Súčasné demografické trendy vykazujú postupný pokles pôrodnosti. Napriek tomu na Slovensku i na celom svete neustále stúpa počet predčasných pôrodov. V minulom roku sa na Slovensku narodilo približne 55 700 detí, pričom každé deviate bolo predčasne narodené, tzn. narodené pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Za posledných desať rokov vzrástol na Slovensku počet predčasne narodených detí až o 30 %. Zdravotnícka starostlivosť o tieto deti je dnes už na takej úrovni, že veľká väčšina z nich má šancu na prežitie a normálny vývoj.

Počty predčasne narodených detí na celom svete neustále stúpajú. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú za predčasne narodené deti považované tie, ktoré sa narodia pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Na základe dosiahnutého gestačného veku rozdeľujeme predčasne narodené deti  do troch skupín. Deti narodené v 32. – 36. týždni tehotenstva označujeme ako ľahko nezrelé. Veľmi nezrelé deti sa rodia v 28. – 31. týždni a je ich približne 10 % z celkového počtu predčasne narodených detí. Najohrozenejšiu skupinu predstavujú extrémne nezrelé deti narodené pred 28. týždňom tehotenstva. Je ich okolo 5 % a je u nich vysoké riziko včasnej úmrtnosti a dlhodobej chorobnosti. „Každoročne sa na Slovensku narodí okolo 5 000 predčasne narodených detí. Najrizikovejšou skupinou sú novorodenci s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500 g, zaznamenávame pri nich až 55 % všetkých úmrtí v novorodeneckom veku na Slovensku“, hovorí doc. MUDr. Darina Chovancová, CSc., predsedníčka Neonatologickej sekcie Slovenskej pediatrickej spoločnosti SLS.

Predčasne narodené deti nie sú ešte pripravené na život mimo maternice, preto im hrozí množstvo zdravotných komplikácií. Okrem podchladenia sa u nich často vyskytujú dýchacie problémy (tzv. syndróm dychovej tiesne, RDS syndróm), ktoré súvisia s nezrelosťou pľúcneho tkaniva. Medzi ďalšie komplikácie patrí nízky krvný tlak, chudokrvnosť, nezrelosť obličiek a nezrelosť zažívacieho systému, ktorá vedie k problémom s toleranciou stravy a poruchám rastu. Predčasne narodené deti majú zníženú obranyschopnosť a je u nich vysoké riziko infekčných komplikácií. Nezrelosť centrálneho nervového systému môže spôsobiť poruchy zraku, sluchu či poškodenie mozgu.

Starostlivosť o novorodencov zaznamenala v priebehu niekoľkých desaťročí zásadný pokrok. V 19. storočí bola vysoká úmrtnosť rodičiek aj novorodencov. Z  1 100 živo narodených detí ich približne 100 zomrelo. Po 2. svetovej vojne už bola situácia lepšia, umieralo okolo 450 zo 100 000 novorodencov. V 70-tych rokoch 20. storočia vstúpila do medicíny technika. V pôrodníctve sa začal využívať ultrazvuk a kardiotokografia, v neonatológii inkubátory a podporné dýchanie. V roku 1997 zriadilo Ministerstvo zdravotníctva SR šesť vysoko špecializovaných perinatologických centier (pericentier) pre starostlivosť o novorodencov s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500 g.

Funkcia týchto pracovísk - tzv. pericentier, ktoré sa nachádzajú v Bratislave, Nových Zámkoch, Martine, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove, spočíva v centralizácii závažných prípadov tehotenských a neonatálnych komplikácií v príslušných regiónoch a zvyšovaní kvality starostlivosti o tehotnú ženu, rodičku, šestonedieľku a jej novorodenca. Do pericentier sú odosielané tehotné ženy s komplikáciami do 32. týždňa, ale i ženy vo vyššom týždni tehotenstva so závažnými tehotenskými komplikáciami, napr. vysokým krvným tlakom či cukrovkou. „Skvalitňovanie prenatálnej starostlivosti  a  centralizácia žien s rizikom predčasného pôrodu v perinatologických centrách výrazne zvyšujú šance predčasne narodených detí na prežitie  a dobrú dlhodobú  prognózu“ , hovorí doc. Chovancová.

Na základe pravidelných analýz odborníkov  je možné konštatovať, že prognóza predčasne narodených  detí na Slovensku sa neustále zlepšuje - vo veku dvoch rokov je zdravých 34 % detí, ktoré sa narodili s pôrodnou hmotnosťou pod 1 000 g a 62 % detí, ktoré sa narodili s hmotnosťou 1 000 – 1 500 g.

 Starostlivosť sa stále zlepšuje nielen po technickej stránke, ale i z hľadiska edukácie a prístupu zdravotníckeho personálu. Ukazuje sa, že veľmi dôležitý je rovnako včasný kontakt novorodenca s matkou, ako aj podpora kojenia a lepšia informovanosť tehotných žien a rodičov predčasne narodených detí.

Moderná vysokošpecializovaná starostlivosť o novorodencov je však nesmierne finančne náročná. Perinatologické centrá na Slovensku preto neustále bojujú s nedostatkom kvalitných prístrojov. Intenzívne lôžko s moderným vybavením pre novorodenca na jednotke intenzívnej starostlivosti (inkubátor, monitor vitálnych funkcií a prístroj na riadené dýchanie) stojí okolo 70 000 Eur.  Investície do kvalitnej starostlivosti o nezrelých a chorých novorodencov sa však spoločnosti v budúcnosti mnohonásobne vrátia. Kvalita života a finančné náklady, ktoré potrebujú rodiny s postihnutým dieťaťom, ďaleko presahujú financie potrebné na zakúpenie  intenzívneho lôžka v pericentre.

Na Slovensku poskytuje podporu rodičom predčasne narodených detí Občianske združenie malíček, ktoré vzniklo v roku 2011. Cieľom združenia je zvyšovať kvalitu života predčasne narodených detí a ich rodín. Združenie organizuje vzdelávacie školenia, spoločné stretnutia rodín a organizuje množstvo charitatívnych projektov. Spolupracuje so špičkovými neonatológmi, psychológmi, detskými neurológmi, pediatrami a špecialistami z ďalších oblastí, ktorí môžu pomôcť rodičom predčasne narodených detí v ich zložitej životnej situácii.

Pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí, ktorý pripadá na 17. november 2013, organizuje OZ malíček odbornú konferenciu a benefičný koncert, počas ktorého bude druhýkrát slávnostne odovzdané ocenenie „Purpurové srdce“ osobnostiam, ktoré sa výrazne podieľajú na starostlivosti o predčasne narodené deti.

Združenie úzko spolupracuje s  Európskou nadáciou pre zdravie novorodencov (EFCNI) a so zahraničnými rodičovskými organizáciami podobného zamerania. EFCNI predstavila na pôde európskeho parlamentu v novembri 2011 svoje odporúčania v dokumente pod názvom Carring for tomorrow. Apeluje ním na politických činiteľov, aby podporili zlepšenie starostlivosti o predčasne narodené deti a ich rodičov v piatich oblastiach – prevencii a screeningu, liečbe, vakcinácii a RSV imunoprofylaxii, následnej a dlhodobej starostlivosti a  v oblasti sociálnej a finančnej podpory.