Počet utopených detí do desať rokov sa za posledné tri desaťročia výrazne znížil. K zlepšovaniu situácie prispievajú aj povinné plavecké kurzy na školách. Okrem toho, že sa deti naučia základy plávania, efektívne sa zbavujú strachu z vody, upevňujú si zdravie a získavajú sebaistotu.
Plavecká gramotnosť detí sa zlepšuje
Kým v 80-tych a 90-tych rokoch vo vode vyhaslo 10 až 20 detských životov ročne, od roku 2004 to nebolo viac ako 7. Vlani sa voda stala osudnou dvom deťom do 10 rokov. Najčernejším v policajných štatistikách je rok 1998. Povodne vtedy zobrali život až štyridsiatim deťom do 10 rokov. Za klesajúcimi číslami je podľa inštruktorov plávania výrazný nárast plaveckej gramotnosti u detí. Podľa Milana Hradňanského z Malaciek, ktorý má tridsaťročnú prax inštruktora plávania detí, výrazne pomohlo zavedenie povinného plaveckého výcviku do školských osnov.
„V roku 1985, keď som začínal ako inštruktor, vedela plávať sotva polovica žiakov prvého stupňa. V 90-tych rokoch, keď sme podchytili už aj predškolákov, sa situácia začala zlepšovať. Dovolím si tvrdiť, že dnes vie plávať takmer 70 až 80 % detí. Na druhej strane sa však stále stretávam s tým, že niektorí 60-roční a starší ľudia plávať vôbec nevedia,“ hovorí.
Nechajme to na profesionálov
Ak by bola ponechaná výučba na rodičovi, detí – neplavcov by bolo oveľa viac. Inštruktor má roky skúseností, vie ako s deťmi pracovať a má u nich väčšiu autoritu. Z dvadsiatich detí, ktoré prejdú kurzom, sa podľa neho v plávaní nepodarí zdokonaliť maximálne dvom. Niektorí rodičia si však myslia, že po týždňovom výcviku bude ich dieťa ovládať hneď niekoľko plaveckých spôsobov, to je však veľký omyl.
„Aby dieťa zvládlo plávanie, potrebné sú aspoň tri plavecké kurzy. Aby boli naozaj efektívne, nemal by byť medzi nimi odstup dlhší ako jeden rok. Ideálne prvý kurz u škôlkarov, druhý v prvom alebo druhom ročníku základnej školy a posledný v treťom alebo štvrtom ročníku. Ak je odstup väčší, dieťa už začína strácať to, čo si osvojilo na predošlom kurze a jeho zdokonaľovanie sa spomalí. Tu je priestor na zlepšenie školských osnov,“ vysvetľuje Milan Hradňanský.
Ako správne postupovať
Najskôr sa deti učia v bazéne iba chodiť a orientovať sa v ňom. Až potom inštruktori postupujú ďalej, učia deti nebáť sa zašpliechanej tváre, či ponoriť sa aspoň na okamih. „Dôležité je odstrániť u detí strach z vody. To sú absolútne základy, ktoré vštepujeme škôlkarom. U školákov potom pridávame už aj splývanie a prvé skutočné plavecké začiatky. A až v treťom, zdokonaľovacom kurze, sa deti naučia naozaj plávať,“ objasňuje Hradňanský.
Okrem najdôležitejšej zručnosti vedieť plávať, je úlohou plaveckého výcviku tiež vybudovať i pocit istoty pri pohybe vo vodnom prostredí. „Táto úloha sa plní v dlhšom časovom úseku - jeden až dva roky. Vyžaduje primeranú reakciu v nezvyklých situáciách, ako napríklad napitie sa vody a jej vykašľanie počas plávania. Ide o prevenciu pri záchrane ľudského života, pretože preplávanie krátkej vzdialenosti je pre záchranu života nedostačujúce,“ tvrdí vo svojej odbornej práci Peter Konrády z Vyšných Ružbách, ktorý sa zaoberá plaveckým výcvikom detí.
Martina Moravcová – plávanie by malo byť prirodzené tak, ako chôdza
Za pravdu mu dáva aj najlepšia plavkyňa v histórii Slovenska Martina Moravcová. Deti podľa nej treba viesť k plávaniu systematicky. „Pre každého by malo byť plávanie rovnako prirodzené ako chôdza. Plavecké kurzy sú dôležité, pretože môžu zachrániť ľudský život. Dnes, keď čoraz viac rodín trávi dovolenku s deťmi pri mori či jazere, je to naozaj nutnosť,“ hovorí. Martina Moravcová k plávaniu vedie aj svojich dvoch potomkov. „Pri oboch deťoch sme začínali už od štyroch mesiacov. Aj keď to sa ešte nedá nazvať plávaním. Je to pre nich zábava, nemajú strach z vody na navyše je to prospešné pre ich zdravie,“ dodáva. Jej staršia dcéra Karolínka prepláva už 25 metrov.
Čo vplýva na schopnosť dieťaťa naučiť sa plávať
· vek dieťaťa, jeho telesný vývoj, motorika
· vzťah k vode - dieťa sa skôr naučí plávať, ak plávať vedia aj jeho rodičia
· koordinácia pohybov, optimálna výška v patričnom veku, úroveň srdcovo-cievneho a dýchacieho systému
· strach - odstrániť ho môže nenásilná príprava hrami, príklad súrodencov, kamarátov
· psychické predpoklady - morálne a vôľové vlastnosti patria k dominantným najmä pri začiatkoch vyučovania plávania
· motivácia
TOP 5 dôvodov prečo by malo dieťa vedieť plávať
1/ ZDRAVIE
- pozitívny vplyv na srdce, cievy, dýchanie
- posilňovanie svalstva všetkých svalových skupín - chrbtové svalstvo je oslabené
sedením v škole, pri počítači, televízii, nesprávnym nosením tašky, nesprávnou
polohou pri spaní
- otužovanie posilňuje imunitu
- priaznivý vplyv na duševné zdravie
2/ SEBAVEDOMIE
- integrácia v kolektíve (neplavci bývajú na jeho okraji, zažívajú výsmech, zahanbenie)
- formovanie osobnosti dieťaťa, pohotovosť, odvaha, rozhodnosť a správanie sa v nezvyčajných situáciách
3/ ZÁCHRANA ŽIVOTA
- schopnosť zachrániť si život sám, schopnosť pomôcť a zachrániť aj iných
- pokiaľ človek nevie plávať, nedokáže naučiť plávať nikoho
4/ ZÁBAVA
- vo vode sa dá hrať množstvo hier, športov, pri ktorých je veľa humoru, zábavy,
pri ktorých sa môže každý realizovať a vyšantiť
- využitie voľného času vo vode je mnohonásobne užitočnejšie ako vysedávanie pri počítači, televízii, či mnohých sedavých záľubách
- ak dieťa nevie plávať, prichádza o zážitky
- dieťa si vie viac užiť prázdniny, dovolenku - kanoistika, potápanie, vodné lyžovanie, windsurfing,...
5/ VÝCHOVA
- dieťa získava, formuje a pestuje si morálno-vôľové vlastnosti, húževnatosť, cieľavedomosť, schopnosť prekonať prekážky, disciplínu, sebaovládanie, sebadôveru
- spoznáva vodné prostredie, naučí sa nepreceňovať vlastné schopnosti
Zdroj: Peter Konrády - Metodika odstraňovania plaveckej negramotnosti na Základnej škole Vyšné Ružbachy
