Nestalo sa tak. Hoci klonovanie ľudí zatiaľ zostáva v Anglicku zakázané, nikto netuší, či sa dajaký 14 denný klon nezabudne zlikvidovať. Zlepšiť situáciu nepomohli ani protesty arcibiskupa z Canterbury, hlavy anglikánskej cirkvi, ako aj britských predstaviteľov rímskokatolíckej cirkvi, židovskej obce a moslimskej komunity. Ani názor Vatikánu atď.
Svet sa zbláznil, chce sa rozmnožiť o kópie, len preto, že technicky je to už dnes možné. Z kmeňových buniek muža získajú vedci životaschopné embryo a to potom vsadia žene do maternice...Dobrovoľníčok je dosť. Počet nedobrovoľných bezdetných manželstiev narastá. Mnohým sa kópia vlastnej osoby zdá prijateľnejšia ako adoptované dieťa.
Dedičná informácia ženy uložená vo vajíčku sa pred vložením kmeňových buniek vymaže. Delením buniek vznikne zárodok s kompletnou dedičnou informáciou muža. Podľa želania páru sa môžu dať klonovať aj ženy. Vedci so skúsenosťami s reprodukčnou medicínou o tom hovoria ako Mičurin o krížení hrachu. "Máme veľa vedomostí. Vieme klasifikovať embryá, vieme robiť genetický výber, môžeme kontrolovať kvalitu. Klonujeme človeka, neskúšame vytvoriť novú Dolly, nechceme splodiť monštrum. Vieme, že pre úspech klonovania je rozhodujúca stabilita dedičnej informácie.“ Úžasné, ale pekne zvrátené. Najskôr teda urobia všetko pre to, aby vznikol život a o 14 dní ho zničia. A keby aj nie. Dnes je už jasné, že s Dolly nie je niečo v poriadku a to trpí len fyzicky, na rozdiel od človeka, nemôže psychicky trpieť preto, lebo je len kópiou, nie je osobnosťou, lebo vidí, že originál zomiera na ťažkú neliečiteľnú chorobu, lebo jej lezie na nervy, že dopredu vie, čo urobí originál ,alebo sa bojí, že si rodičia dajú naklonovať ďalšiu, rovnakú bytosť. Prečo nie, najmä ak by to bolo poslušné a múdre dieťa. Kto by riskoval niečo horšie.
Človek by od bezmocnosti zaplakal. Ukazuje sa však, že príroda je múdrejšia ako človek a napriek zákonom, veci pekne komplikuje.
Zdvojenie DNA v jadre je základným procesom delenia buniek. Ak sa však delenie vykoná viac ako raz, má to tragické účinky. Americkí vedci na príklade pivovarskej a pekárenskej kvasnice Saccharomyces cerevisiae ukázali, že bunky majú proti vzniku nadbytočných kópií dedičnej informácie viacero bezpečnostných mechanizmov. Keď sa u S. cerevisiae skončí kopírovanie úseku DNA, zaktivizujú sa najmenej tri poistky, brániace opakovaniu tohto procesu. "Táto viacnásobná poistka je takmer bezchybná," povedal pre časopis Nature profesor pre mikrobiológiu a imunológiu na Kalifornskej univerzite v San Franciscu Joachim Li.

Replikácia DNA v jadre bunky sa začína na stovkách až tisícoch úsekoch súčasne. Kopírovanie riadia bielkoviny zvané replikačné faktory, ktoré sa prichytia na DNA. Ak by tieto bielkoviny zostali na DNA aj po skončení replikácie a iniciovali by ďalší kopírovací cyklus, malo by to fatálne dôsledky - od kolapsu intermediárneho matabolizmu po génové defekty a rakovinu.
Li a jeho kolegovia zistili, že opakované kopírovanie úsekov DNA blokuje skupina enzýmov zvaná kinázy. Kinázy sú v bunkách všadeprítomné a regulujú látkovú výmenu. V prípade kvasnice S. cerevisiae prinútia kinázy replikačný faktor MCM, aby po replikácii DNA opustil bunkové jadro. Ďalší faktor Cd6 odbúra príslušný vnútrobunkový mechanizmus. Deaktivovaný je aj tretí faktor ORC, vedci však zatiaľ nevedia ako. Ak má takéto kontrolné mechanizmy kvasnica, určite sa nájdu aj u človeka. Takže vedci zasa budú mať čo robiť. Aj keď to na začiatku tisícročia vyzeralo, že klonovanie je hotová vec. Zdá sa, že nie zákony, peniaze, ľudský um, ale sama príroda rozhodne, či sa deti budú aj v tomto storočí robiť a rodiť, alebo klonovať.