Sedela za počítačom a jej prsty tancovali po klávesoch. Bol to jediný tanec, ktorý v posledných rokoch absolvovala. Jej zamestnanie sa spájalo s počítačom. Ráno začínala pohľadom na obrazovku, na obed jej vravela dobrú chuť a večer, kým si išla ľahnúť, bola jej jediným spoločníkom. Najprv ju s ňou spájala práca, neskôr sa pre ňu stala aj priateľom.
Prezradila jej všetko. Aké je more pri ostrove Maurícius, koľko frankov stojí storočné červené víno z najlepších viníc, kde treba odbočiť v Paríži, keď chce prísť k Víťaznému oblúku, prezrela si cez obrazovku najkrajšie múzeá sveta a prečítala si zážitky cestovateľov takmer zo všetkých zemí , zistila čo si myslia ľudia o politikoch, aj čo im mienia politici ponúknuť, s nickmi skecla na chate…
Obrazovka jej dávala všetko, okrem ľudského tepla. To jej malá, chladná, múdra obrazovka nemohla ponúknuť.
Ten večer bol však niečím zvláštny, po viac ako piatich rokoch, odrazu zatúžila po prítomnosti živého človeka. Presnejšie chlapa. Mala chuť na skutočný rozhovor, skutočné červené víno a skutočné bozky. Bozky s chuťou a vôňou. Mala síce množstvo známych, rodinu a vôbec sa necítila osamelá, ale chlapa, chlapa na lásku, nemala už veľmi, veľmi dávno. Od rozvodu s nákazlivým smiechom vždy prehlasovala, že s chlapmi je priveľa starostí, na tú trošku potešenia, čo vedia ponúknuť, preto je najlepší neformálny vzťah, keď si ponožky perie každý sám.
Preto jej čoraz častejšie robil nočnú spoločnosť monitor počítača.
Napriek tomu, že bola abstinent, otvorila si fľašu šampanského a pustila sa do surfovania.. Jej prsty po prvýkrát v živote vyťukávali stránky s pornografickými názvami. Najprv sa len pozerala. Prsnaté ženy, homosexuálni mladíci, obnažené telá a tvrdý sex. Spotení ľudia, ktorí s profesionálnym nasadením testujú všetky svoje otvory. To vlhké šialenstvo na obrázkoch, ju napriek jeho prázdnote a neúprimnosti, pomaly začínalo vzrušovať. Privrela oči. Spomenula si na ten dávny deň, kedy sa prvý krát v živote oddala rukám a ostatným zbraniam muža. Zacítila ten zvláštny pocit prepojenia. Spoločný smiech, spoločné dýchanie, ktoré voľne prechádza do spoločného dychčania, litre potu, bláznivé zápasenie, vzdychy. Muži a ich sny. Napĺňali jej mladosť, aj jej telo.
Zrazu bytostne túžila po tom pocite zvláštnej spolupatričnosti, po bezpohlavnom úniku do vesmíru. Po trochu nezmyselnom, vzrušujúcom zápase samčeka a samičky druhu Homo Sapiens, ktorého cieľom nie je plodenie ale spoločný zážitok z vyvrcholenia. Vyvrcholenie, vy- vrch- vrchol, len, nie....Vy, vr, cho, le, nie... Monotónne sa v duchu hrala s tým slovom a rukami si pomaly začala prechádzať po prsiach. Pri predstave bozkov, ktorými ich zasypával jej posledný milenec sa tlak jej prstov zvyšoval. Bradavky stáli vztýčené dohora, ako nemý výkrik túžby po jeho perách.
Potom jej cez okrúhle bruško, kde sa nepatrne pohrala s pupíkom, ruky zablúdili ku stehnám. Hladkala si zadok, aj stehná, napriek veku, dodnes nepoznačené celulitídou. Krúžila prstami po celom svojom tele, ako motýľ zmätený svetlom. Prsty prebiehali z miesta na miesto a objavovali zabudnuté mapy erotogénnych zón. Hladkala sa všade, kde ju kedysi hladkali cudzie ruky. Tykadlá zavrhnutých mužov. Mužov z jej snov, mužov z jej dní a nocí. Zatiaľ sa neodvážila dobyť vlastný južný pól. Hoci táto Antarktída bola už pekne roztopená. Pomaly sa menila na činnú sopku. Ona však ešte stále nemala dostatok odvahy na to, aby sa dostala tam, kde je riava najhorúcejšia. Do cieľa všetkých dobyvateľov. Spomienky, rytmus ,do ktorého sa jej telo nevedomky dostalo a nežné štipce prstov ju však neustále posúvali bližšie a bližšie k tomu zapovedanému miestu.
Vtom sa jej v mysli vynorila scéna, v ktorej sa bláznivo milovala ,s jedným zo svojich najdrahších, v predsieni na kachličkách....a keďže boli studené, celý čas bola prehnutá ako šíp, aby čo najmenší kúsok tela odvádzal spojenú horúčavu ich lásky...V ústach sa jej začali tvoriť sliny, ako Pavlovovmu psovi na obed.
Jej ruka skĺzla cez chĺpky na ohanbí a inštinktívne našla malú nedobytú pevnosť. Jemné dotyky jej vymazali z mysle všetky spomienky. Rozpadávala sa vo vlnách rozkoše na lietajúce molekule uspokojenia.
Po chvíli sa tunelom, ako z iného sveta, vrátila do reality. Jej telom prebehla posledná, bohmi zabudnutá vlna orgazmu. Zostala sedieť s privretými očami. Otvorila ich, až keď jej tep, pulzoval opäť tak, ako sa patrí.
Bum, bum, bum, bum.... Z obrazovky sa na ňu usmieval mladý, virtuálny muž, s obrovskými svalmi a s rafinovane obviazaným uterákom okolo mužstva Nechápala, čo tam hľadá. Zatvorila „hambaté“ stránky a do počítača si medzi novoročné záväzky napísala: „pokúsim sa uveriť chlapom a nájsť si partnera.“
Tretie tisícročie má byť síce tisícročím počítačov, odosobneného sexu s okuliarami na očiach a interaktívnym programom, ale Zuzana si virtuálne lásky vyskúšala už v druhom tisícročí, preto hlási návrat medzi chlapov z mäsa a kostí.
Aj keď sú tak strašne nedokonalí.