Viete si predstaviť kŕmenie batoľaťa pomocou perforovaného kravského rohu? V dávnej minulosti bola aj toto realita. Keď sa obzrieme za vývojom dojčenskej výživy, môžeme byť naozaj vďační za to, v akej úžasnej dobe žijeme.

Kým dnes je bezproblémové dojčenie túžbou a odhodlaním každej matky, kedysi išlo o otázku života a smrti. „Náhrady za materské mlieko síce existovali už pred naším letopočtom, ich používanie však často viedlo k hnačkám, rôznym respiračným infekciám alebo krivici, jednak kvôli hygiene, ako aj nevhodnému zloženiu,“ hovorí doc. MUDr. Miloš Jeseňák z Kliniky detí a dorastu Univerzitnej nemocnice v Martine.

Dojčatá sa kŕmili najčastejšie kravským, kozím, alebo aj ťavím či oslím mliekom. Vynaliezavé boli staroveké Grékyne, ktoré svojím deťom podávali zmes medu a vína z keramickej nádoby v tvare prasiatka. Mamičky, ktoré mali s dojčením ťažkosti, mali jedinú zdravú alternatívu: dojčenie iných žien. Postupne sa z dojky stala profesia, dovoliť si ju však mohli len najbohatší.

Aj detské fľaše mali od dnešných sofistikovaných vynálezov poriadne ďaleko.  V stredoveku sa napríklad používali perforované kravské rohy, do ktorých sa vložil kúsok handry alebo špongie na spomalenie toku mlieka. Neskôr ich nahradili fľaše z cínu. Pozoruhodné je, že sklenené dojčenské fľašky využívali už starí Rimania. Čoskoro však zanikli a popularitu znovu získali až v 19. storočí, o celých 1500 rokov neskôr.

Prvým predchodcom dnešných náhradných mliek sa stala Leibigova formula z roku 1865. Bola dostupná vo forme prášku pre lepšie skladovanie. Následne sa dostalo do módy kondenzované mlieko. V roku 1900 bola objavená a zavedená pasterizácia a vedci objavili súvislosť medzi baktériami kontaminujúcimi mlieko a vznikom hnačky. „Aj keď skladovanie mlieka dosiahlo výrazný pokrok, zloženie mliečnych formúl až do polovice 20. storočia určite nezodpovedalo požiadavkam dieťaťa. Problémom bol najmä vysoký obsah bielkovín a nevhodných minerálnych látok,“ vysvetľuje Miloš Jeseňák.

Zásadné zmeny v zložení dojčenských a batoľacích mliek prišli až v posledných desaťročiach. Postupne sa do nich pridávali bielkoviny, tuk, vitamíny a potrebné minerály.  „V súčasnosti sú najkvalitnejšie mliečne formule obohatené prebiotikami GOS/FOS a LCP mastnými kyselinami, ktoré výrazne podporujú detskú imunitu a rozvoj poznávacích funkcií. Aj napriek tomu však ostáva materské mlieko ideálnou a optimálnou výživou pre deti v prvých mesiacoch života, navlas rovnako ako pred sto rokmi,“ pripomína odborník.