Prváčikovia majú za sebou prvé dni v škole. Zatiaľ čo vstrebávajú dojmy, rodičia už zistili, že sa im opäť o niečo stenčila suma na účte. Niektorým nepredvídaným výdavkom sa dá predísť vhodným poistením.

Najmä najmenší školáčikovia nemajú problém so strácaním vecí. Na školskom dvore, v jedálni alebo družine najčastejšie zabúdajú bundy, čiapky, rukavice, topánky, prezuvky, peračníky či učebnice, ale aj mobilné telefóny. „Poisťovne ponúkajú širokú škálu poistných produktov, ktorými rodičia môžu zabezpečiť svoje školopovinné deti pred nepredvídanými udalosťami, ako sú následky úrazu alebo strata osobných vecí,“ hovorí Tomáš Kalivoda, riaditeľ Groupama poisťovne a. s., pobočky poisťovne z iného členského štátu. Ide o poistenie, ktoré sa uzatvára na obdobie celého školského roka. Niektoré poisťovne majú v ponuke ucelené balíčky majetkového a úrazového poistenie pre celé triedy.

Školy väčšinou ponúkajú majetkové poistenie žiaka práve v tejto forme. Majú uzatvorené skupinové poistenie s niektorou z poisťovní, pri ktorom žiakov poisťuje škola a poistné hradia rodičia. Rozsah skupinového poistenia sa môže v jednotlivých poisťovniach líšiť, preto by si rodičia mali preštudovať podmienky, najmä však výluky z poistenia a pasáže súvisiace s likvidáciou poistnej udalosti, napríklad pokiaľ ide o  mobilný telefón, ktorý je nie vždy súčasťou poistného krytia. Preto je niekedy lepšie poistiť dieťa individuálne.

Deťom možno zveriť aj peniaze

Pomerne frekventovanou dilemou rodičov je, či majú už takto malým deťom dávať do školy peniaze, za ktoré si môžu niečo kúpiť v školskom bufete.  „Zaobchádzať s peniazmi by sme mali učiť deti odmalička. Výška vreckového by pritom mala závisieť od finančných pomerov rodiny. Nie je však dobré, ak je príliš vysoké, ale ani ak je príliš nízke,“ upozorňuje detská psychologička Mária Tóthová-Šimčáková. Podľa internetového portálu Naše peníze.cz vreckové svojim deťom nedáva alebo by nedávalo 32 percent Slovákov. Zvyšok s tým nemá problém. Väčšina rodičov považuje za prijateľnú sumu približne 10 eur mesačne. Mladšie deti by mali dostávať menej, staršie viac.

Aby si deti vedeli správne zadeliť peniaze, treba ich naučiť kalkulovať s pravidelnou sumou, ktorú budú dostávať. Pre prvákov je optimálna týždenná periodicita, u starších školákov to môže byť aj mesiac. Peniaze by mali dostávať v stanovený deň, napríklad v nedeľu, resp. prvý deň v mesiaci. Detský účet a platobná karta je výborná forma, ako naučiť dieťa narábať s peniazmi. S prostriedkami na vlastnom účte sa zároveň učí sebestačnosti, núti ho to disponovať peniazmi rozumne a navyše má aj spätný prehľad, na čo ich minul. Podľa M. Tóthovej-Šimčákovej platobnú kartu možno zveriť už deťom vo veku šesť až osem rokov.

Poistenie je lepšie ušiť na mieru

Ani pozorné oči učiteliek a vychovávateliek nedokážu zabrániť úrazom. Poisťovne ponúkajú skupinové úrazové poistenie pre žiakov, ktoré môže obsahovať rôzne špeciálne pripoistenia. Najčastejšie je to poistenie následkov úrazov, či už trvalých alebo krátkodobých. Súčasťou poistenia môže byť aj odškodné za pobyt v nemocnici či nákladov na liečenie. Úrazové poistenie žiakov platí nielen v areáli školy. Aj v tom prípade by si však rodič mal zvážiť, či pre dieťa nie je výhodnejšie individuálne úrazové poistenie.

„Individuálne uzatvorená poistná zmluva môže mať oveľa širšie poistné krytie. Niektoré poisťovne umožňujú aj krytie škôd vzniknutých tretej osobe v rámci poistenia nehnuteľnosti či domácnosti, v ktorej dieťa býva. Zodpovednosť z občianskeho života, ako sa väčšinou tento druh poistenia nazýva, pokrýva aj náhodne vzniknuté škodové udalosti na majetku školy alebo zdraví spolužiakov,“ vysvetľuje T. Kalivoda.