Nebol to veľmi príjemný darček na Vianoce, no na druhej strane si z toho dlhoročný diabetik Rudolf Anděl z Českej Lipy nerobil veľké starosti. Malá ranka, ktorá sa mu objavila na štvrtom prste pravej nohy, nevyzerala hrozivo. Medzi sviatkami si ju doma ošetroval a preväzoval. Avšak keď videl, že mu domáca liečba nepomáha, rozhodol sa ísť začiatkom roku 2013 do nemocnice. Z výrazu lekára hneď vedel, že prišiel neskoro.

„Zistili, že sa mi zle prekrvujú tkanivá a že sa z ranky môže stať veľký vred. Keď som prišiel za štrnásť dní na kontrolu, netušil som, že z nej odídem už bez prsta. Amputáciu mi vykonali do troch hodín,“ rozpráva bývalý hádzanár.

Bez jedného prsta sa dá žiť, pomyslel si šesťdesiatpäťročný senior. Lenže po niekoľkých dňoch doma zistil, že sa mu začína tvoriť ďalšia ranka v okolí piateho prsta. Rozhodol sa, že navštívi inú nemocnicu. Chcel mať istotu, že jeho stav posúdia aj iní odborníci. Avšak tí sa rozhodli, že jeho stav je natoľko vážny, že sa nevyhne amputácii ďalšieho prsta. V operačnej sále ležal niekoľko hodín.

„Mal som strach. Tušil som, že toto nie je koniec. Bál som sa, že nakoniec prídem o celú nohu,“ spomína pán Anděl. Začal preto hľadať ďalšie možnosti, ktoré by amputáciu odvrátili. Vedel však, že nemá veľa času. Objavil totiž nové rany, ktoré sa začali nebezpečne roztvárať.

Nechcel prijať taký tvrdý verdikt. Život bez nohy by pre neho znamenal veľkú ranu. S manželkou, taktiež bývalou športovkyňou, trávil väčšinu času v pohybe. Začal preto hľadať odborníkov, ktorí sa na problematiku chronických rán špecializujú. Tých v Čechách nie je veľa. Existuje len tridsať centier špecializovaných na liečbu chodidiel. Jeho voľba padla na lekára až zo štyristo kilometrov vzdialeného Zlína – MUDr. Emila Záhumenského.

„Vedel som, že pán doktor má veľké úspechy. Keď videl môj stav, nebol si istý ani on, či mi štandardná liečba pomôže. Preto mi odporučil, aby som využil možnosti zaradenia do klinickej štúdie, ktorá overovala priaznivý vplyv metódy MDM na veľmi ťažko hojiteľné rany. Neváhal som. Už predtým mi táto terapia pomohla utlmiť bolesti spojené s diabetickou neuropatiou,“ vysvetľuje Rudolf Anděl.

Viac ako mesiac býval na vlastné náklady v Zlíne, pretože terapia MDM vyžaduje, aby pacient po dobu desiatich dní dochádzal na polhodinové sedenia. Ďalšie dni boli dôležité kvôli návštevám ambulancie, kde sestričky vykonávali „rutinnú“ prácu. Museli ranu každý deň preväzovať, čistiť a správne ošetriť.

Na to, aby sa rana mohla začať správne zaceľovať a uzdravovať, bolo potrebné, aby pán Anděl dodržiaval správny liečebný plán. „Pán doktor mi pomohol zaobstarať vhodnú odľahčovaciu ortézu. Zdá sa to takmer neuveriteľné, ale taká jednoduchá vec sa v Čechách veľmi ťažko zháňa. Každým dňom sa ju chystám odložiť. Na ceste už mám špeciálne nové topánky ušité na mieru,“ teší sa muž, ktorému zostala na chodidle už len malá ranka, ktorá sa podľa prognóz lekárov onedlho zacelí.