaní a kritika je vrahom mužského /a nielen mužského / ega a úsmevu. Preto žiadosť o radu berte iba ako žiadosť o potvrdenie riešenia, ktoré vymyslel váš partner a nevyvíjajte radšej prílišnú aktivitu. Ak vám muž povie „Miláčik, pozri si môj projekt na prezentáciu firmy,“ nech vám , ako dokonalej partnerke, ani nenapadne hľadať chyby a riešenia. Namiesto pochvaly by ste mali večer plný hádok a nedorozumenia. Aj keby ste boli Einstein, partner neuzná, že vaše pripomienky sú k veci a na najbližších pár hodín bude mať po nálade. Preto, až keď potvrdíte jeho genialitu päť minútovým traktátom o jeho dôvtipe, inteligencii a nenahraditeľnosti, sa ho nenápadne spýtajte: „Pochopila som túto vec dobre?“ a predneste svoj návrh. Možno sa vám to zdá príliš feministické, je však naprosto isté, že váš partner bude pri takomto prístupe najšťastnejším chlapom na svete.

Roň slzy
Druhý problém, z toho istého súdku, je smútok. Každá žena je občas, smutná. Často ani nevie prečo. Závisí to od fázy mesiaca, menštruačného cyklu, nahromadených problémov, nedostatku uznania, stresu… Pre mužov je však ženský smútok, či nebodaj plač, absolútnym hororom. Vy sa utápate v depresii a hltáte druhé kilo čokolády, váš partner sa na vás díva a zo sekundy na sekundu sa viac ponáša na Zorra pomstiteľa. Namiesto pohladenia vás zahrnie výčitkami, či výbuchom zlosti, za akúkoľvek hlúposť. Kľúč k pochopeniu tohoto správania, je v pochopení pocitov muža ako ochrancu. To, že vy ste vy , znamená, že on zlyhal. Neuchránil vás pred problémami a pred smútkom. To, že zlyhal, v ňom vyvolá zúrivosť a tou účinne prehĺbi váš smútok. Na vybŕdnutie z tohoto začarovaného kruhu, je veľmi malá šanca. Muži sa totiž ,v prevažnej väčšine, nechcú naučiť prejavovať city a nevládzu niesť na pleciach vašu slabosť. Jediné, čo môžete urobiť je, pokúsiť sa pochopiť ich zlosť, ako prejav toho, že im na vás záleží. Svoje problémy na ich ramená nakladajte s citom. Vyplakať sa môžete na hrudi priateľky, či matky.
Tie presne vedia, že vaše slzy nie sú predzvesťou psychického zrútenia a že o pár minút či hodín sa budete opäť veselo smiať.