•   Na Slovensku žije asi 300 000 ľudí s osteoporózou, no len okolo 30 % z nich je diagnostikovaných a len 18 % je adekvátne liečených.

•   Osteoporózu dnes odborníci zaraďujú medzi civilizačné ochorenia s výrazným celospoločenským významom. Pre jej vysoký výskyt a počet úmrtí, ktoré spôsobujú jej komplikácie, ide o najzávažnejšie ochorenie pohybového aparátu.

•   Podľa odhadov trpí osteoporózou na svete až 200 miliónov žien, čo je viac, ako keby sme spočítali celú populáciu Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska dohromady.

•   Na následky zlomeniny krčka stehennej kosti zomrie viac žien, ako na rakovinu vaječníkov, maternice a krčka maternice dohromady.

•   Každé tri sekundy dochádza niekde na svete k zlomenine, ktorej príčinou je osteoporóza.

•   Celosvetovo asi každá druhá žena a každý piaty muž nad 50 rokov utrpí osteoporotickú zlomeninu.

•   K najzávažnejším osteoporotickým zlomeninám patrí fraktúra bedrovej kosti (krčka stehnovej kosti). Na následky tejto zlomeniny zomiera do jedného roka 20-30 % pacientov a 30-40 % je trvalo odkázaných na pomoc a opateru iných.

•   Dobrou správou je, že osteoporózu je možné včas diagnostikovať, liečiť a vďaka zdravej životospráve a účinnej liečbe sa dá osteoporotickým zlomeninám často predchádzať.

Kosti a ich prirodzená prestavba

Naše kosti tvorí živé tkanivo, ktoré sa neustále mení. Od narodenia do mladého dospelého veku sa kosti vyvíjajú a silnejú. Najhustejšie sú okolo veku 25 rokov.

Každá kosť sa neustále prestavuje – remodeluje vďaka tzv. kostnému metabolizmu. Je to zložitý dej, pri ktorom sa odbúravajú opotrebované staré zložky kosti a tvoria sa nové. Počas detstva a dospievania sa kosť pretvára tak, že telo viac kosti tvorí ako odbúrava, preto kosti rastú a silnejú. Okolo veku 25-35 rokov človek dosiahne vrchol množstva kostnej hmoty a asi od veku 35 rokov už ženy kostné tkanivo len strácajú, keďže pri prestavbe kosti sa jej viac odbúrava, ako tvorí.

Proces kostnej prestavby je trvalou súčasťou životného cyklu kostí. V dospelom organizme je v „pokojnom stave“ asi 20 % špongióznej a 80 % kompaktnej kosti, zvyšok sa mení. Keď sa kosť zlomí alebo praskne, vytváraním nového kostného tkaniva sa sama regeneruje, teda dorastá a obnovuje sa sama. Dôležitú úlohu pri novotvorbe a prestavbe kostí zohráva vápnik a vitamín D.

Medzi kostné bunky, ktoré majú vplyv na zdravie kostí a ich prestavbu, patria:

•   Osteoblasty – vytvárajú súvislú vrstvu na povrchu kosti a kalcifikujú vznikajúcu kosť. Vystielajú vnútorný povrch kosti a produkujú kolagén, ako aj ostatnú časť kosti, ktorá je z bielkovín.

•   Osteoklasty – odbúravajú kostné tkanivo, najmä keď degeneruje alebo nie je potrebné. Sú to pohyblivé bunky, ktoré počas odbúravania kĺžu po povrchu kostí a produkujú enzýmy, ktoré rozkladajú kostný kolagén.

•   Osteocyty – udržiavajú zdravú štruktúru kosti, nachádzajú sa priamo vo vnútri kostí

Čo je to osteoporóza

Osteoporóza patrí k najzávažnejším ochoreniam pohybového aparátu. Je to systémové ochorenie látkovej výmeny kostného tkaniva, pri ktorom sa znižuje obsah kostnej hmoty, jej hustota a narúša sa stavba kosti. To spôsobuje výrazne zvýšené riziko zlomenín už pri malom tlaku či zranení. Nejde však o „daň za dlhovekosť“, ako si mnohí mylne myslia, ale o ochorenie látkovej výmeny kosti a teda metabolické ochorenie.

K strate kostného tkaniva pri osteoporóze dochádza potichu, pozvoľna niekoľko rokov a často sa neobjavujú žiadne príznaky, až kým nedôjde k prvej zlomenie. Ochorenie časom progresívne postupuje a aj bežná záťaž či tlak na kosti, ako je sedenie, státie, prudšie zakašľanie, čupnutie, zdvíhanie predmetu, či dokonca objímanie môžu spôsobiť bolesť, zlomeninu a stratu pohyblivosti. Bolesť spôsobená zlomeninami sa tiež môže stať chronickou a brániť pacientovi v bežných aktivitách.

Osteoporóza postihuje najmä ženy nad 50 rokov, no jej korene siahajú do podstatne mladšieho veku – okolo 20-30 rokov. Jej prvým štádiom je osteopénia, ktorá je charakterizovaná zníženou hustotou kosti, avšak ešte nie v pásme osteoporózy. Osteopénia je bez príznakov, dáva nám však na známosť, že je len otázkou času, kedy osteoporóza prepukne. Preto by nemali venovať pozornosť osteoporóze len staršie ženy, ktorým už hrozia jej prejavy, ale aj mladé, ktoré tak môžu ovplyvniť svoje riziko vzniku ochorenia v budúcnosti.

Osteoporotické zlomeniny

Najzávažnejším príznakom a zároveň komplikáciou osteoporózy, ktorá môže pacientom spôsobiť stratu pohyblivosti či dokonca smrť, sú zlomeniny kostí. Celosvetovo má riziko osteoporotickej zlomeniny každá druhá žena a asi každý piaty muž. Najčastejšie postihuje krčok stehnovej kosti, stavce chrbtice a kosti zápästia. Riziko rastie s vekom a tiež po prvej osteoporotickej zlomenine – približne polovica pacientov, ktorí už prekonali osteoporotickú zlomeninu, je ohrozených ďalšou následnou fraktúrou, pokiaľ sa včas nezačnú vhodne liečiť. Približne polovica všetkých pacientov, ktorí už prekonali osteoporotickú zlomeninu je ohrozených následnou zlomeninou. Takíto pacienti majú pravdepodobnosť vzniku novej zlomeniny dvojnásobne vyššiu ako ich rovesníci, ktorí osteoporotickú zlomeninu ešte nemali.

Riziko vzniku ďalšej zlomeniny narastá s každou novou zlomeninou, pokiaľ sa osteoporóza včas správne nediagnostikuje a vhodne nelieči. Hrozí tzv. „kaskáda fraktúr“, kde fraktúra zápästia zvýši riziko zlomeniny chrbtice 2 násobne, zlomenina chrbtice zvýši riziko zlomeniny krčku stehnovej kosti 5 násobne a zlomenina krčku stehnovej kosti je spojená s vysokou úmrtnosťou pacientov.

Popis najčastejších osteoporotických zlomenín objasňuje, prečo je maximálnou snahou lekárov a hlavným cieľom liečby najmä predchádzanie zlomeninám:

Zlomeniny krčka stehnovej kosti

Predstavujú veľké riziko pre pacienta, často si vyžadujú chirurgický zákrok a môžu viesť k strate samostatnosti, dokonca až smrti. Počet prípadov neustále narastá celosvetovo aj na Slovensku. Považujeme ich za najzávažnejšie osteoporotické zlomeniny - do jedného roka po úraze zomiera takmer 30 % pacientov. Takmer 80 % z ostatných je odkázaných na pomoc okolia alebo špecializovanú starostlivosť a len 20 % pacientov dokáže po osteoporotickej zlomenine stehnovej kosti žiť nezávisle a s porovnateľnou kvalitou života.

Zlomeniny stavcov

Až v troch štvrtinách prípadov vznikajú bez zjavného úrazového mechanizmu. Sú veľmi časté, no neraz podceňované a dokonca sa stáva, že ostávajú dlhší čas neodhalené. Zlomeniny stavcov pritom spôsobujú výrazné problémy a môžu mať trvalé následky, ako sú intenzívne bolesti chrbtice, deformity, strata telesnej výšky o 1-3 cm, útlak vnútorných orgánov či znížená pohyblivosť. U pacientov s osteoporózou zvyšujú úmrtnosť až o 23 %. Okrem farmakologickej liečby je možné pri zlomeninách stavcov využiť minimálne invazívne chirurgické metódy – vertebroplastiku a kyfoplastiku.

Zlomenina zápästia a predlaktia

Významnú osteoporotickú zlomeninu predstavuje v súčasnosti zrejme najčastejšia zlomenina dolnej časti predlaktia a zápästia. Častým následkom týchto poranení býva obmedzenie funkcie zápästia a ruky. Môže sa tiež rozvinúť tzv. algoneurodystrofický syndróm postihnutej končatiny, ktorý sa prejavuje intenzívnou lokálnou bolesťou, obmedzením pohyblivosti a následne poškodením tkaniva.

Ženy a osteoporóza – prečo ich ohrozuje častejšie ako mužov?

Až 80 % pacientov s osteoporózou tvoria ženy. Riziko osteoporózy je u žien tak vysoké, ako keby sa zrátalo riziko rakoviny prsníka, vaječníkov a maternice dohromady. Zlomeninu v dôsledku osteoporózy utrpí viac ako polovica všetkých žien nad 50 rokov. Prečo je to tak?

V dospelosti majú zásadný vplyv na kvalitu a hustotu kostnej hmoty pohlavné hormóny. Estrogén má v ženskom tele priaznivý vplyv na tvorbu nového kostného tkaniva, a tak aj na zníženie jeho odbúravania. Estrogén sa totiž viaže práve na osteoblasty – bunky, ktoré tvoria kostnú hmotu. No keď počas menopauzy dochádza k dramatickému poklesu estrogénu, jeho ochranný účinok sa stráca a kosť sa začne rýchlejšie odbúravať, preto sú ženy náchylné na vznik osteoporózy. Rýchly úbytok kosti pretrváva ešte asi počas 10 rokov po menopauze vďaka tomu, že odbúravanie kosti permanentne pretrváva nad jej novotvorbou.

Rovnako nepriaznivý vplyv na riziko osteoporózy ako menopauza majú aj operačné zákroky, pri ktorých sa odstránia vaječníky, keďže aj vtedy sa produkcia hormónov v organizme zastavuje.

V mužskom organizme hrá úlohu pre udržiavanie hustoty kostnej hmoty pohlavný hormón testosterón, ktorý podporuje novotvorbu kosti. Jeho význam pre kostný metabolizmus však nie je rozhodujúci. Keďže u mužov sa vekom znižuje jeho hladina postupne a nie tak náhle, ako hormóny u žien po menopauze, trápi osteoporóza mužov až v podstatne vyššom veku. Väčšine mužov začína hroziť až po 70. roku života.

Rizikové faktory

U každého človeka dochádza v strednom veku k úbytku kostnej hmoty, no či sa kosti stenčujú rýchlo alebo pomaly, závisí od množstva faktorov. Rizikové faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku osteoporózy, môžeme rozdeliť do dvoch skupín.

a)  nezmeniteľné:

•   Vek nad 65 rokov – i keď riziko začína výrazne narastať už po          päťdesiatke

•   Ženské pohlavie

•   Menopauza alebo hysterektómia

•   Genetické faktory - osteoporóza v rodinnej anamnéze

•   Oneskorený nástup prvej menštruácie

•   Nuliparita (žiadny pôrod ani tehotenstvo)

•   Etnický pôvod (kaukazské etnikum)

•   Hypogonadizmus (nedostatočné vylučovanie testosterónu u mužov)

Aj keď nie je možné tieto rizikové faktory odstrániť, poznáme spôsoby, ktoré zmiernia ich dopady a tak znížia riziko osteoporózy.

b) ovplyvniteľné:

•   Poruchy stravovania

•   Nízky index telesnej hmotnosti (BMI) - nižší než 19

•   Znížená činnosť žliaz produkujúcich pohlavné hormóny

•   Fajčenie a alkohol – dokázalo sa, že fajčiari majú oproti nefajčiarom nižšiu hustotu kostí a vyššie riziko zlomenín. Navyše ženy–fajčiarky majú oproti nefajčiarkam nižšie hladiny estrogénu, čo je kľúčová látka v ochrane zdravých kostí a tiež u nich často skôr začína menopauza.

•   Nedostatok vitamínu D

•   Nedostatok príjmu vápnika

•   Nedostatok fyzickej aktivity

•   Niektoré ochorenia (obličiek, čriev, anorexia...)

•   Dlhodobá liečba niektorými liekmi  - napr. kortikoidmi, liekmi na štítnu žľazu, antiepileptikami, antacidami...

•   Časté pády

Prevencia

Pri určovaní rizika osteoporózy u konkrétneho človeka hrajú významnú úlohu najmä genetické faktory, ktorým sa však predchádzať nedá. Napriek tomu je možné ovplyvniť vývoj kostí v mladom veku, ako aj rýchlosť ich odbúravania v staršom veku - stravovaním a fyzickou aktivitou. V rámci prevencie by sme preto mali dodržiavať tieto zásady:

·      Zabezpečiť si výživnú stravu s dostatočným príjmom vápnika

·      Dbať na dostatočný príjem vitamínu D

·      Predchádzať podvýžive, najmä dopadom drastických diét a porúch stravovania na organizmus

·      Dbať na dostatočnú fyzickú aktivitu

·      Vyhýbať sa fajčeniu, aj pasívnemu

·      Vyhýbať sa nadmernému príjmu alkoholu

Príznaky osteoporózy

Osteoporóza sa vyvíja potichu a spočiatku nespôsobuje žiadne citeľné ťažkosti. S progresiou ochorenia sa môžu objaviť bolesti chrbta alebo končatín, kŕče chrbtového svalstva, celková únava a nechutenstvo, neskôr aj tzv. oblý chrbát (zhrbenie hrudnej časti chrbtice), strata telesnej výšky (o 1-3 cm) a/alebo zlomeniny už pri malom tlaku, ktoré najčastejšie postihujú stavce chrbtice alebo krčok stehnovej kosti.

Diagnostika

Osteoporóza nemá nijaké špecifické vonkajšie prejavy, podľa ktorých by bolo možné ju odhaliť, preto by mal navštíviť lekára každý, kto má viacero rizikových faktorov ochorenia, najmä ľudia nad 60 rokov. Lekár najprv zhodnotí osobnú i rodinnú anamnézu pacienta a podľa potreby odporučí ďalšie vyšetrenia.

Denzitometrické vyšetrenie - vyšetrenie hustoty kostnej hmoty

Denzitometrické vyšetrenie je rozhodujúce vyšetrenie pre stanovenie diagnózy osteoporózy. Ide o vyšetrenie kostnej hustoty - BMD (bone mineral denzity). Lekári dokážu vďaka nemu zhodnotiť zdravie kostí a odhaliť problémy skôr, ako sa prejavia. Najčastejšie sa kostná hustota meria na chrbtici a  bedrovej kosti. Výsledky sa udávajú v tzv. T-skóre, ktoré je vyjadrením poklesu kostnej hmoty v porovnaní s priemernou kostnou hmotou zdravých 30-ročných jedincov rovnakého pohlavia.

Norma T skóre            > -1 SD (SD = standard deviations – štandardná odchýlka oproti referenčnej hodnote)

Osteopénia     T skóre            -1 až -2,5 SD

Osteoporóza   T skóre            < -2,5 SD (teda kostná hmota je viac ako 2,5 krát tenšia, ako u zdravého mladého človeka)

Manifestná (závažná) osteoporóza   T skóre < -2,5 SD + prítomnosť aspoň jednej fraktúry spôsobenej krehkosťou kostí

Laboratórne vyšetrenia – zahŕňajú základné vyšetrenia krvi a moču, ako aj doplňujúce špecifické vyšetrenia

RTG vyšetrenie

Dokáže odhaliť zlomeniny, napríklad stavcov či iných kostí.

Liečba osteoporózy

Na liečbu osteoporózy a prevenciu osteoporotických zlomenín už v súčasnosti existuje množstvo účinných liekov, ktoré lekári predpisujú s ohľadom na individuálne potreby každého pacienta. Súčasťou účinnej liečby by vždy malo byť:

·      Posilňovanie svalstva – aspoň 3-4 krát do týždňa, vo všeobecnosti sa dospelým ľuďom odporúča aspoň 30 minút cvičenia každý deň. Pomáha predchádzať strate kostnej hmoty, podporuje novotvorbu kosti a udržiava pacienta aktívneho a pohyblivého. Ideálnym pohybom je (podľa fyzickej kondície konkrétneho pacienta) chôdza, aerobik, džoging, chôdza po schodoch, beh, tenis, tanec, tai či, vodný aerobik či jóga.

·      Pobyt na slnku – slnečné žiarenie stimuluje tvorbu vitamínu D v ľudskom organizme. Pre jeho optimálnu tvorbu sa odporúča pobyt na slnku približne 2 x do týždňa v trvaní 15-30 min s odhalenou tvárou, rukami, chrbtom a ramenami. Pobyt na slnku je dôležitý, pretože doplnok vitamínu D vo forme tabliet dokáže pokryť maximálne 20% potreby.

·      Vhodné stravovanie -  dostatočný a pravidelný prísun doplnkov vitamínu D 800 – 1000 IU – medzinárodných jednotiek  denne a vápnika 1000 -1200 mg denne.

·      Skoncovať s fajčením – keďže cigarety majú dokázateľne nepriaznivý vplyv na kosti

·      Užívanie vhodných liekov proti osteoporóze

Postup a zásady liečby

Lieky proti osteoporóze môžu lekári predpisovať tým pacientom, ktorí majú denzitometricky potvrdenú osteoporózu alebo u pacientov s dokázanou osteoporotickou zlomeninou. Treba tiež zvážiť osobnú anamnézu pacienta, prínosy i prípadné nežiaduce účinky liečby.

Rovnako ako vývoj osteoporózy, aj jej liečba je dlhodobý proces. Liečba osteoporózy má trvať minimálne 3 roky, špecialisti ale obyčajne odporúčajú liečbu po dobu 5 rokov, s prehodnotením rizikového profilu pacienta. Zmiernenie príznakov sa nedá dosiahnuť v priebehu niekoľkých mesiacov, keďže k obnove kostného tkaniva dochádza u pacientov len pomaly. Dlhodobá liečba podporuje ukladanie minerálnych látok do kostí a zaručuje dostatočný prísun látok potrebných pre pružnosť a pevnosť ich štruktúry. Účinnosť liečby je viditeľná a objektívne preukázateľná na základe ročných denzitometrických vyšetrení, podľa ktorých vie lekár kontrolovať postup v liečbe.

Účinnosť liečby

Cieľom liečby osteoporózy u žien po menopauze je predovšetkým zabrániť vzniku zlomenín, čo priamo súvisí so zachovaním množstva a kvality kostnej hmoty, resp. dosiahnutím jej zlepšenia (tvorby novej a pevnejšej kosti). Farmakologická liečba dokáže znížiť riziko zlomenín stavcov o 30-70 %, riziko periférnych zlomenín o 15-20 % a o viac ako 40 % znížiť riziko zlomeniny krčka stehnovej kosti. Kľúčovým faktorom účinnosti liečby osteoporózy je však vždy súčasný dostatočný prísun vápnika (1000-1200 mg denne) a vitamínu D (800-1000 IU denne) a čo je zásadné - dodržiavanie dlhodobej liečby pacientom.

Efektivitu liečby je možné objektívne overiť vyšetrením dynamiky markerov kostného obratu pred liečbou a niekoľko mesiacov po nasadení terapie. Toto hodnotenie je založené na reálnej zmene markerov odbúravania kostnej hmoty a novotvorby kosti.

Spomedzi liečiv, ktoré sú v súčasnosti schválené, dokázateľne (potvrdené štúdiami) znižujú riziko zlomenín stavcov, periférnych zlomenín a zároveň zlomenín krčka stehnovej kosti liečivá stroncium ranelát , bisfosfonáty ( alendronát, rizedronát a zoledrónát) a denosumab.

Druhy farmakologickej liečby

Možnosti farmakologickej liečby osteoporózy môžeme rozdeliť do troch základných skupín:

1.  Liek dvojitým účinkom – brzdí odbúravanie kostí a zároveň podporuje tvorbu nového kostného tkaniva (stroncium ranelát)

2.  Antiresorpčná liečba – lieky brzdiace odbúravanie kosti tým, že tlmia aktivitu osteoklastov (do tejto skupiny liekov patria bisfosfonáty (alendronát, rizedronát, ibandronát , zoledronát), raloxifen a denosumab

3.  Osteoanabolický liek - stimulujúci kostnú novotvorbu, ale aj jej odbúravannie – (parathormón)

1. Liek s dvojitým účinkom

Stroncium ranelát

Stroncium ranelát je liek, ktorý sa svojím mechanizmom účinku odlišuje od ostatných liekov proti osteoporóze. Má dvojité pôsobenie na kosť – potláča odbúravanie kosti a zároveň podporuje novotvorbu kostného tkaniva, čím dokázateľne zvyšuje pevnosť a kvalitu kostí, znižuje riziko zlomeniny chrbticových stavcov a zlomeniny bedrovej kosti. Táto liečba je určená pre pacientov, ktorí majú závažnú osteoporózu (nízke T skóre alebo prekonali v minulosti osteoporotickú zlomeninu).

Stroncium ranelát sa užíva denne pred spaním vo forme prášku rozpustného  vo vode.

2. Antiresorpčná liečba

Bisfosfonáty

Utlmujú aktivitu osteoklastov a tým intenzívne potláčajú proces odbúravania kosti. Znižujú riziko vzniku zlomenín. Bisfosfonáty predstavujú rôznorodú skupinu účinných látok (alendronát, rizedronát, ibandronát, zoledronát), ktoré sa medzi sebou odlišujú v účinnosti. Ich nevýhodou je malá vstrebateľnosť z tráviaceho traktu, preto sa musia užívať nalačno vo forme tabliet alebo vo forme injekcií či infúzií do žily. Užívajú sa v rôznych dávkovacích režimoch.

Raloxifen

Ide o látky, ktoré podporujú pozitívne účinky estrogénov na kosti a zároveň potláčajú ich negatívne pôsobenie na prsník a maternicu. Raloxifen dokázal pozitívny efekt na redukciu rizika karcinómu prsníka.

Denosumab

Monoklonová protilátka, ktorá sa využíva pri liečbe osteoporózy (denosumab), potláča odbúravanie kostnej hmoty a  znižuje riziko vzniku zlomenín. Potláča pôsobenie istého faktora na receptor na povrchu osteoklastov, vďaka čomu liek zabraňuje ich dozrievaniu, aktivácii a funkcii – odbúravaniu kosti.

3. Lieky stimulujúce kostnú novotvorbu

Parathormón

Je to liek, ktorý výrazne podporuje novotvorbu kostnej hmoty. Zvyšuje tvorbu osteoblastov, stimuluje novotvorbu kosti a následne celú kostnú remodeláciu. Táto liečba je určená pre pacientov, ktorí spĺňajú špeciálne kritériá pre ťažkú osteoporózu.

HSL – hormonálna substitučná liečba

Liečba je indikovaná u žien s predčasnou alebo chirurgicky navodenou menopauzou (najmä vo veku do 40 rokov). Základnou indikáciou HSL je dnes vzhľadom na jej profil liečba klimakterického syndrómu a jej priaznivý efekt na kosť sa považuje za aditívny benefit liečby.

Formy a dávkovanie liekov

Lieky proti osteoporóze existujú vo forme tabliet, prášku rozpustného vo vode, ako infúzie do žily, podkožné injekcie či nosné spreje. Rovnako dávkovanie – frekvencia užívania je rôzna podľa toho, aký liek konkrétne pacient užíva. Niektoré sa užívajú denne, iné stačí brať raz za týždeň, raz za mesiac, raz za 3 mesiace, či dokonca raz za rok. Výber konkrétneho lieku by mal odrážať zdravotný stav a individuálne potreby každého pacienta, zvážiť treba aj možné vedľajšie účinky liečby. Niektorí pacienti preferujú užívať liek menej často a nemyslieť naň každý deň, kým pre iných je naopak náročné spomenúť si na liek po dlhšej prestávke, preto uprednostňujú každodenné užívanie. Navyše, doplnková liečba vitamínom D a vápnikom, ktoré sú nevyhnutné k dosiahnutiu želaného efektu liekov proti osteoporóze, sa takisto väčšinou užívajú každý deň. Je preto jednoduché užívať liečbu proti osteoporóze spolu a spraviť tak z nej každodennú rutinu. Kosť je živé tkanivo a potrebuje každodennú starostlivosť. Jediná možnosť, ako v liečbe osteoporózy dosiahnuť nie len  zabrzdenie  odbúravania kostí, ale aj podporiť tvorbu novej kosti, je pri liečbe, ktorá sa užíva denne.

Pri výbere lieku by mal pacient a lekár spolupracovať a nájsť spolu takú formu liečby, ktorá bude pacientovi vyhovovať a bude ju ochotný dlhodobo dodržiavať.

Vitamín D a vápnik

Ako doplnok k liekom proti osteoporóze sa využívajú na liečbu i prevenciu osteoporózy vitamín D a vápnik. Vitamín D je nevyhnutný pre dobré vstrebávanie vápnika v organizme, ktorý zase znižuje odbúravanie kosti. Odborníci odporúčajú denný príjem vápnika 1000 - 1200 mg a vitamínu D 800 – 1000 IU – medzinárodných jednotiek denne. Bez pravidelného dopĺňania vitamínu D a vápnika nemá farmakologická liečba osteoporózy žiadaný efekt.

Vápnik je možné prijímať aj v strave a medzi jeho najhodnotnejšie zdroje patria:

·      mlieko a mliečne výrobky

·      konzervované ryby, napríklad losos alebo sardinky či iné ryby, ktoré sa konzumujú aj s drobnými kosťami

·      tmavozelená listová zelenina, ako napríklad kel, ružičkový kel či brokolica

·      ovocné džúsy obohatené o vápnik

·      sójové výrobky

·      chlieb vyrábaný z múky obohatenej o vápnik

Potravinovými zdrojmi vitamínu D sú:

·      vajíčka

·      mastné ryby, napríklad losos

·      cereálie, obilniny

·      mlieko obohatené o vitamín D

Chirurgické metódy liečby osteoporózy - Vertebroplastika a kyfoplastika

Sú to minimálne invazívne chirurgické zákroky, ktoré uľavujú od príznakov súvisiacich s kompresívnymi zlomeninami stavcov.

Pri zlomeninách krčka stehnovej kosti je riešením operačná metóda  s osteosyntézou, prípadne endoprotéza