Víno nás radí do tabuliek na svetové miesto. Nie síce jeho značka, ale množstvo, ktoré dokážeme ročne skonzumovať. Vinári tvrdia, že rozhodne je lepšie piť víno, ako tvrdý alkohol a svoje tvrdenia podporujú tým, že máme na Slovensku aj slušnú tradíciu pestovania vín. Preto je pozoruhodné, ako málo ľudí sa venuje rozoznávaniu tohoto ušľachtilého moku, ktorý už v histórii nazývali aj renomovaní lekári liekom.

Staňte sa odborníkom
Vo víne sa treba vyznať. Všetky pravidlá, ktoré vám dnes prezradím , využijete len vtedy, ak sa rozhodnete pre kvalitné akostné a ročníkové vína.
Dnes máte už vo všetkých väčších mestách, ale aj na dedinách, kde sa vína pestujú možnosť degustácie. Ako všetko, aj degustácia vín je umenie, ktorému sa dá naučiť. Bolo by totiž príliš jednoduché, keby sa dalo presne povedať, ktoré víno je najlepšie. Každý fajnšmeker má svoje, na ktoré nedá dopustiť. Staňte sa aj vy odborníkmi.
Základom degustácie nie je iba víno samotné, ale aj nádoba, z ktorej tento mok upíjate. Pohár určený na pitie vína by mal mať tulipánový tvar /cibuľka a dovnútra sa zužujúce steny/ , stopku a správnu veľkosť. Veľkosť je dôležitá preto, že na správne rozvinutie vône vína /buket/ treba, aby ho bolo viac ako deciliter. Prvá vec, ktorú musíte urobiť, je pokochať sa vzhľadom vína. Vezmite naplnený pohár na stopke. Chyťte ho za stopku a otočte sa tak, aby sa za pohárom nachádzala biela stena. Potom v prstoch jemne nakloňte stopku od seba. Víno nesmie byť zakalené a nesmú sa v ňom nachádzať rôzne nečistoty /nič z toho vám pri značkových vínach nehrozí/. Farba bieleho vína môže byť od vodovej /chladné oblasti/, cez zlatožltú, až po sýto zlatú /aromatické, sladké/. Farba červeného vína sa začína od jemnej ružovej, oranžovo ružovej /Provenc, Tavel/, cez tehlovočervenú, granátovú /vína z teplej oblasti/, až po skoro čiernu /mimoriadne teplé oblasti/.
Druhá vec, ktorú musíte na víne degustovať je vôňa. Nedá sa povedať, že by bola niektorá z vôní charakteristická. Existuje viac ako tisíc rôznych vôní, ktoré sa dajú rozoznať, spočiatku sa zrejme budete tešiť, ak rozoznáte päť vín podľa vône. Na to, aby ste mohli degustovať čuchom, musíte ohriať pohárik v ruke, potom ním zakrúžiť ním a priložiť si ho k nosu. Potom sa poriadne nadýchnite /samozrejme nosom/ a všetko vám bude jasné. Na to, aby ste sa mohli presunúť k ďalšej vzorke, musíte nechať nos odpočinúť /dve – tri minúty/. Keď ste sa už pokochali a vychutnali ste si arómu vín, je načase, aby ste vami zvolené víno aj ochutnali.

V prípade, že ste bežný konzument a nie degustátor na výstave, to nepreháňajte s počtom ochutnaných vzoriek. Skutoční milovníci vína sa z neho nikdy neopíjajú. Je to neúcta k tomuto posvätnému moku. Pri samotnej degustácii naberiete dúšok vína do úst a vtiahnete cezeň trochu vzduchu. Chuť nápojov nám totiž v podstate sprostredkúva čuchový orgán, preto potrebujeme, aby sa nám z neho v ústach rozplynuli vonné výpary. Víno trochu prevaľujeme na jazyku, kým ho definitívne pošleme na cestu do žalúdka. Čo sa týka jazyka, je rozdelený na niekoľko „zón“. Špička jazyka patrí sladkým chutiam, kyslosť sa rozlišuje na jeho bokoch, horké chute sa identifikujú vzadu a slané vpredu a na bokoch. Vy sami sa musíte rozhodnúť, ktoré víno je pre vás to pravé.

Suchého / kyslého/ vína sa dá bez následkov vypiť väčšie množstvo. Zväčša ich uprednostňujú skutoční fajnšmekri z podnikateľského sveta mužov.
Pri sladkých vínach na vám omnoho skôr podarí spoznať účinky alkoholu. Milujú ich ženy a dávajú im prednosť aj bežní konzumenti. Preto sladké chute často nájdete aj pri chémiou a cukrom „zušľachťovaných“ produktov uzavretých v lacných litrových fľašiach.

Každé víno sa pije pri inej príležitosti. Sú vína k dezertom, k divine, k bielemu mäsu, k syrom… Biele víno sa pije chladné. Malo by byť zachladené na približne pätnásť stupňov. Červenému vínu pristane izbová teplota Ak by ste sa zbytočným lokálpatriotizmom dali odradiť od degustácie vín z rôznych končín sveta, oľutujete to. Vynikajúce vína sa nepestujú len vo Francúzsku, Taliansku, Portugalsku, Španielsku, Nemecku, či Rakúsku, ale aj v Chile, Argentíne, Austrálii, Juhoafrickej republike, Uruguayi, na Novom Zélande. Za ochutnanie stoja aj vína zo susedného Maďarska, či neďalekého Bulharska.

Ak sa pre degustáciu rozhodnete v pivnici dávajte si pozor. Zmena teploty po vyjdení na čerstvý vzduch, vám môže spôsobiť značný náraz vypitého vína do hlavy. Pri akejkoľvek konzumácii preto platí, vždy s mierou. Tomu vás naučia aj ceny skutočne kvalitných vín. Cena jednej „sedmičky“ sa pohybuje od niekoľkých stoviek po niekoľko desiatok tisíc pri vznešených ročníkových vínach. Víno je jedným z produktov, pri ktorých je cena a značka zároveň aj skutočnou známkou kvality. Na to, aby ste sa pri nákupe tejto vzácnej tekutiny nepomýlili slúži etiketa. Pri dobrých vínach na nej nájdete názov firmy, ktorá víno stáčala do fliaš, kde bolo víno plnené do fliaš, označenie pôvodu - odkiaľ víno pochádza, klasifikáciu vína, odrodu hrozna, z ktorej je víno vyrobené, obsah alkoholu, obsah vína vo fľaši a ročník. Dokonca tam môžete nájsť aj údaje o tom, aká bola použitá pestovateľská metóda a metóda zberu.

Keď ste si už víno vybrali a zainvestovali ste doň, treba si len nájsť správnu príležitosť a vychutnať si ho v dobrej spoločnosti. Vo víne je totiž skutočne skrytá pravda. Ak sa vám to podarí spoznať a pochopiť, spoznáte a pochopíte aj seba. Moja prastará mama vraveli: „Ak chceš spoznať muža, ktorého miluješ, opi ho vínom.“ Nie len vo víne, ale aj v jej slovách sa skrýva pravda. Človek, ktorý je agresívny, keď si vypije, raz svoju agresivitu môže obrátiť aj proti vám.
Ak má niekto milú „špičku“, nemusíte sa báť, ísť s ním do spoločnosti. Ak niekto nepozná mieru v pití, môže sa zistiť, že nemá mieru ani v iných veciach. Ak niekto pozná hodnotu vína, pozná aj iné hodnoty a ak niekto púšťa vzácny zlatý mok dolu hrdlom ako vodu, nedá sa asi o ňom povedať, že je fajnšmeker.