Potravinové aditíva, ktoré sa tiež nazývajú prídavné látky alebo É-čka, ako ich ľudovo nazývame, sú prísady účelovo pridané do potravinárskych výrobkov, aby zaistili určitú technologickú funkciu, napríklad farbu, osladenie či zvýšenú trvanlivosť výrobku. V Európskej únii majú všetky prídavné látky svoje číslo s charakteristickým „E“ na začiatku. Potravinové aditíva sú vždy uvedené na obale výrobku v zložení medzi ostatnými ingredienciami. Ich funkcia, ktorú v danej potravine plnia, musí byť tiež vždy presne špecifikovaná. Najbežnejšími aditívami v potravinách sú antioxidanty (zaisťujú, aby jedlo nepodliehalo oxidácii príliš rýchlo), farbivá, stabilizátory či rôzne sladidlá.

Bezpečnosť na prvom mieste

„Použitie aditív, teda okrem iných aj sladidiel, je v potravinárskom priemysle pod prísnou reguláciou a kontrolou medzinárodne a národne platných zákonov. Bezpečnosť potravín kontrolujú a strážia štátne kontrolné úrady. V Európskej únii je to EFSA (European Food Safety Authority / Európsky úrad pre bezpečnosť potravín). Na Slovensku je zodpovednou inštitúciou pre kontrolu bezpečnosti potravín ÚVZ SR (Úrad verejného zdravotníctva SR),“ hovorí MUDr. Peter Minárik, odborník na obezitu, výživu a zdravý životný štýl a zároveň dodáva: „V Európskej únii sa prídavné látky v potravinách označujú písmenom „E“ a ďalším troj- prípadne štvormiestnym kódom. „E“ znamená, že látka dodaná do potraviny je registrovaná v Európskej komisii pre zdravé potraviny ako zdravotne vyhovujúca. Pre používanie pri výrobe potravín je povolená za presne definovaných podmienok. Všetky prídavné látky museli prejsť zložitými toxikologickými testami, ktoré trvali aj niekoľko rokov a vykonávali sa v nezávislých toxikologických laboratóriách v rôznych krajinách sveta.“

Väčšina z nás ani len netuší, že život bez É-čok v zásade nie je možný. Prijímame ich neustále, aj keď o tom nevieme. Uznajme, život bez E948, teda bez kyslíku, by bol len veľmi ťažko možný. To isté platí o E941, teda o dusíku, ktorý je esenciálnou súčasťou vzduchu. Samotný vzduch, ktorý neustále dýchame, je teda tiež plný É-čok, ktoré sú pre naše zdravie absolútne bezpečné a potrebné. Aj tu však platí pravidlo, ostatne ako aj pri ďalších látkach, že „každá látka môže byť jedom alebo liekom. Jed sa od lieku líši jedine veľkosťou dávky” (Paracelsus). Dávkovanie je veľmi dôležité, a aj preto existuje pri väčšine É-čok tzv. prijateľný denný príjem (ADI - Acceptable Daily Intake).

Nízkokalorické sladidlá: bezpečnosť a metabolizmus

 „Ak sa pri potravinách pozorne zapozeráte na zloženie niektorých výrobkov, tak zistíte, že mnohé z nich obsahujú nízkokalorické sladidlá. Používajú sa ako náhrada za sacharózu, teda repný cukor. Sú to prírodné alebo chemické látky, ktoré majú sladkosť cukru, ale podstatne menej kalórií. Teda, obsah kalórií je rovnaký, ale v porovnaní s cukrom sú oveľa sladšie, a preto je potrebné len ich minimálne množstvo,“ hovorí  primár MUDr. Miloš Bubán.

A práve aj to je jedným z dôvodov, prečo sa používajú ako náhrada namiesto cukru. Nízkokalorické sladidlá neovplyvňujú hladinu glukózy v krvi a nespôsobujú ani inzulínovú odpoveď organizmu. Sú vhodné u diabetikov, pri dodržiavaní redukčnej diéty a pre všetkých, ktorí si kontrolujú svoju telesnú hmotnosť a nechcú konzumovať väčšie množstvo cukru. Ich využívanie v jedlách a nápojoch má pomerne dlhú tradíciu.

Aj keď sa o sladidlách už od ich vzniku vedú búrlivé debaty v zmysle „pre a proti“, všetky používané nízkokalorické sladidlá sú u nás preverené a povolené, a to vrátane napríklad sukralózy, sacharínu a acesulfámu K. Niektoré sladidlá majú taktiež odporúčané denné dávky na konzumáciu. Doporučený denný príjem je určený v miligramoch na kg telesnej hmotnosti a predstavuje čiastku, ktorá je bezpečná pre konzumáciu každý deň po celý život bez citeľného rizika pre zdravie. Avšak počas tehotenstva a v detskom veku by sa mali nízkokalorické sladidlá  vynechávať, prípadne konzumovať len vo veľmi malej miere.

V potravinách a nápojoch sa často používajú názvy ako „prírodný“ alebo „bez prídavkov cukru“, aby sa odlíšili potraviny a nápoje bez alebo s upraveným množstvom cukru. Telo však pri trávení, vstrebávaní a spaľovaní nerobí rozdiely. Nevie totiž rozlíšiť, čo presne je zdrojom glukózy alebo fruktózy, a preto ich absorbuje bez ohľadu na to, či pochádzajú z medu, sirupu, kúska ovocia, cukrovej trstiny, kockového cukru, koláča alebo nealkoholických nápojov. Glukóza je pritom hlavným zdrojom energie pre mozog, centrálny nervový systém a červené krvinky. Glukóza tiež môže byť uložená vo forme glykogénu (živočíšny škrob) v pečeni a svaloch, prípadne sa všetky prebytočné kalórie v tele premenia na telesný tuk.

Aspartám E951

Aspartám má zo všetkých nekalorických či nízkokalorických umelých sladidiel chuť najviac pripomínajúcu prirodzenú chuť cukru. Pretože aspartám pozostáva z dvoch prirodzene sa vyskytujúcich aminokyselín, ktoré majú iba 4 kalórie na gram, je technicky kalorické sladidlo. Keďže je však 200-krát sladší ako obyčajný cukor, 190 miligramov má rovnakú sladivosť ako 40 gramov cukru. Na dostatočné osladenie nápoja alebo inej potraviny stačí z aspartámu použiť iba veľmi drobné množstvo s takým zanedbateľným množstvom energie, že ho pri kalkulácii obsahu energie môžeme pokojne vynechať.

Sacharín E954

Sacharín je nekalorické sladidlo 300-krát sladšie ako prirodzený cukor. Ako sladidlo sa v jedlách a nápojoch používa dlhšie ako sto rokov. Sacharín bol významne nápomocný počas období nedostatku cukru, hlavne počas oboch svetových vojen, a to hlavne v Európe. V dnešnej dobe sa používa v nízkokalorických jedlách a nápojoch bez cukru, ako aj pekárenských výrobkoch, džemoch, žuvačkách, zaváranom ovocí či v dresingoch, avšak aj v kozmetických výrobkoch a doplnkoch stravy.

Sukralóza E955

Sukralóza je nekalorické sladidlo 600-krát sladšie než prirodzený cukor. Bola objavená v roku 1976 výskumníkmi na University of London. Sukralóza sa tvorí zamenením molekúl v prirodzenom cukri, konkrétne atómy vodíka a kyslíka sa zamenia za atómy chlóru. Ako aditívum sa používa v širokom spektre jedál a nápojov.

Acesulfám K E950

Acesulfám K bol objavený v roku 1967 a poznáme ho aj pod názvom acesulfám potasium. Je to nekalorické sladidlo 200-krát sladšie než prirodzený cukor. Má rýchlo vnímateľnú sladkú chuť a vynikajúcu stabilitu aj vo vysokých teplotách, ako aj vysokú rozpustnosť. Často sa používa v potravinách spolu s aspartámom a sukralózou. Výrobky s obsahom Acesulfámu K môžeme nájsť až v 90 krajinách sveta a používa sa v tisíckach jedál a nápojov, v dezertoch, pudingoch, pekárenských výrobkoch či v zaváranom ovocí.

Glykozidy steviolu E960

GLYKOZIDY STEVIOLU, zložky rastliny stévia, ktoré sú zaujímavé pre svoju intenzívnu sladkosť, sú 200 až 300-krát sladšie než cukor (sacharóza). Štúdie zamerané na bezpečnosť, trávenie a prijímanie čistých glykozidov steviolu preukázali, že sú bezpečné pre všetkých ľudí, vrátane detí a tehotných a dojčiacich matiek. Glykozidy steviolu sa extrahujú z listov stévie pri podobnom procese, aký sa využíva pri iných prírodných arómach, ako napríklad vanilka, mäta alebo škorica.