150 prečudesných mien, ktoré vlastnia sa deti naučia rýchlejšie ako angličtinu a neustále majú prehľad v tom, ktorá príšera im ešte chýba a ktoré majú dve. Na prvý pohľad by sa dalo povedať, že si deti cibria pamäť presne v intenciách J.A.Komenského. Škola hrou. Snáď. Keby Pokemóni mali aj nejakú vznešenú úlohu okrem neustáleho boja. Bojujú, bojujú a aby to vydržali do úspešného konca, teda zodratia rodičovských peňaženiek a nervov, nikdy nezomierajú. Niekedy sú ranení, unavení a často omdlievajú, ale takmer vždy nútia do násilností. Obchod to ospravedlňuje tým, že je lepšie, keď sa deti vybúria vo virtuálnom svete, ako by sa mali biť v škole, či doma. Môžem povedať z vlastných skúseností, že to nie je pravda. Bitka o Pokemónov je pravidelná a jej účastníkmi je toľko detí, koľko sa práve nachádza v miestnosti.

Pri sledovaní seriálu majú zvýšený tlak a po ňom sú plní elánu a chuti vystrájať. V celom seriáli sa neustále opakujú štyri kľúčové slová – chytiť, vycvičiť, zbierať, vymieňať. A zdá sa, že podprahové vnímanie funguje na 100 percent. Deti v škôlkach i na ZŠ si veselo pokémonov kradnú, vymieňajú, zbierajú ich a nútia rodičov k dopĺňaniu ich zbierok. Samozrejme, že táto zábava nie je lacná. Na Vianoce bol napríklad hovoriaci umelohmotný Pokemón Pikaču vo veľkosti cca 10 x 5 cm, ktorý do oblbnutia, teda do zničenia baterií, opakoval svoje meno Pi-ka-ču, Pi-ka-ču za 385 SK neustále vypredaný, rovnako ako sada sklenených guličiek s obrázkami Pokémonov za 350 Sk alebo pokemónové karty, mini časť, ktorú môžete denne dopĺňať za 63 Sk. Určite môžete namietnuť, že vás nikto nenúti kúpiť ich. Ak ste chodili do školy viete, aká obrovská je to frustrácia, keď celá trieda niečo vlastní, iba vy nie.

INÍ MAJÚ ROZUM
Vlani dve deti uverili, že majú rovnaké schopnosti ako Pokémoni a skočili z okna. Sedemročný chlapec a štvorročné dievčatko skončili s ťažkými poraneniami v nemocnici. Po tejto tragickej udalosti turecká licenčná rada zakázala vysielanie kresleného seriálu Pokémon. V Japonsku bolo viac ako 700 ľudí, z toho najviac detí, hospitalizovaných po odvysielaní osemnástej časti seriálu. Deti zvracali, mali záchvaty, podráždené očí. Diagnózou bola fotosenzitívna epilepsia. Experti zistili, že jej spúšťacím mechanizmom je rýchle striedanie farebných záberov. Najkritickejšou bola scéna výbuchu vakcínovej bomby, ktorá mala zničiť počítačový vírus. V priebehu piatich sekúnd z očí postavičky Pikachu vyblesklo až 54 zábleskov rôznych farieb. V Belgicku bola reklamná mánia na Pokémonov vybičovaná do krajnosti. Plastové postavičky vkladali výrobcovia, s vidinou rastúceho zisku, aj do detských zemiakových lupienkov. Jedno dieťa sa figúrkou Pokémona nevedomky zadusilo.
Pokémonov zakázali aj v Belgicku. Potom zakázali vysielanie tohoto seriálu ešte v šesťdesiatich krajinách sveta, preto že regulačné orgány vysielanie toho seriálu označili za škodlivý. Niekde povolili vysielanie len niektorých častí. Kým v mnohých krajinách sa vedú ostré debaty, ako sa zbaviť pokemonománie, Slovenská televízia kúpila 156 dielov seriálu a nedávno ho začala vysielať. Podľa zdrojov blízkych programovému vedeniu, nás ním obšťastnia aj na Veľkú noc. To bude skutočne kultúrny počin. Opäť sa raz ukázalo, že sa verejnoprávna televízia správa účelovo komerčne a preto nemá nárok žiť z našich daní. Človek nemusí byť Sybila, aby vedel, že jedine provízia môže donútiť televíziu kúpiť takýto brak, najmä keď je dopredu upozornená mediálnymi odborníkmi na škodu, ktorú môže spôsobiť. Ochrana detí leží riaditeľovi Materákovi a jeho top menežerom na srdci určite menej ako kšefty. Za Ponorku na Dunaji zaplatila televízia Francúzom 12 miliónov. Z tejto sumy mohla žiť detská redakcia celý rok. Počkajme si, čo všetko si ešte dovolí urobiť proti zákonom tejto krajiny len preto, že sa páči zopár politikom.