Skôr než siahnete po antibiotikách, zamyslite sa, či ich naozaj potrebujete.
Podľa Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb za menej ako 70 rokov od vynájdenia antibiotík čelíme možnosti, že v blízkej budúcnosti nebudeme mať účinné antibiotiká proti viacerým typom baktérií. Najnovšie údaje potvrdzujú, že v EÚ stúpa počet pacientov infikovaných rezistentnými baktériami a že antibiotická rezistencia je výraznou hrozbou pre verejné zdravie. Rozvážne používanie antibiotík môže pomôcť zastaviť vývoj rezistentných baktérií a zachovať účinnosť antibiotík pre budúce generácie. Cieľom Európskeho dňa zvyšovania povedomia o antibiotikách ktorý každoročne pripadá na 18. 11. je zvyšovať informovanosť o hrozbách antibiotickej rezistencie pre zdravie, ako aj o rozvážnom používaní antibiotík.
Antibiotiká (ATB) patria k najväčším vynálezom ľudstva v oblasti medicíny. Vďaka nim (a spolu s vývojom očkovacích látok) sa podarilo v minulom storočí dostať pod kontrolu mnoho infekčných ochorení, na ktoré ľudia predtým zomierali v detstve alebo mladom veku.
Aj v prípade ATB platí, že ak sa užívajú nesprávne (nevhodné alebo zbytočné použitie ATB na dané ochorenie, zlé dávkovanie, dĺžka liečby a pod.) strácajú postupne svoj liečebný potenciál. Približne od sedemdesiatych rokov minulého storočia začala WHO systematicky sledovať spôsob užívania ATB v záujme zavedenia odporúčaní pre podávanie ATB pre klinickú prax, ale napríklad aj reguláciu pridávania ATB do potravy zvierat.
V súčasnosti sa sledovanie užívania ATB robí na rôznych úrovniach. Nejde len o celkovú spotrebu ATB, ktorá sa sleduje napr. na úrovni zdravotných poisťovní, ale aj predpisovanie konkrétneho ATB konkrétnym lekárom na konkrétnu diagnózu.
Slovenskí pacienti ročne spotrebujú 8 mil. balení antibiotík.
Dostali sme sa do fázy, keď sa začínajú šíriť veľmi odolné baktérie. Také sú napríklad kmene zlatého stafylokoka, Escherichia coli alebo Klebsiella, ktoré môžu spôsobiť aj smrť pacienta. Slovenskí pacienti ročne spotrebujú 8 mil. balení antibiotík, ktoré stoja viac ako 66 miliónov eur, pričom 80% spotreby pripadá na ambulantnú starostlivosť, zvyšok na nemocnice. 27% antibiotickej liečby predpisujú pediatrické ambulancie a častým či nevhodným užívaním sa rezistencia môže v organizme pestovať už od mladého veku.
“Situácia v predpisovaní antibiotík a stav rezistencie baktérií na antibiotiká je vážna a Kancelária WHO na Slovensku bola spoluorganizátorom viacerých podujatí na túto tému. Prijali sa aj určité opatrenia na zamedzenie nekontrolovaného predpisovania ATB. Ukazuje sa, že to všetko prináša prvé ovocie. Nielenže lekári viac zvažujú, kedy a čo predpísať, ale ani pacienti sa ATB nedomáhajú tak ako v minulosti.” povedala MUDr. Darina Sedláková, riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku.
Prístup k antibiotickej terapii respiračných infekcií.
Strata účinnosti antibiotík je celosvetový problém, predstavuje reálnu hrozbu vo verejnom zdravotníctve. Odolnosť baktérií (rezistencia) k používaným antibiotikám narastá rýchlejšie ako sú zavádzané nové antibiotiká do klinickej praxe. Stúpa hlavne ambulantná spotreba antibiotík, mení sa aj skladba použitých antibiotík. Väčšina infekcií dýchacieho traktu je vírusového pôvodu a liečba antibiotikami pacientovi vtedy neprináša žiadny benefit.
Mikrobiologický projekt MIKROMED prebieha od roku 2000. Sleduje sa antibiotická rezistencia (odolnosť baktérií k antibiotikám) u bakteriálnych infekcií dýchacích ciest. Trendy výskytu rezistencie sú v neprospech celej skupine makrolidových antibiotík. Streptococcus pyogenes ako hlavný pôvodca bakteriálnej tonzilofaryngitídy (angíny) je stále výborne citlivý na penicilín, ktorý je terapeuticky plne indikovaný. Len u pacientov alergických na penicilín sú alternatívou makrolidové antibiotiká.
V porovnaní s rokom 2000 sa trojnásobne zvýšila aj odolnosť pneumokokov na celú skupinu makrolidov. Naopak nízka rezistencia na penicilínové antibiotiká oprávňuje používať v liečbe penicilín, resp. amoxicilín.
V liečbe vírusových infekcií dýchacích ciest je najmä úloha detského lekára veľmi náročná. Jeho rozhodnutie sa snažia významne ovplyvniť rodičia v snahe skrátiť priebeh ochorenia u dieťaťa a neoprávnene žiadajú nasadenie antibiotík. Detský lekár musí v týchto prípadoch v komunikácii s rodičmi vysvetľovať a obhajovať svoje rozhodnutie. Ako účinná pomôcka v diagnostike na odlíšenie vírusovej infekcie od bakteriálnej slúži v ambulancii detských lekárov vyšetrenie CRP.
„Zbytočné podávanie antibiotík vedie k celému radu nežiaducich účinkov. Celková spotreba antibiotík má dokázateľný vplyv na nárast a šírenie rezistencie baktérií k antibiotikám a narastajúca antibiotická rezistencia je v súčasnej dobe závažným globálnym problémom ohrozujúcim priamo aj nepriamo zdravotný stav populácie.“ zdôraznila prof. MUDr. Anna Líšková, prednostka ústavu klinickej mikrobiológie FN Nitra.
V prípade preskripcie antibiotík sú zvyklosti lekárov doteraz málo analyzovanou oblasťou.
Objav a používanie antibiotík považujeme právom za jeden z najväčších objavov v dejinách ľudstva. Preskripčné zvyklosti lekárov, ich motivácia a faktory, ktoré ich pri predpise antibiotickej liečby ovplyvňujú, sú však doteraz málo analyzovanou oblasťou ambulantnej praxe. Každý liek, pre ktorý sa lekári rozhodnú a odporučia jeho užívanie pacientovi, je z určitého hľadiska zrkadlom ich samotných – ich vedomostí, skúseností, ale aj vonkajších vplyvov na ich prácu vrátane dostatku času, platnej legislatívy či informácií z odbornej literatúry a vzdelávacích akcií.
Výsledkom týchto často veľmi komplikovaných faktorov je napokon predpis samotného lieku, čo je už iba posledná fáza zložitých úvah lekára. Je nespochybniteľné, že pri nich nie je jednoduché orientovať sa v množstve účinných látok, firemných názvov, ale aj v interakciách, rezistencii, dostupnosti, celkovej cene lieku, doplatkoch pacientov, úhrade poisťovní, preskripčných a indikačných obmedzeniach... Čo všetko musí lekár brať do úvahy, pokiaľ pacientovi predpíše konkrétne antibiotikum? Čo ovplyvňuje jeho rozhodnutie?
„Antibiotikum je zázrakom modernej medicíny, ale aj potenciálnou hrozbou pri jeho nesprávnom používaní – preto musí byť jeho preskripcia racionálna, efektívna a cielená.“ povedala MUDr. Monika Palušková, MBA, hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo.
Výskyt infekcií je veľkým problémom.
Výskyt infekcií, ktoré vzniknú počas hospitalizácie pacienta je veľkým zdravotníckym aj ekonomickým problémom v EÚ. Výskyt tzv. nozokomiálnych infekcií možno znížiť preventívnymi opatreniami - ako program hygieny rúk, preventívnym mikrobiologickým vyšetrením pred plánovanou operáciou, kontrolou a auditom spotreby antibiotík. "V UN L.Pasteura v Košiciach realizuje tieto opatrenia nemocničná hygienická služba spolu s komisiou pre racionálnu antibiotickú liečbu a komisiou pre nozokomiálne nákazy," konštatuje prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD., prezident Slovenskej spoločnosti infektológov SLS a predseda Ústrednej komisie pre antibiotickú liečbu a liekovú politiku MZ SR. V UNLP sa realizovali aj projekty, ktoré monitorovali výskyt nemocničných infekcií - ako napríklad jednodňová štúdia výskytu nemocničných nákaz, ktorú organizovalo Európske centrum pre kontrolu chorôb v Stockholme.
Projekt E-BUG učí nielen žiakov, ale aj rodičov rozumnému užívaniu antibiotík.
Cieľom celoeurópskeho projektu je naučiť deti už od útleho veku zodpovednému prístupu k užívaniu antibiotík. Pilotný výučbový program sa na Slovensku realizuje od roku 2012 na základných školách v Rači pod vedením prednostky Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, Doc. MUDr. Heleny Hupkovej, PhD. Projekt E-BUG sa zameriava sa na vzdelávanie detí v oblasti mikroorganizmov a infekčných ochorení. Výučbový materiál sa zaoberá 4 základnými témami: mikroorganizmy, šírenie infekcií, prevencia infekcií a liečba infekcií. Žiakov vyučujú študenti LF UK a vďaka programu si nielen žiaci, ale aj rodičia uvedomia nutnosť rozumného užívania antibiotík.
Fakty:
- EU (plus Nórsko a Island): ročne 400.000 resistentných infekcií získaných počas pobytu v nemocnici
- V tejto súvislosti ročne zomiera 25.000 pacientov (infekcia ťažko liečiteľná, neliečiteľná, komplikovaná ďalšími „nasadajúcimi“ infekciami)
- Vyžaduje to 2,5 milióna extra nemocničných dní hospitalizácie
- Náklady na zdravotnú starostlivosť sú viac než 900 miliónov €
