Lyžica a iba lyžica
Vždy, keď nám podajú polievku, aj keby bola v poháriku iba trocha väčšom od náprstka, treba sa rozhliadnuť po lyžičke. Vrcholná zásada totiž znie: polievku vždy a výlučne jeme a nepijeme. Aj keď zistíme, že lyžička je iba okrúhly črpáčik alebo mikroskopická lyžička na mokku, ako v prípade bujónu zo žraločích plutiev podávaných v kávových šálkach.
Polievka sa niekedy jedáva aj čajovou lyžičkou. Napríklad vtedy, ak ide o hustý krém z hríbov alebo zeleniny, naliaty do cylindrických šáločiek s jedným uškom.
K väčším nádobám na bujón sa podávajú dezertné lyžičky strednej veľkosti, niekedy nazývané aj anglické. Pri tomto množstve možností lyžičku niekedy nenájdeme na pravej strane taniera, kde je tradičné miesto na dezertné príbory a v prípade najväčšej núdze, keď naozaj neviete, čo robiť, je najmúdrejšie počkať, až vhodný príbor zoberie do rúk pani domáca a potom ju nasledovať.
Špicou alebo bokom?
Briti neuznávajú iné jedenie polievky, iba bokom lyžičky. Ale takmer celá Európa napodobňuje Francúzov a vkladá si lyžičku do úst najužšou časťou. Tento zvyk korení v starých predstavách o dobrých manierach, ktoré prikazovali pri vkladaní jedla do úst iba mierne otvárať ústa. Treba priznať, že britská metóda umožňuje elegantnejší pohyb ruky:
Keď nesieme lyžičku k ústam bokom, nezacláňame si tvár dlaňou. Objektívni autori moderných príručiek slušného správania už pre tieto situácie neuvádzajú kategorické príkazy alebo zákazy, ale rozumne radia: obidve metódy sú dobré a rozhodnite sa sami, ktorá z nich vám umožní bezbolestnejšie zjesť vývar s rezancami.
O nakláňaní taniera
John Morgan, britský autor uznávanej biblie slušného správania New Guide to Etiquette, hovorí: ,,Je celkom prípustné, aby sme tanier nachýlili dopredu a tak nabrali na lyžičku zvyšky polievky. Avšak je celkom neprípustné nachýliť tanier smerom k sebe.“ Ak sa pozrieme do iných príručiek, nájdeme v nich zväčša menej ortodoxné príkazy. Samozrejme, prečo by sme tanier nemali mierne nachýliť – ale oplatí sa naozaj zaťato bojovať o každú kvapku polievky? Tak ako to vlastne robiť? V rodinnom kruhu si môžeme tanier nachýliť tak, ako nám je najpohodlnejšie a pri oficiálnom stolovaní nechať v mene elegancie trochu polievky v tanieri spolu s lyžičkou.
Smer naberania polievky
I keď všetci múdri jednohlasne vystríhajú, že sŕkanie pri jedení je absolútne neprípustné, otázka smerovania lyžičky už nie je taká jednoznačná. Príručka slušného správania renomovaného vydavateľstva Larousse bez tieňa pochybností hovorí: ,,Lyžičku vedieme od vnútorného okraja taniera smerom od seba, na konci ju nadvihneme a nesieme do úst nad ním.“ Celkom iná škola platí v Británii: ,,Aby si naplnil lyžičku, presúvaj ju k sebe. Nedodržiavanie tejto zásady je obyčajná ignorancia“ Tak teda ako vlastne – tanier od seba a lyžičku k sebe? Zdá sa nám to byť príliš britské, kde zrejme platia zásady, že čím sú zásady pri stole komplikovanejšie, tým je stolovanie noblesnejšie.
Skončili sme – a čo s lyžičkou?
V žiadnom prípade ju neopierajme o okraj taniera, ale nechávajme ju položenú na dne. Takisto ju neukladáme na základný tanier, čiže ten, ktorý slúži ako podložka na všetky postupne podávané porcelánové taniere. Malé lyžičky k polievkam v šáločkách kladieme na tanierik, na ktorom stála šáločka. Je to logické – pani domáca alebo čašník ľahšie odnesie zo stola taniere s takto uloženým príborom.
A neponáhľajte sa!
Polievky sú podávané veľmi horúce a pri nepozornosti sa môžeme ľahko popáliť.
Preto si najskôr naberieme na lyžičku iba trocha polievky, ochutnáme a ak je horúca, zabávame sa so susedmi a čakáme, kým vychladne. V žiadnom prípade do nej neskúšame fúkať – je to príliš detinské.