Krajina s najdlhšou plážou na východnom pobreží Jadranu je obľúbeným dovolenkovým cieľom dobrodruhov s batohmi na chrbtoch i milovníkov typickej letnej dovolenky v zložení: teplé slnečné lúče, piesočná pláž, priezračné more a dobré jedlo. Na rozdiel od svojho severného suseda, Chorvátska, si vychutnáva letnú pohodu, dlhé teplé večery, vôňu borovíc a príjemný morský vzduch bez náhlenia sa, hluku, či potkýnania sa o všadeprítomných turistov.
Hora v názve má svoje opodstatnenie – krajina je porastená množstvom lesov na kopcoch a kopčiskách, ktorých nadmorská výška siaha aj do niekoľko tisíc metrov. Nie je náhoda, že krajina dostala prívlastok najekologickejšia v Európe. Ale čierna?! Ani náhodou! Tou bola možno práve tá nepreniknuteľná hora, podľa ktorej dostala krajina pomenovanie pred rokmi rokúcimi. V skutočnosti je to kus Európy berúci dych sýtymi a sviežimi farbami. Krásne spolu hrajú najmä smaragdovo zelená z rozmanitej vegetácie na horách aj v údoliach, blankytne modré vody panenských jazier, riek plných rýb a turistami vyhľadávaného morského pobrežia, všetko premiešané s kamennou šeďou, ktorá však nepôsobí mŕtvolne, ale upokojujúco. K tomu si predstavte slnko zohrievajúce tento kus sveta väčšinu roka a máte aspoň hmlistú predstavu o tom, ako vyzerá rozlohou malá, ale možnosťami pre turistov veľká Čierna Hora.
Ponáhľaj sa pomaly!
Rozhodnúť sa, či je to krajina pomalá, alebo viac ospalá, je oriešok, ktorý by dlhší čas riešila aj najlepšia antropologička na svete. Hlavné mesto Podgorica je ako iné veľkomestá: rušné, hlučné, pulzujúce životom, nákupmi, prácou, školopovinnými deťmi, mládežou, ktorá potrebuje byť trendy, a dospelými naháňajúcimi sa za kariérou a zárobkom. Podgoricu sa oplatí ochutnať a navštíviť v nej pamätihodnosti, neopakovateľný mix byzantských, moslimských, kresťanských a balkánskych štýlov.
Hm, pomalé? Ospalé?
Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše, vec sa má tak, že Čiernohorci nie sú príkladom usilovných včeličiek. Aby sme im nekrivdili, nie sú to ani totálni lenivci, ale dávajú si pozor, aby sa od práce nepretrhli, pretože je dôležité vychutnávať si život. Aj s turistami sa radi podelia o vtipné prikázanie, podľa ktorého sa človek narodil unavený, a preto si počas života musí oddýchnuť.
V hoteloch a turistických strediskách je tento prístup našťastie značne oslabený, predstavitelia krajiny, investori aj zamestnanci v cestovnom ruchu a službách si uvedomujú, že príjmy z tohto odvetvia potrebujú ako soľ a kvôli tej sa občas treba aj ponamáhať. Aspoň trochu.
Hrdý národ hrdinov
Inak sú Čiernohorci nesmierne hrdý národ a považujú sa za hrdinov. Niet divu, veď sa celé storočia bránili niečej nadvláde a nikdy sa nenechali úplne podrobiť. Boj za nezávislosť korunovali nedávno, v roku 2006, odtrhnutím od Srbska.
Hrdosť sa v minulosti prejavovala aj v nepísanom pravidle, že muž nikdy nesmie plakať, najlepšia smrť je v boji a nepatrí sa, aby za takýmto hrdinom jeho manželka (či vlastne už vdova) vyronila čo len slzu.
Ak sa Čiernohorci práve nebránili cudzím kmeňom či národom, mali čo robiť aj medzi sebou. Keď sa rozvadilo niekoľko rodín, problémy sa riešili tradične – krvnou pomstou. To bol jeden z dôvodov, prečo sa vladárom tak žalostne ťažko darilo krajinu zjednocovať. Povráva sa, že vysoko v horách Orjen stále žijú ľudia, ktorí krvnú pomstu praktizujú. Predpokladáme však, že je to skôr bájka pre senzáciechtivých turistov a veľa krvi už netečie, veď ľudí tam žije iba pár a aj tí sa na pokyn vladára Petra I. (1672 – 1725) pobratali pekne po čiernohorsky – nepriatelia si navzájom ochutili víno niekoľkými kvapkami svojej krvi a bolo po nešvároch.
Výraznou charakteristickou črtou ľudí v Čiernej Hore je pohostinnosť - hosť do domu, Boh do domu tu platí na sto percent. Nebráňte sa, ak vás pozvú k sebe na kávu alebo rakiju, nechcú vám nič vnucovať, predávať, vtierať sa. Je pre nich česť niekoho pohostiť. Pritom nebudú šetriť dobrými radami ani cigaretami. Tým tu holduje naozaj skoro každý a skoro všade. Našťastie sila prírody, mora a histórie, o ktorú sa tu doslova potkýnate na každom kroku, vylepšuje dojem tak výrazne, že na cigaretový dym rýchlo zabudnete.
Pomer kvalita – cena
Krátko nato, ako sa Čierna Hora osamostatnila, začala mnoho peňazí a síl investovať do cestovného ruchu. Oplatilo sa. Malú krajinu už v prvú „slobodnú“ sezónu navštívilo niekoľko stoviek tisíc turistov. Potom však prišli nepokoje v Albánsku a Kosove, čo turistický ruch v Čiernej Hore oslabilo. Našťastie iba načas. Bola by škoda prísť o možnosť vychutnávať si Jadranské more, prednosti ktorého už dobre poznáme napríklad z Chorvátska, no na rozdiel od neho, na plážach bez hlavy na hlave a v zátokách, kam zablúdi iba pár ľudí. Bola by škoda nezažiť krásy panenskej prírody, národných parkov s výnimočnou faunou a flórou, typickou pre túto zemepisnú šírku a klímu. Bola by škoda nemôcť sa nechať rozmaznávať pohostinnosťou miestnych. To všetko za ceny, ktoré nebolia. Nie je náhoda, že v prestížnom zozname Lonely Planet sa v desiatke najlepších svetových turistických destinácií pre rok 2013 umiestnil najmladší európsky štát na druhom mieste!
Aj slovenské cestovné kancelárie ponúkajú Čiernu Horu už niekoľko sezón a turisti sa vracajú spokojní nielen domov, ale aj späť do Montenegro. „V Čiernej Hore sú najmä dvoj- a trojhviezdičkové hotely. Kvalita a úroveň služieb plne zodpovedá finančným nákladom za dovolenku. Turistický ruch sa v krajine neustále rozvíja, stúpa kvalita služieb a s ňou aj náročnosť klientely.“ hovorí Ing. Tomáš Gašparík z CK Globtour.
Podľa T. Gašparíka si turisti okrem dobrých cien pochvaľujú veľkú ústretovosť ľudí, príjemné more a naozaj dobré jedlo.
Čo sa oplatí
Možností vidieť, zažiť a ochutnať je v Čiernej Hore neúrekom. T. Gašparík ako číslo jeden odporúča stredisko Budva. „Je to centrum čiernohorskej riviéry s najkrajšími plážami v Čiernej Hore. Budva je najrozvinutejšie stredisko, možno trochu rušné, ale plné historických pamiatok. Žiadny turista nevynechá opevnenie pochádzajúce z čias benátskeho panstva, teda zo štrnásteho až pätnásteho storočia, a nádhernú Katedrálu sv. Jána Krstiteľa.“
Obľúbeným strediskom je aj Tivat, kde sa začal cestovný ruch rozvíjať najmä vďaka letisku. Za návštevu stojí unikátny prímorský park plný rôznorodých cudzokrajných rastlín, ktoré privážali námorníci z trópov. „Do prvej päťky dobrých stredísk by som ja osobne zaradil aj Bečiči, Sveti Stefan a Bar,“ dopĺňa cestovateľ z CK Globtour. My už len dodávame, že Čierna Hora je dobrou destináciou pre dobrodružné typy, rovnako ako pre rodiny s deťmi či romantických zaľúbencov, ktorí dokážu oceniť krásu hôr aj stopy histórie.
Čo nenájdete nikde inde
Čierna Hora ponúka niekoľko unikátov, ktoré ešte nie sú svetoznáme, zato sú fascinujúce, zaslúžia si prívlastok naj a aj návštevu.
Kotorský záliv – unikátny fjord na južnej pologuli: Najväčší záliv Jadranu pripomína nádhernou prírodnou scenériou severské fjordy. Ide o jedinečnú prírodno-kultúrnu oblasť s výnimočnou históriou siahajúcou do 12. storočia, zapísanú v zozname UNESCO.
Bečiči – najlepšia pláž v Európe: Takýto oficiálny prívlastok udelili v roku 1936 v Paríži dva kilometre dlhej piesočnatej pláži v mestečku Bečiči.
Balkánsky obor – Skadarské jazero: Najväčšie jazero na Balkánskom polostrove je miestami hlboké až 44 m. Neuveriteľne čistá voda, ktorá sa vďaka množstvu prítokov kompletne vymení v priebehu troch až šiestich mesiacov, je domovom rozmanitých rýb. Na ostrovoch, ktoré sú súčasťou jazera, hniezdi 270 druhov vzácnych vtákov, vrátane posledných európskych pelikánov. Nachádza sa tu aj bývalé ostrovné väzenie Grmožur.
Sveti Stefan – nefalšovaný luxus: Perla Stredomoria, kedysi vyhľadávaná šľachtou, dnes celebritami z celého sveta, sa nachádza na skalnatom polostrove. Exkluzívne ubytovanie a luxus od výmyslu sveta hľadajte v Čiernej Hore práve tu.
Copacabana & Orient = Ulcinjská riviéra: Posledné mesto na Jadranskej magistrále bolo stáročia pod nadvládou Turkov a dodnes býva v starom meste orientálny trh. Najznámejšou a najkrajšou plážou je Velika Plaža dlhá 13 a široká 60 km, čím si vyslúžila pomenovanie Ulcinjská Copacabana.
Európsky Grand Canyon – údolie rieky Tara: Pre svoju jedinečnosť a panenskosť je kaňon rieky Tara a pohorie Durmitor, v objatí ktorého leží, zapísané v zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Rafting na rieke je dychberúcim zážitkom. Tí, ktorí tento druh adrenalínu nemusia, neprídu skrátka, ak budú rieku sledovať po ceste cez hory. Čaká ich 32 tunelov a zákruty hodné pretekov F1. Samozrejme, nechýbajú lákadlá pre peších turistov, od menej náročných trás až po cesty, ktoré preveria silu tela aj ducha.
Viac informácií a zaujímavých cestovateľských tipov nájdete aj na www.globtour.sk
