Horká chuť zvyčajne nie je spájaná s emóciou lahodného pôžitku. Výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo je obľúbená liehovinová kategória Fernet. Drvivá väčšina ľudí však chybne považuje slovo Fernet za názov značky produktu. Pozrime sa preto na bohatú históriu, ktorá tento svetový nápoj sprevádza.
Dar, ktorý dalo Taliansko svetu
Kolískou Fernetu je Taliansko, kde mnísi už pred vyše 200 rokmi experimentovali s bylinkami s cieľom vyvinúť účinný liek na bolesť žalúdka či iných zdravotných ťažkostí. Namiesto vody lúhovali bylinky v liehu a položili tak základ pre tento populárny alkohol. Prvá oficiálna zmienka o Fernete sa však spája s talianskym bylinkárom a lekárnikom Bernardinom Brancom, ktorý ako samouk zasvätil svoj život hľadaniu „čarovného elixíru.“ V roku 1845 sa mu podarilo vo svojom domácom laboratóriu na Corso di Porta Nuova v Miláne vytvoriť nový nápoj, ktorý najprv otestoval na svojich rodinných príslušníkoch. Jeho objav obstál na výbornú a navyše javil, vďaka svojim údajným liečivým účinkom, aj známky medicíny. Na palubu priberá svojich troch synov Luigiho, Giuseppeho a Stephana, spolu s jeho ambicióznou manželkou Máriou, a krátko na to otvára v tom istom roku v Miláne aj svoju prvú predajňu. Medzi prvých zákazníkov, ktorým ulahodil pohár novej horkej senzácie s názvom Fernet Branca patrili zástupcovia milánskej smotánky. Slovo „Fernet“ zosobňovalo exotickú prezývku, ktorá prirodzene vychádzala z použitia „čistého železa“ v samotnom destilačnom procese. Ozajstný boom však nastal až po reklamnej kampani, ktorá hlásala príchod novej senzácie s vynikajúcimi medicínskymi účinkami.
Stála za ňou Maria Scala, manželka Brancovho syna Stephana. Viaceré zdroje sa zhodujú, že išlo o premyslený ťah, ktorý novému produktu pridával na mysterióznosti. Fernet mal byť vynájdený švédskym medikom Dr. Fernetom Svedese, známym pre svoju dlhovekosť vyplývajúcu z pravidelnej konzumácie Fernetu. Spolu s rodičmi sa vraj dožil vyše 100 rokov a to všetko vďaka novému magickému nápoju. Prvé inzeráty v miestnych novinách tak hlásali nový nápoj so skvelými zdravotnými účinkami. Scala múdro komunikovala novinku na ženy, ako ideálny prostriedok na zmiernenie menštruačných ťažkostí, podporu trávenia, stimuláciu chuti do jedla, liečbe sleziny, potlačeniu úzkosti a bolesti brucha a hlavy, ako aj na zmiernenie vplyvov starnutia. Až do roku 1913 boli na vizuáloch zobrazené výlučne ženy pochutnávajúce si na milánskom Fernete. Postupne sa z „daru, ktorý dalo Taliansko svetu“ stala globálna značka prítomná na každom kontinente.
Americký sen
Do U.S.A. prišiel milánsky Fernet v batožine talianskych emigrantov, ktorí mali početné zastúpenie najmä v mestách San Francisco, New York, Baltimore a Detroit a rovnakým spôsobom sa dostal aj do Strednej a Južnej Ameriky. V rokoch, keď v U.S.A. zúrila prohibícia, bol Fernet milánskeho typu dokonca azda jediným fľaškovaným alkoholom, ktorý bol verejne dostupný cez lekárne. To všetko vďaka svojim „medicínskym vlastnostiam.“ Kvôli vysokému dopytu dokonca otvára v roku 1932 štvrtá generácia rodiny Branca liehovar v meste New York. Po druhej svetovej vojne popularita Fernetu naďalej stúpala. S reformou regulácie liečiv (zákon z roku 1978) si Úrad pre alkohol, tabak a strelné zbrane prísnejšie posvietil na mysteriózny nápoj a sprísnila sa jeho kontrola. Výsledkom bola nútená zmena v niekoľkých súčastiach receptúry s cieľom znížiť opiáty na legálnu úroveň.
Ošiaľ v južnej a severnej Amerike
Existuje niekoľko miest na svete, kde sa popularita Fernetu vyrovná jeho kolíske, teda Taliansku. Jedným z nich je Argentína, ktorá vyprodukuje okolo 25 miliónov litrov obľúbeného fernetu, z čoho sa približne 35% predáva v Buenos Aires provincii a federálnom dištrikte a cca 30% ide na odbyt v Córdoba provincii (s 3 miliónovou populáciou). Táto krajina Fernet proste miluje a jeho mix s colou uctieva ako národný koktail. Dôkazom toho je aj komerčný hit „Fernet Con Coca“ od speváčky Vilma Palma, ktorý niekoľko týždňov kraľoval na čele argentínskej hitparády.
Fernetové šialenstvo prevláda aj v americkom meste San Francisco, ktoré má po Argentíne prvenstvo v spotrebe fernetu na hlavu. Mesto sa samo o sebe podieľa vyše 25% na celkovej spotrebe Fernetu v U.S.A. Kultový podnik s názvom „R Bar“ je vraj dokonca miestom s najvyššou celosvetovou mesačnou spotrebou Fernetu na hlavu. Spolumajiteľ Tod Alsman prezrádza tajomstvo úspechu: „Okolo 95% našich zákazníkov Fernet jednoducho zbožňuje a konzumuje ho ako shoty, ktoré zapíjajú zázvorovým pivom Chaser. Podávame ho chladený, ale aj v izbovej teplote, aby sa dokonale zvýraznila jeho neopakovateľná chuť. Je tiež výbornou súčasťou koktailov. Popularita tohto nápoja tu prevláda už od čias našich otcov a mladšiu generáciu sme do nášho „šialenstva“ zasvätili cez našich barmanov. Nedokážem si však vysvetliť, prečo Fernetu rovnako neprepadli aj iné mestá so silnou talianskou komunitou. Naše mesto je veľmi špecifické, ľudia Fernet pijú počas party a rovnako si ho dajú ako „liek“ na opicu.“
Ľudia v tomto meste sa dokážu o ich obľúbenom elixíre rozprávať celé hodiny a navzájom sa predbiehajú vo vymenovávaní jednotlivých bylín a ingrediencií, ktoré ich milovaný nápoj obsahuje. Na popularite Fernetu určite prispel aj víťaz U.S. Open v golfe za rok 2007 Ángel Cabrera, ktorý otvorene priznal, že je to jeho najobľúbenejší drink.
Široká ponuka pre pravých fajnšmekrov
S narastajúcou popularitou Fernetu sa jeho výrobe čoskoro začali venovať viacerí výrobcovia na celom svete. Len v Európe je ich niekoľko desiatok. Okrem Fernetu Branca, ktorý kategóriu fernetov založil, patria medzi kvalitné a „pravoverné“ Fernety milánskeho typu aj ďalšie talianske značky ako Fernet Cinzano, Fernet Luxardo, Fernet Leo Spaldoni a Cazzi Fernet. Fernetovou veľmocou je i Argentína so značkami Maggiore Fernet a Fernet Porta. Medzi milovníkmi kvalitného fernetu je známy a cenený aj brazílsky Fernet Thoquino, český Fernet Stock, nemecký Berentzen Fernet a vysoko kvalitný slovenský Armin Stark Fernet.
Armin Stark: vizionár, ktorý stál pri zrode
Keď roku 1867 dnes už legendárny podnikateľ Armin Stark zakladal liehovar v Liptovskom Svätom Mikuláši, vytýčil si vyrábať tie najkvalitnejšie liehoviny z tých najakostnejších surovín. Na prelome storočia bol jeho závod už veľkým a moderným liehovarníckym podnikom, ktorého výrobky mali cveng aj za hranicami starého mocnárstva. Napriek tomu asi netušil, že ešte aj o takmer poldruha storočia tu bude jeho meno stále výrazne prítomné, pretože ho ponesie jeden z prémiových výrobkov spoločnosti: Armin Stark Fernet.
Od tých čias uplynulo takmer stopäťdesiat rokov a podnik ST. NICOLAUS-trade, ktorého základy Armin Stark vytvoril, stále ostáva lídrom slovenského liehovarníctva. Úcta k tradíciám a kombinácia klasických i moderných výrobných metód je zárukou vysokej kvality výrobkov. Všetky tieto výrobky majú spoločnú jednu vec, a to že vznikajú výhradne vo vlastných prevádzkach a všetky základné suroviny si spoločnosť pripravuje sama.
Armin Stark Fernet
Tradičný výrobok spoločnosti ST. NICOLAUS-trade podľa pôvodného receptu Armina Starka je zástupcom fernetov klasického milánskeho štýlu. Vyrába sa z jemného obilného liehu vlastnej výroby, v ktorom sa najmenej mesiac lúhovalo 16 špecifických bylín spolu s kvetmi, koreninami a rôznymi druhmi ovocia. Veľká časť týchto surovín pochádza priamo z podtatranského regiónu, zvyšok prevažne zo Stredomoria. Po vylúhovaní a doplnení najčistejšou vodou z horského prameňa zmes dozrieva a zaobľuje sa minimálne tri mesiace v špeciálnych dozrievacích nádobách – drevených dubových sudoch. Výsledkom je tmavo jantárová, jemne viskózna liehovina s výraznou bylinnou arómou a chuťou, primerane horká a s enormne dlhou dochuťou.
Rovnako obľúbené ako klasické fernety sú aj ochutené varianty. Ochutený Armin Stark Fernet Citrus ako jediný z u nás dostupných ochutených fernetov obsahuje pravú citrónovú šťavu, pričom každý liter obsahuje šťavu až z polovice veľkého citróna.
Použité zdroje:
Fergus Henderson (April 2004). The Whole Beast: Nose to Tail Eating. Ecco. ISBN 0-06-058536-6
Cavalieri, Nate (2005-12-07). "The Myth of Fernet". SF Weekly. Archived from the original on 21 February 2007. Retrieved 2010.
Shipnuck, Alan (2007-06-20). "Grand Opening". Golf.com. Retrieved 2007-08-07.
Brouse, Logan R. (2008-08-28). "Fernet Branca and a Bartender's Love Affair with it" MetroWize.com. Retrieved 2010-01-19.
Eric Felten (2009-01-03). "Making Bitter Fernet-Branca Much Easier to Swallow". Wall Street Journal.
Difford, Simon (2011-5-4). “Fratelli Branca Distilerie“ . Diffordsguide.com. Retrieved 2011-04-26.