V treťom štvrťroku 2014 zbankrotovalo 115 občanov. V Čechách bankrotuje viac občanov ako firiem.
Z aktuálnej analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau vyplýva, že doposiaľ historicky najvyšší počet osobných bankrotov z druhého štvrťroka 2014 bol prekonaný. V treťom kvartáli zbankrotovalo 115 občanov, čo je o 5 viac ako v druhom kvartáli (110) a o 26 viac ako v rovnakom období minulého roka (89).
Ako dôvod podania žiadosti o osobný bankrot pretrváva bezvýchodisková situácia, do ktorej sa niektorí občania dostali z dôvodu neschopnosti splácať svoje finančné záväzky. Spúšťačom problémov je najčastejšie strata zamestnania, zníženie pracovnej schopnosti pre chorobu, resp. nedostatočná výška príjmov v pomere k výške dlhov a ďalším životným nákladom.
V priemere pripadalo na jeden mesiac 38 osobných bankrotov, čo je o 8 viac ako v rovnakom období minulého roku (30). Doposiaľ najvyšší mesačný počet osobných bankrotov (45) z mája 2014 nebol v treťom štvrťroku prekonaný. Najviac osobných bankrotov v rámci tretieho štvrťroka bolo vyhlásených v septembri (44).
Regionálne rozdiely medzi krajmi pretrvávajú dlhodobo. Najviac vyhlásených osobných bankrotov bolo kvartálne od roku 2009 do prvého štvrťroku 2014 v Banskobystrickom kraji. V druhom kvartáli bol rovnaký počet bankrotov (19) vyhlásený v Banskobystrickom aj v Bratislavskom kraji a v treťom štvrťroku 2014 bol krajom s ich najvyšším počtom (21) Bratislavský kraj. Obidva kraje sa podieľali na celkovom počte vyhlásených osobných bankrotov 31,3 %. Najmenej osobných bankrotov (11) bolo vyhlásených v Nitrianskom kraji, v rovnakom období minulého roku v Žilinskom kraji (5).
Napriek tomu, že počty osobných bankrotov kvartálne narastajú, nemôže tento inštitút oddlženia využiť každý dlžník. Postup oddlženia je v podmienkach SR finančne aj časovo „náročnejší“ ako napr. v ČR, kde ho, ako vyplýva z dlhodobejšieho porovnania, využíva výrazne viac občanov. Zatiaľ čo v treťom štvrťroku 2014 pripadali v SR na 100 000 obyvateľov iba 2 osobné bankroty, v ČR ich bolo takmer 45. Počet osobných bankrotov v ČR v treťom štvrťroku 2014 (4 686) takmer dvojnásobne (o 97,8 %) prevyšoval počet bankrotov právnických osôb a fyzických osôb – živnostníkov (2 369), zatiaľ čo v SR ich bolo o 33 menej (82 vyhlásených konkurzov).
Tendencie vo vývoji celkového počtu osobných bankrotov.
V treťom štvrťroku 2014 bolo vyhlásených 115 osobných bankrotov, čo je o 26, t. j. o 29,2 % viac ako v rovnakom období minulého roku (89) a o 5, t. j. o 4,55 % viac ako v druhom kvartáli 2014 (110). Kvartálne doposiaľ historicky najvyšší počet osobných bankrotov za celé obdobie, počas ktorého spoločnosť CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. analyzuje vývoj konkurzov, t. j. od roku 2006, z druhého štvrťroka 2014, bol prekonaný. Vývoj počtu osobných bankrotov v tretích štvrťrokoch od roku 2006 zobrazuje graf č. 1.
Doposiaľ rekordne mesačne najvyšší počet osobných bankrotov (45) z mája 2014 nebol v treťom štvrťroku prekročený. V priemere pripadalo na jeden mesiac 38 osobných bankrotov, čo je o 8 viac ako v rovnakom období minulého roku (30) a najviac ich bolo v rámci tretieho štvrťroka vyhlásených v septembri (44).
Dôvodom vysokého počtu osobných bankrotov aj v treťom štvrťroku 2014 naďalej zostáva bezvýchodisková situácia, do ktorej sa niektorí občania dostali z dôvodu neschopnosti splácať svoje finančné záväzky. Spúšťačom problémov je najčastejšie strata zamestnania, zníženie pracovnej schopnosti pre chorobu, resp. nedostatočná výška príjmov v pomere k výške dlhov a ďalším životným nákladom.
V počtoch vyhlásených osobných bankrotov naďalej pretrvávajú regionálne rozdiely.
Najviac osobných bankrotov (21) bolo v treťom štvrťroku 2014 vyhlásených v Bratislavskom kraji, ktorý vystriedal na pozícii kraja s ich najväčším počtom Banskobystrický kraj (druhý v poradí s 19 osobnými bankrotmi). V Banskobystrickom kraji sme zaznamenávali najväčšie počty vyhlásených osobných bankrotov od roku 2009 až do prvého kvartálu 2014. V druhom štvrťroku 2014 bol v oboch krajoch vyhlásený rovnaký počet osobných bankrotov (19).
Počet vyhlásených osobných bankrotov medziročne poklesol v jedinom, v Banskobystrickom kraji. Zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka bol s 19 osobnými bankrotmi krajom s ich najvyšším počtom, pokles o 4 na 15 osobných bankrotov, t. j. o 21,1 %, ho zaradil v treťom štvrťroku 2014 na druhé miesto. Napriek tomu sa spolu s Bratislavským krajom podieľali na celkovom počte vyhlásených osobných bankrotov 31,3 % (graf č. 2).
Najväčší medziročný nárast vyhlásených osobných bankrotov sme rovnako ako v druhom štvrťroku 2014 zaznamenali v Žilinskom kraji. Počet bankrotov vzrástol z 5 v treťom štvrťroku 2013, kedy bolo v tomto kraji najmenej osobných bankrotov, o 8, t. j. o 160 % a v treťom štvrťroku 2014 bol už krajom s ich tretím najväčším počtom (13). V jedinom kraji, v Prešovskom, zostal počet vyhlásených osobných bankrotov medziročne nezmenený (14). Najmenej osobných bankrotov (11) bolo vyhlásených v Nitrianskom kraji.
Osobný bankrot je neporovnateľne viac využívaný v ČR
Napriek tomu, že počty osobných bankrotov kvartálne narastajú, nemôže tento inštitút oddlženia využiť každý dlžník. Postup oddlženia je v podmienkach SR finančne aj časovo „náročnejší“ ako napr. v ČR. Z porovnania počtu osobných bankrotov na 100 000 obyvateľov v SR a ČR (tabuľka č. 1) vyplýva mnohonásobne väčšie využitie inštitútu osobného bankrotu občanmi v Čechách. Zatiaľ čo v treťom štvrťroku 2014 pripadali v SR na 100 000 obyvateľov iba 2 osobné bankroty, v ČR ich bolo takmer 45. V priemere za mesiac pripadalo na 100 000 obyvateľov v SR iba 0,7 osobného bankrotu (rovnako ako v druhom štvrťroku 2014), v ČR to bolo 14,8.
Zdroj: Cribis Univerzálny register, CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. a vlastné výpočty, Insolvenční rejstřík, výpočty CRIF – Czech Credit Bureau, a. s., Český statistický úřad, Štatistický úrad Slovenskej republiky
*Najaktuálnejší zverejnený počet obyvateľov v SR a v ČR k 30. 6. 2014
Osobné bankroty sú v ČR dokonca početnejšie ako bankroty podnikateľských subjektov. V treťom štvrťroku 2014 takmer dvojnásobne (o 97,8 %) prevyšovali počet bankrotov právnických osôb a fyzických osôb – živnostníkov (2 369), zatiaľ čo v SR ich bolo o 33 menej (82 vyhlásených konkurzov).