Prof. MUDr. JANA HERCOGOVÁ, CSc. – PREDSTAVENIE

Profesorka Hercogová sa venuje oblasti dermatovenerológie a je prednostkou Dermatovenerologickej kliniky 2. LF UK a Nemocnice na Bulovce. Vedie Dermatologické oddelenie Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny v Prahe a je čestnou profesorkou Hospital No 1, Univerzity v Shenyang v Číne.

Je členkou Vedeckej rady na 2. LF UK, miestopredsedkyňou akreditačnej komisie oboru dermatovenerológie a členkou akreditačnej komisie detskej dermatovenerológie.

Profesorka Hercogová je poprednou predstaviteľkou dermatovenerológie nielen v Českej republike, ale i vo svete. Je prezidentkou European Academy of Dermatology and Venereology, vedeckou sekretárkou Českej akadémie dermatovenerológie, vedeckou sekretárkou Spoločnosti laserovej a estetickej medicíny ČLS JEP. Jej pôsobenie v oblasti dermatovenerológie prináša aktivity v rade národných aj medzinárodných odborných spoločností (napr. výkonného výboru International Society of Dermatology, European Society of Cosmetic Aesthetic Dermatology, Alp-Danube-Adria Society of Sexually Transmitted Infections, European Society of Dermatopathology). Od roku 2001 je koordinátorkou Európskeho dňa melanómu v ČR.

Zaoberá sa odbornou publikačnou činnosťou a je šéfredaktorkou odborného časopisu Česká dermatovenerológia. Je tiež členkou 5 redakčných rád českých a 11 medzinárodných odborných časopisov (napr. International Journal of Dermatology, Journal of the European Academy of Dermatology and Venereology).

Publikovala sedem monografií, 31 kapitol v monografiách, viac ako 200 odborných článkov, z toho polovicu v zahraničných časopisoch. Je najčastejšie citovaným českým dermatológom v zahraničí.

Venuje sa aj výskumnej činnosti, ktorá je zameraná na problematiku lymskej boreliózy (kožné prejavy, borelióza u tehotných žien) a na ďalšie kožné infekcie, vitiligo, kozmetickú dermatológiu, liečbu kožných chorôb, detskú dermatológiu. V poslednom roku sa so záujmom sústredí na problematiku kožných zmien u pacientov po transplantácií.

Pod jej vedením sa každoročne organizuje národný dermatologický kongres. V oblasti organizácie odborných akcií má na svojom konte viac než 31 českých kongresov a sympózií s medzinárodnou účasťou. Ďalej 22 medzinárodných akcií vrátane aktívneho pôsobenia v roli prezidentky kongresov, či už 2. Európskeho kongresu alebo ďalších 2 svetových. Za svoje aktivity bola odmenená čestným členstvom v 12 medzinárodných a dvoch národných dermatologických spoločnostiach a ďalej šiestimi medzinárodnými a dvoma českými oceneniami (vrátane American Academy of Dermatology). Na Slovensku získala cenu za najlepšiu prednášku na Kongrese Slovenskej dermatologickej spoločnosti a ocenenie  „Dermaoscar“ Slovenskej spoločnosti estetickej dermatológie a kozmetológie.

Má za sebou stovky prednášok na najrôznejších odborných akciách nielen v Českej republike, ale aj po celom svete.

ROZHOVOR S prof. MUDr. JANOU HERCOGOVOU, CSc.; PREZIDENTKOU EURÓPSKEJ AKADÉMIE DERMATOLÓGIE A VENEROLÓGIE O TÉME POHLAVNÝCH CHORÔB

Pani doktorka, dá sa povedať, že v oblasti dermatovenerológie patríte k európskej špičke.

Aký je Váš názor na vývoj pohlavných chorôb za posledných 10 rokov?

Zjednodušene môžeme povedať, že celosvetovo pozorujeme stále väčší nárast počtov prípadov pohlavne prenášaných infekcií, nedarí sa však stále monitorovať presne ich výskyt, nakoľko každá krajina sa riadi inými pravidlami. V Českej republike sa stále nedarí podchytiť prípady iných než klasických pohlavných chorôb. (napr. chlamýdiových infekcií, infekcií spôsobených HPV).

Ako vnímate postoj mladých ľudí k ochrane zdravia ohľadom pohlavne prenosných chorôb?

Myslím, že sa mladí ľudia prestali báť týchto infekcii a nedodržujú základné zásady bezpečného sexu, nepoužívajú kondómy a striedajú partnerov.

Dá sa takto všeobecne povedať, či je niektoré ochorenie v tejto oblasti povedzme viac rizikovejšie, alebo je nejaká pohlavná choroba, ktorej výskyt v posledných rokoch narastá?

Povedala by som, že po nežnej revolúcií, keď sa v našej krajine veľa zmenilo, prišlo aj v oblasti pohlavných chorôb veľa nového. Veľa cestujeme, samozrejme sa zmenili aj sexuálne praktiky našich pacientov. Pacienti sa možno viac vzdelávajú v tomto smere, povedala by som, v  negatívnom slova zmysle a prejavuje sa to práve nárastom pohlavne prenosných ochorení. Medzi tie najznámejšie môžeme zaradiť napríklad kvapavku alebo HIV, ktorého výskyt sa v posledných 20 rokoch bohužiaľ zvýšil. To však môže byť spôsobené aj tým, že jeho výskyt sa zo zákona musí nahlasovať. Medzi ochorenia, ktoré jednoznačne narastajú , patria genitálne bradavice (lat. condylomata acuminata), ktoré nepatria medzi povinne hlásené choroby a preto žiadne konkrétne štatistiky neexistujú a skoro vôbec sa o nich nehovorí. Ak mám však hovoriť o náraste počtov nakazených u nás v nemocnici, tak ich počet sa za posledných 10 rokov zvýšil štvornásobne.

Dalo by sa teda povedať, že genitálne bradavice akoby neexistovali?

Záľudnosť tohto ochorenia je v tom, že pacient necíti žiadne subjektívne príznaky. Tím mám na mysli, že vo väčšine prípadov nijako nebolia, nepália a nesvrbia. Tím prvým príznakom môžu byť drobné pupienky alebo uzlíky na genitáliách. Tie sa časom môžu zväčšiť a to si potom pacient všimne. Väčšinou rieši skôr to, že mu to vadí z kozmetického hľadiska než z toho zdravotného, hanbí sa za to. Veľa pacientom je nepríjemné to riešiť a pretože sa boja ísť k lekárovi, tak nevedia, čo s tým majú robiť.

Tu sa naskytá otázka ako takéto ochorenie liečiť, ale než sa k tomu dostaneme, koho sa vlastne toto ochorenie týka?

Genitálne bradavice je ochorenie predovšetkým sexuálne aktívnych ľudí. Vyskytuje sa u dospievajúcich už vo veku od 15 do 19 rokov a ako som už hovorila, jeho výskyt sa v posledných dekádach výrazne zvyšuje.

Znamená to, že starší sexuálne aktívni ľudia si môžu vydýchnuť?

Condylomata acuminata postihujú prakticky celú generáciu ľudí, ktorí sa s týmto vírusom stretli. Vírus v tele človeka ostáva. Znamená to, že sú schované v tele bez klinických príznakov. Zjednodušene povedané, ohrozená skupina sú v podstate všetci od 15 rokov až do konca života.

Hovoríme o sexuálne aktívnych ľuďoch, takže toto ochorenie sa prenáša iba pri sexuálnej aktivite?

HPV vírus sa prenáša kontaktom , presnejšie povedané telesným kontaktom. Z toho logicky teda vyplýva, že pohlavný kontakt je jedným z najčastejších spôsobov prenosu. To však nie je jedinou podmienkou. Vieme, že tento vírus sa dá preniesť z genitálií na genitálie, z úst na genitálie menej často tiež z rúk na genitálie. Samozrejme existujú aj špecifické prípady ako je napríklad prenos z matky na dieťa pri pôrode, pokiaľ matka trpí genitálnymi bradavicami.

A ako to je s verejnými miestami ako sú verejné záchody, bazény, alebo iné miesta, ktoré sú rizikové pre najrôznejšie vírusy? Môže sa aj tam človek nakaziť genitálnymi bradavicami?

Myslím, že táto predstava je skutočne odvážna. U HPV vírusoch je totiž nutný už spomínaný priami, intímny kontakt.

Otázka na ktorú sme narazili už na začiatku. Ako sa toto ochorenie lieči?

Dôležité je hlavne, aby sa pacient dostavil k lekárovi. Jedná sa vírusové ochorenie, na ktoré v súčasnej dobe neexistuje protivírusová liečba. To znamená, že cieľom liečby nemôže byť vymiznutie vírusu z tela, ale odstránenie príznakov, ktoré spôsobuje, tzn. prejavov na koži alebo slizniciach. Pri liečbe sa používajú preparáty na lokálnu liečbu. Tie aplikuje lekár (napr. kryoterapia tekutým dusíkom, kyselinu trichloroctová alebo chirurgické odstránenie, vrátane použitia CO2 laseru). Druhou možnosťou je, že si lieky na vonkajšie použitie (masti, roztoky) aplikuje pacient sám doma. Tento druhý spôsob tzn. aplikácia pacientom v domácich podmienkach je v USA a v západných krajinách ako metóda číslo jedna, zatiaľ čo v Čechách a na Slovensku je menej využívaná.

Prečo si myslíte že je to tak?

Jednak ešte donedávna na českom trhu mnoho možností tohto typu liečby nebolo a aj potom, čo sa objavili liečivé prípravky v podobe mastí, dochádzalo k vysokému percentu návratnosti prejavov.

Takže by ste tento spôsob liečby neodporučila?

Aj v tejto oblasti liečby sa situácia pomaly mení a na náš trh sa dostávajú nové preparáty s vyššou účinnosťou a lepšou znášanlivosťou. Touto novou možnosťou pre pacientov sú sinecatechíny, čo sú extrakty zo zeleného čaju s protizápalovými a protivírusovými účinkami s nízkou návratnosťou kondylomatov. Bohužiaľ v Českej republike nie je zatiaľ tento nový prípravok hradený poisťovňou, na rozdiel od Slovenskej republiky, kde poskytuje poisťovňa plnú úhradu, čo je pre pacientov veľkým prínosom. Samozrejme voľba liečebnej metódy je vždy po dohovore s pacientom. Väčšina pacientov však dáva prednosť domácej liečbe.

Ktorá metóda je podľa Vás lepšia, alebo ktorú by ste skôr odporučila – domáca liečba alebo chirurgické odstránenie?

Ako som už spomínala, je to vždy na dohode s pacientom. Všeobecne sa dá povedať, že metódy lokálnej liečby vykonané lekárom sú pre pacienta bolestivé a naviac aj časovo náročné. Pri domácej aplikácii je výhoda jednoznačne v úplnej intimite a súkromí a tiež časová flexibilita.

Vravela ste, že cieľom liečby nie je vírus zničiť. Znamená to, že sa s týmto vírusom nedá nič robiť?

Bohužiaľ na HPV vírusy neexistujú virostatiká, tzn. lieky, ktoré poznáme napríklad z bakteriálnych infekcií, ako sú napríklad antibiotiká. Proti tomuto vírusu neexistuje špecifický liek, preto liečba spočíva v odstránení kondylomatov.

Pani doktorka, hovoríme o HPV vírusoch a s tým súvisiacimi ochoreniami. Možno mi dáte za pravdu, že väčšina ľudí si teraz automaticky predstaví predovšetkým ochorenia krčku maternice. Akoby sa to týkalo iba toho, ale asi tomu tak nie je, však?

Máte úplnú pravdu. Ak hovoríme o sexuálnej aktivite, tak k tomu je väčšinou treba obe pohlavia a dokonca by som si tiež dovolila povedať, že sú skupiny pacientov, ktoré  sú omnoho viac ohrození. Teraz hovoríme o genitálnych bradaviciach. Avšak ochorenie, ktoré máte na mysli je karcinóm krčka maternice a to je niečo iné ako genitálne bradavice aj keď aj toto ochorenie je spôsobované vírusom HPV. Proti tejto chorobe máme už pomerne účinnú očkovaciu látku, ktorá je vysoko účinná ako prevencia práve proti HPV vírusom typu 9 a 11, čo sú práve tie, ktoré spôsobujú vznik genitálnych bradavíc. Takže pokiaľ je očkovaná žena, pôsobí to preventívne proti vzniku karcinómu krčka maternice a tiež kondylomatov. Pokiaľ je očkovaný muž pôsobí u neho toto očkovanie preventívne proti vzniku bradavíc a nové údaje hovoria tiež o prevencii vzniku karcinómov v oblasti genitálií u mužov.

Znamená to teda, že muži sa na prenose nielen podieľajú ale sami môžu týmto ochorením trpieť?

Samozrejme. Muži sú práve našimi pacientmi, myslím tým pacientmi kožných kliník, pretože ženy s týmto problémom obvykle chodia za svojím gynekológom.

Základom ochrany je teda používať pri sexuálnom styku kondóm, je to tak?

Kondóm môže zmenšiť možnosť prenosu HPV vírusov, ale neznamená absolútnu ochranu. Nezabúdajme, že kondylomaty sa môžu vyskytovať nielen na genitáliách, ale k prenosu môže dôjsť aj pri orálnom sexe, alebo pri tzv. pettingu a podobne.

Čo teda môžete na záver odporučiť, ako predchádzať tomuto ochoreniu?

Jednoducho by sa možno dalo povedať, dodržovať zásady bezpečného sexu a nestriedať sexuálnych partnerov.