·      Chronickým ochorením obličiek trpí vo svete 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa.

·      Na Slovensku žije 3000 ľudí, ktorí sú odkázaní na dialýzu a  asi 900 pacientov žije s transplantovanou obličkou (údaje z r. 2009).

·      V susednom Česku podstupuje liečbu dialýzou asi 4000 pacientov, s transplantovanou obličkou ich žije asi 3000.

·      Podľa predpokladov vzrastie dialyzačná populácia v celosvetovom meradle medzi rokom 2000 a 2010 až o 60%.

·      Následkom chronickej obličkovej nedostatočnosti a kardiovaskulárnych ochorení, ktoré spolu úzko súvisia, môže do roku 2015 umrieť celosvetovo až 36 miliónov ľudí.

·      Počet pacientov s  chronickým ochorením obličiek rastie rýchlejšie, ako počet odborných lekárov – nefrológov, a to 7% vs. 2%.

·      Celosvetovo je odkázaných na pravidelnú dialýzu alebo má transplantovanú obličku viac ako 1,5 milióna ľudí.

·      Asi 10 % obyvateľstva má zníženú funkciu obličiek.

·      Nie sú ohrození len preto, že niektorým ochorenie postúpi až do úplného zlyhania obličiek, ale aj preto, že väčšine z nich hrozí predčasné úmrtie v dôsledku kardiovaskulárneho ochorenia.

·      Pacienti s obličkovou nedostatočnosťou sú v skutočnosti omnoho viac ohrození infarktom a mozgovou príhodou, než zlyhaním obličiek.

·      Pri chronickom ochorení obličiek sa zvyšuje celková mortalita o 44 %, kardiovaskulárna úmrtnosť o 54 % a úmrtnosť na cievnu mozgovú príhodu dokonca až o 73 %. Zvýšené je aj riziko kardiovaskulárnych príhod, ktoré nemajú za následok smrť.

·      Už pacienti s miernym alebo stredne závažným znížením funkcie obličiek by mali byť považovaní za pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom a podľa toho by sa mali aj liečiť.

·      Len včasná a účinná liečba pacientov už s mierne zníženou funkciou obličiek môže znížiť extrémne vysokú úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia u pacientov s chronickým zlyhaním obličiek.

·      Následkom chronického ochorenia obličiek a kardiovaskulárnych ochorení môže do roku 2015 zomrieť celosvetovo až 36 miliónov ľudí.

·      Kardiovaskulárne ochorenia sú najčastejším neinfekčným chronickým ochorením, ktoré má dopad na celkovú úmrtnosť. Asi 30 % všetkých úmrtí na svete a asi 10 % stratených zdravých rokov sa pripisuje samotným srdcovocievnym ochoreniam.

 

Význam obličiek

Obličky patria k životne dôležitým orgánom a pre život človeka sú rovnako nevyhnutné, ako srdce či mozog. Vo svete trpí chronickým ochorením obličiek, ktoré môže spôsobiť ich úplné zlyhanie, až 500 miliónov ľudí, čo predstavuje asi každého desiateho obyvateľa. Zlyhanie obličiek môže spôsobiť množstvo ďalších ochorení, ktoré postihujú aj zdanlivo nesúvisiace orgány. Ak ochorejú obličky, v tele sa hromadia „jedy“, zvyšuje sa krvný tlak, v členkoch a pľúcach sa hromadia tekutiny, rastie riziko srdcovocievnych ochorení, často sa objavuje anémia (chudokrvnosť). Preto sa  ochorenie v skutočnosti nikdy netýka len obličiek, ale postihuje celý organizmus.

 

V čom sú obličky jedinečné?

·      zdravé obličky pracujú nepretržite a neúnavne 7 dní v týždni, 24 hodín denne

·      pôsobia ako filter krvi - zabezpečujú očistenie krvi od odpadových látok

·      regulujú soli a tekutiny v organizme

·      kontrolujú množstvo krvi a tkanivových tekutín

·      udržiavajú krvný tlak

·      produkujú hormón erytropoetín, ktorý ovplyvňuje tvorbu červených krviniek

·      aktivujú vitamín D z jeho neaktívnej formy

·      kontrolujú hladinu vápnika a fosforu v krvi a kostiach

·      ovplyvňujú silu kostí prostredníctvom kontroly hladiny vitamínu D

·      udržiavajú stabilnú kyslosť vnútorného prostredia

 

 

Ako obličky fungujú

Obličky sú párový orgán fazuľovitého tvaru, každá má veľkosť päste. Ležia v zadnej časti brušnej dutiny po oboch stranách chrbtice pod dolnými rebrami.

Každý deň spracujú asi 200 litrov krvi, aby vytriedili vyše dvoch litrov odpadových látok a zvyškovej vody. Odpadové látky sa dostanú do krvi normálnym rozpadom aktívnych látok, ako sú šťavy a potrava, ktoré telo využíva ako zdroj energie a na obnovu buniek. Keď si organizmus vezme z potravy všetko, čo potrebuje, odpad putuje do krvi. Ak potom obličky nie sú schopné odpadové látky odstrániť, tie zostávajú v krvi a poškodzujú organizmus.

 

1.obličková pyramída,

2. medzilaločná  tepna,

3. obličková tepna,

4. žila obličky,

5. obličková brána,

6. obličková panvička,

7. močovod,

8. malý kalich,

9. – 11. puzdro obličky, 

12. medzilaločná žila,

13. nefrón,

14. obličková zátoka,

15. veľký kalich,

16. bradavka obličky,

17. obličkové stĺpy

 

Obličku tvorí hnedočervená kôra a dreň svetlejšej farby. V strede vnútornej hrany obličky je obličková brána, z ktorej vystupujú krvné a lymfatické cievy, nervové spleti a močovod, ktorý ústi do močového mechúra. Kôra obličiek tvorí vonkajšiu vrstvu a obsahuje Malpigiho telieska – glomeruli. Tvoria ich jemné krvné vlásočnice stočené do klbka. Ich tenká stena pôsobí ako jemný filter, ktorým krv prechádza. V glomeruloch sa z krvi tvorí tzv. primárny moč, ktorého sa za minútu vyprodukuje až 120 mililitrov! Toto množstvo sa ďalej upravuje a spätne vstrebáva v zložitom systéme kanálikov (tubulus) - obličky „odmerajú“ množstvo chemických látok ako sodík, fosfor a draslík, ktoré uvoľnia späť do krvi, aby sa vrátili do tela. Takýmto spôsobom regulujú obličky hladinu všetkých látok dôležitých pre život. Glomerulus s kanálikom, ktorý naň nadväzuje, tvoria základnú funkčnú jednotku obličky – nefrón. Opätovným vstrebaním vody z primárneho moču vzniká objem, ktorý denne vylúčime – asi 1 – 1,5 litra.

Každý človek má v tele asi 1- 1,5 miliónov glomerulov a ich filtračná plocha je asi 2,5 m². Denne vyprodukujú až 130 - 170 litrov primárneho moču. Obličky pacientov, ktorí sú už odkázaní na dialýzu, vytvoria za deň len okolo 14 litrov.

 

Starnutie obličiek

Ako dôsledok starnutia sa v tele postupne zmenšuje podiel svalov a vody a zväčšuje sa podiel tuku. Vývojové zmeny  so zvyšujúcim sa vekom neobchádzajú ani obličky. Ich váha sa zmenšuje v súvislosti so znižujúcim sa počtom nefrónov, teda základných stavebných a funkčných jednotiek obličky. Najmä na vonkajšej vrstve obličky – kôre, ubúdajú funkčné glomeruly - klbká vlásočníc, ktorých tenká stena pôsobí ako filter.

Znižuje sa aj funkcia  buniek v zložitých systémoch kanálikov, kde sa tvorí primárny moč. Zároveň dochádza k  zjazveniu tkaniva. Vo väčších cievach obličiek sa rozvíja skleróza – dochádza k postupnému uzatváraniu ciev. Znižuje sa prietok krvi obličkou a znižuje sa  glomerulárna filtrácia (tvorba primárneho moču) o 1ml/min. za rok.

So zvyšujúcim vekom sa zvyšuje tiež prítomnosť bielkovín v moči. Bunky obličiek, ktoré regulujú množstvo látok dôležitých pre život, ako sú sodík, draslík a fosfor, majú zníženú schopnosť opätovne vstrebávať sodík. Znížená je aj funkcia hormonálneho systému, ktorý pomáha dlhodobo regulovať krvný tlak a objem krvi v tele. Starnúca oblička nie je schopná produkovať moč správnej hustoty. S týmito poruchami súvisia ďalšie komplikácie, ako napríklad znížená hladina sodíka v krvi. Podieľa sa na tom aj znížený pocit smädu so stúpajúcim vekom a tým aj nedostatočný príjem tekutín u starších ľudí.

 

Zmeny v stavbe obličiek súvisiace s vekom

·      dĺžka sa môže zmenšiť až o 2 cm, objem asi o 40%

·      hmotnosť sa zníži o 19 – 32%

·      zánik postihuje  viac kôru

·      v oblasti obličkovej panvičky sa hromadí tukové tkanivo

·      po 70. roku života sa znižuje počet glomerulov asi na 50 až 66%

·      zvyšuje sa počet sklerotizovaných glomerulov

·      v dreni zvýšený podiel zjazveného tkaniva (intersticiálna fibróza)

 

Zmeny vo funkcii obličiek súvisiace s vekom

·      glomerulárna filtrácia (GF) – tvorba primárneho moču sa po 40. roku života znižije každý rok o 0,016 ml/s

·      až dve tretiny obyvateľstva má zníženú GF v dôsledku kardiovaskulárnych ochorení

·      koncentračná a zrieďovacia schopnosť obličiek sa znižuje

·      klesá obsah celkovej telesnej vody

·      klesá celkový obsah draslíka v tele asi o 20%

·      dochádza k prekysleniu organizmu

 

Čo znamená zlyhanie obličiek?

 

Ľudia s dvoma zdravými obličkami majú zabezpečenú 100-percentnú funkciu obličiek. Pri znížení ich funkcií asi o 30 až 40% sa ešte u väčšiny pacientov neobjavujú badateľné príznaky ich poškodenia,  preto môžu viesť normálny, zdravý život aj ľudia, ktorí sa narodia len s jednou obličkou. To isté platí pre všetky tie tisíce ľudí, ktorí darujú jednu zo svojich obličiek príbuznému alebo priateľovi. No ak sa funkcia obličiek znižuje výraznejšie, hrozí zhoršenie celkového stavu. Vážne zdravotné problémy sa objavia, keď obličky fungujú na menej ako 25%. A keď ich funkcia klesne pod 15 až 10 %, pacient už nevyhnutne potrebuje niektorú z terapií, ktoré obličky nahrádzajú – buď dialýzu, čiže prečisťovanie krvi pomocou „umelej obličky“, alebo transplantáciu obličky.

 

Príznaky obličkovej nedostatočnosti

Pri klesaní obličkových funkcií sa môžu objaviť viaceré príznaky. Pacienti obyčajne:

·      potrebujú častejšie močiť

·      cítia sa unavení

·      stratia chuť do jedla a majú častejšie pocit na dávenie

·      trpia opuchmi na rukách a nohách

·      pociťujú svrbenie alebo tŕpnutie

·      sú ospalí, môžu mať problémy so sústredením

·      majú bledú pokožku

·      trpia svalovými kŕčmi

 

Ak obličky prestanú úplne fungovať, telo zaplaví zvyšková voda a odpadové látky, ktoré organizmus nedokáže vylúčiť. Tento stav sa nazýva urémia. Postihnutému človeku zvyknú opúchať nohy i ruky. Je navyše unavený, slabý až apatický, pretože telo potrebuje pre udržanie svojej funkcie čistú krv. Trpí bolesťami hlavy a kostí, hnačkami a zvracaním. Vo vážnych prípadoch môže dôjsť k strate vedomia alebo dokonca ku kóme, ktorá býva často príčinou smrti. Pacient, ktorému obličky prestanú pracovať, preto potrebuje urgentne dialýzu alebo transplantáciu.

 

Chronické ochorenie obličiek

Funkcia obličiek sa pri chronických ochoreniach stráca postupne. Veľmi často prebiehajú celé roky bez príznakov a nespôsobujú žiadne problémy. Liečba a prognóza závisia od toho, v akom štádiu sa ochorenie odhalí a do akej miery sú už obličky poškodené. O obličkovej nedostatočnosti hovoríme pri poklese ich funkcií asi na polovicu. Koncentrácia toxických látok v organizme sa už začne zvyšovať, no v tomto štádiu je ešte telo schopné vykonávať všetky svoje funkcie.

 

Podľa závažnosti má chronické ochorenie obličiek päť štádií, ktoré sú označené CKD 1. až 5. (angl. Chronic Kidney Disease)

 

1. št. CKD  : normálna funkcia obličiek

2. št. CKD  : mierne znížená funkcia obličiek

3. št. CKD  : stredne znížená funkcia obličiek

4. št. CKD  : závažne znížená funkcia obličiek

5. št. CKD  : zlyhanie obličiek

 

Faktory progresie obličkovej nedostatočnosti

Príčinou mnohých obličkových ochorení je strata filtračnej kapacity nefrónov. K ich poškodeniu nemusí vždy dôjsť rýchlo, častejšie ich ničia pomaly, potichu a nenápadne chronické ochorenia obličiek. Poškodenie je zjavné až po rokoch alebo dokonca desaťročiach. Mnohé ochorenia navyše zasiahnu súčasne obe obličky, čím sa situácia pacienta komplikuje. Najčastejšími príčinami, ktoré postupne zhoršujú funkciu obličiek a môžu viesť až k ich úplnému zlyhaniu, sú najmä:

·      dlhoročná cukrovka

·      nekontrolovaný resp. nedostatočne liečený vysoký krvný tlak

·      chronická glomerulonefritída (zápal obličkových klbôčok)

·      chronická pyelonefritída (zápal obličkových kanálikov, niekedy spôsobený obličkovými kameňmi)

·      dlhodobé a nadmerné užívanie liekov proti bolesti (môže spôsobiť nebakteriálny zápal obličkových kanálikov)

·      prekážka v močových cestách (napr. obličkové kamene, nádor, u mužov zväčšená prostata)

·      polycystické ochorenie obličiek (dedičné ochorenie charakteristické vznikom veľkého množstva cýst)

·      opakované infekcie v močovej sústave

·      ateroskleróza – kôrnatenie tepien (tzv. ischemická nefropatia)

·      vývojové deformácie alebo abnormality močových ciest

·      autoimunitné ochorenia, ktoré ovplyvňujú imunitný systém celého tela (napr. lupusová nefritída, Goodpastureov syndróm)

·      niektoré iné ochorenia alebo stavy po operáciách obličiek

 

 

Až dve tretiny prípadov chronického ochorenia obličiek má na svedomí cukrovka a vysoký krvný tlak.

 

Medzi opatrenia, ktoré môžu spomaliť progresiu chronickej obličkovej choroby, patrí najmä dobrá metabolická kontrola diabetu a veľmi dobrá kontrola krvného tlaku s nižšími cieľovými hodnotami tlaku krvi v porovnaní s bežnou populáciou. Práve neliečený diabetes a vysoký krvný tlak totiž výrazne prispievajú k vzniku chronického ochorenia obličiek a významne skracujú „životnosť“ obličiek.

 

Diabetická obličková choroba

Pri cukrovke dochádza k poruchám tvorby inzulínu, ktorý pomáha premieňať glukózu na energiu potrebnú pre telo. Vysoká hladina cukru potom poškodzuje cievny systém. V konečnom dôsledku zasiahne aj taký dôležitý orgán ako obličky, pretože nefróny nestačia množstvo cukru spracovať. K prvým príznakom poškodenia obličiek u diabetika dochádza už v prvej dekáde cukrovky a k zlyhaniu orgánu zvyčajne v priebehu 15 až 25 rokov.

 

Vysoký krvný tlak

Vysoký krvný tlak je častým dôsledkom obličkovej nedostatočnosti, no zároveň môže byť aj jej príčinou, keďže likviduje celý cievny systém vrátane jemných krvných ciev v obličkovom systéme. Poškodené cievy potom nedokážu účinne filtrovať krv a zbavovať ju odpadových látok. A poškodené obličky zase spätne zvyšujú krvný tlak. Preto je dôležité zistiť problém s vysokým krvným tlakom čo najskôr a riešiť ho zmenou životného štýlu a cielenou liečbou. Výsledkom by malo byť zníženie krvného tlaku - hodnoty by nemali presiahnuť hodnotu  130/80 mmHg.

 

Dedičné a vrodené choroby obličiek

Niektoré ochorenia obličiek súvisia s dedičnými faktormi. Známe je polycystické ochorenie obličiek, čiže tvorba a rast veľkého množstva cýst v obličkách, ktoré znižujú ich funkčnosť a vedú napokon k zlyhaniu tohto orgánu. Toto obličkové ochorenie sa môže začať ešte v prenatálnom štádiu, a teda prejaviť sa už od detstva. Dieťa zvyčajne rastie pomaly, máva problémy s dávením a bolesti v oblasti chrbta. Ochorenie však niekedy prebieha bez symptómov celé mesiace i roky. Ukazovateľom problémov pre lekára môže byť zvýšený krvný tlak, málokrvnosť (anémia) a výskyt proteínov alebo krvi v moči. Niektoré vrodené ochorenia obličiek  sa prejavia až v dospelosti. Ale moderná diagnostika vie už teraz objavovať nebezpečné cysty v obličkách už v období detstva a dospievania, kým orgán nie je príliš poškodený.

 

Glomerulárna choroba

Niektoré druhy chorôb patria do kategórie autoimunitných ochorení a v prípade obličiek súvisia s poškodením systému drobných kanálikov – glomerúl. Dôsledkom môže byť proteinúria, keď má pacient zvýšenú hladinu bielkoviny v moči. V prípade hematúrie sa objavuje v moči krv. Glomerulárne ochorenie môže postupne znížiť funkčnosť celého orgánu.

 

Príznaky chronického ochorenia obličiek

Prvé príznaky chronického ochorenia obličiek sa často objavujú až pri znížení obličkovej činnosti o 35-40%, niekedy dokonca aj neskôr. Patrí medzi ne:

 

·      bolesť hlavy

·      nesústredenosť

·      slabosť, rýchla únava

·      nechutenstvo, opakované zvracanie

·      častejšie močenie - najmä v noci

·      opuchnuté nohy a členky

·      zvýšený pocit smädu

·      bledá, suchá koža

·      vysoký krvný tlak

·      vznik anémie, poruchy v zložení krvi s nedostatkom vápnika a nadbytkom fosforu, draslíka, často aj sodíka a kyseliny močovej. Zároveň chýba vitamín D a zvyšuje sa kyslosť krvi.