Jej vlastný svet už nemal ani obrysy. Polovica mesta jej závidela skvelé postavenie vo firme. Ona zasa závidela všetkým ľuďom, ktorí spali viac ako šesť hodín denne, nepracovali počas víkendov a jedli aj niečo iné ako rožky a reštauračnú stravu. Najviac zo všetkého však závidela ženám, ktoré dokázali s tým istým nemožným truhlíkom prežiť celý život. A pri doma navarenom nedeľnom obede rozoberať vždy tie isté problémy. Ona stále tápala. Inteligentná, krásna, úspešná ... Každý deň trávila v spoločnosti slávnych, bohatých či minimálne dobre „postavených“ mužov a ani jeden z nich v nej nedokázal vyvolať pocit, že by ho chcela poznať dlhšie ako mesiac. Ani jeden nebol ten vysnený otec s množstvom pokoja, rodinnou pohodou a neskutočne tolerantnou náručou vyhradenou iba pre ňu. Pre malú hviezdičku, dnes už bez zlatožltých vrkôčikov. Faktom je, že už nebola ani taká malá, ale to nemenilo nič na jej pocite. Navyše na rozdiel od copatých dievčatiek vedela variť, prať, postarať sa o seba aj o iných a ...všeličo iné. Preto sa, štvrtýkrát v živote, rozhodla vyraziť do spoločnosti obyčajných ľudí a navyše sama.

Keď otvárala dvere nočného podniku a skoro ju z nich vytlačil dym a hluk, začala rozmýšľať nad svojim rozhodnutím. Neskoro! Oči všetkých v miestnosti sa upierali priamo na jej koženými šatami efektne obopnutú postavu. Mala rada kožu, bolo v nej niečo živočíšne. Darmo vyzerá koženka takmer rovnako, vôňa kože sa nedá nahradiť. Je vzrušujúca. Pozbierala všetku odvahu a hrdosť a s vysoko vztýčenou hlavou vkráčala dnu. Predstavu horúceho krbu, pri ktorom by sa túlila k svojmu veľkému ochrancovi, radšej odplašila skôr, ako by ju dohnala k bezhlavému úteku. Jej zadok ešte ani poriadne nedopadol na barovú stoličku a už počula zľava hlas.
„Taká krásna žena v noci sama.“ Hlas patril malému plešatému chlapíkovi, ktorý s neuveriteľnou naivitou hodil na barový pult svoje kľúče od auta. Štyri krúžky jasne naznačovali na čo mieni svoju obeť nalákať. „Viete, vyzeráte taká osamelá a zraniteľná čo by ste povedali na malý drink? Môžete sa mi pokojne vyžalovať.“ Po druhom malom drinku už obťažoval Petrine uši historkami o hysterickej manželke, pĺznucom kocúrovi a nevďačných parchantoch, ktorých chová dávno po veku ich zákonom danej dospelosti. Práve keď si chcel položiť zmorenú hlavu na jej rameno, pohár trpezlivosti sa prelial a Petra ušla na parket. Ak si myslela, že práve tu bude v bezpečí pred stratenými existenciami, pýšiacimi sa pomenovaním koruna tvorstva, mýlila sa.
„Slečna, smiem prosiť?“ Puberťák, ktorý by nemohol byť ani jej mladším bratom sa ukazoval ako dôstojná náhrada ukecaného plešivca. „Nemala by si chodiť sama von ľudia sú zlí, ale ak chceš ja ťa môžem dnes večer ochraňovať, vieš včera som urobil niečo hrozné a dnes chcem byť niekomu nápomocný – inak, som ochrankár.“ Mladíček, hrdo sa hlásiaci k najtemnejším štruktúram, ktorý jej navyše okamžite začal drzo tykať jej skoro spôsobil infarkt. Z jeho nakrátko ostrihanej veľkej hlavy sa jej urobilo nevoľno. Tento mladík sa navyše tváril, že sa jej tak ľahko nemieni vzdať. Našťastie pri vedľajšom stole sedel jej bývalý spolužiak. Aj keď druhý útek v jednom malom lokáli môže byť na jeden večer priveľa, s pološialenou žiarou radosti v očiach sa vrhla k jeho stolu.
„Bože, vždy si bola najkrajšia žena v triede a ja som bol do teba zbláznený, dnes mám jachtu a moja žena...“ Pri týchto slovách začínala mať pocit, že je na poľovačke a chýba jej zbraň. Možno to bolo spôsobené tým, že v tejto hre nebola poľovník, ale srna. A mohla tak aj skončiť. Najmä keď sa jej stehno ocitlo v zajatí prstov spolužiakovho kamaráta. „Musím si odskočiť“ – zaševelila a napriek zime sa rozhodla obetovať kabát prehodený cez stoličku. Aj tak bol zo sekáča, odkiaľ jej babička nosila už roky takéto perly.

Fakt, že sa na toalety rúti opačným smerom si našťastie nikto nevšimol. Vykĺzla. Teda, temer vykĺzla... Skôr, ako sa jej podarilo napriek štyrom vypitým vodkám sadnúť si za volant auta, do niekoho vrazila...Štíhly, dobre stavaný päťdesiatnik ju jemne zachytil. Práve mu chcela vysvetliť, čo si o ňom myslí, keď začula: „Dievčatko, nesmieš byť taká divoká, raz si ublížiš.“ Keď sa lepšie pozrela, spoznala svojho učiteľa telocviku zo strednej školy. Jeho ruka jej otcovsky prešla po vlasoch a on ju pozval o ulicu ďalej do svojej príjemnej garsónky...zaspomínať si na staré dobré školské časy. Bolo to fantastické. Pripravil jej horúci čaj, potom skvelú minútku z morčacieho mäsa, pustil hudbu, ktorá bola ich školskou hymnou a keď z Petriných očí začala padať rosa, nežne ju privinul k sebe. Ani nevedela, ako sa našla vo vani.

Vlado, medzitým si potykali, jej preniesol do kúpeľne čaj a sadol si na schodík pri vani. „Máš nádherné telo“, skonštatoval. „Tá dlhá šija, chlapčenské boky a detské prsia ma fascinovali už pred rokmi. Nezmenila si sa, len si krásne dospela.“ Ponoril ruky do vane a začal ju hladkať. Jeho dotyky ju vzrušovali a desili zároveň. „Postav sa.“ - prikázal. Počúvla jeho príkaz, ako pred rokmi na hodine telocviku. Roztiahol jej nohy od seba. Namiesto hlbokých predklonov s pravidelnými nádychmi a výdychmi jej vsunul jazyk medzi stehná. S mapou ženského lona nemal evidentne žiadne problémy. Jeho jazyk nezaútočil priamo na najcitlivejšie miesta, ale dráždivo ich obchádzal. Petra začala veľmi prudko a nepravidelne dýchať. Oprela sa o bledomodré kachličky a užívala si. Prstami sa prechádzal po najcitlivejších miestach jej rozochvetého vnútra. A ona šalela. Premyslený prstoklad ju veľmi rýchlo priviedol k orgazmu. Vyutieral ju do mäkučkej osušky, rozstrapatil jej vlasy ako decku a na rukách ju odniesol na posteľ. Tam jej so všetkou nehou chytil ruky a hodvábnou šatkou ich pevne priviazal k drevenému vyrezávanému čelu postele. Zdalo by sa, že keď ju obral o slobodu, začne byť násilný, ale nebol, neustále ju hladkal a bozkával a ona sa ani na sekundu nebránila. S radosťou sa oddala tejto hre. Bola ako zhypnotizovaná. Po chvíli maznania vytiahol z nočného stolíka robertka. Zapol ho a začal s ním prechádzať po jej tele. Jemne jej ním krúžil okolo prsníkov a po chvíli sa začal spúšťať nižšie. Prechádzal jej ním po pupíku a po vnútorných stranách napätých stehien. A opäť sa vracal naspäť k prsiam. Tlačil ich dohromady a robertko medzi nimi smiešne hopkal. Napätie bolo neznesiteľné. Chcela sa zapojiť. Chcela sa ho dotýkať. Jej ruky však boli pevne pripútané k posteli. Prehýbala sa ako luk, robila most ako na telocviku, rôzne rozťahovala nohy a snažila sa kopírovať cestu jeho žilnatých rúk.
V tom si Vlado kľakol medzi jej nohy a pokračoval v hre s robertkom. V istom okamihu robertka vystriedal skutočný šíp. Z mäsa a v tejto chvíli aj z kosti. Ocenila to a vrhla sa mu oproti, v tej sekunde ho vytiahol a potom znova šíp a rýchlo preč...Toto mučenie ich oboch privádzalo do šialenstva. V momente, keď Petra vyletela k nebu na vlne začínajúceho orgazmu, vnoril sa do nej s plným nasadením. Jej „koniec“ sa stal z