Zima je skúškou pre naše telo. Nižšie teploty sú sprevádzané častejšími infekciami. Je tiež časom, kedy rastie energetická potreba nášho organizmu. Preto mu musíme zabezpečiť príslušnú dávku "paliva", aby mal silu a ochotu fungovať. Pomocou môže byť správna výživa, ktorá by mala zahŕňať, okrem iného, aj tuky. Prečo by sa na ne nemalo zabudnúť a čo si vybrať radí prof. Ing. Štefan Schmidt, PhD. z Ústavu chemickej a potravinárskej technológie na STU v Bratislave.

Tuky sú zdrojom mastných kyselín. Dodávajú koncentrovanú formu energie a chránia nás pred stratou tepla. Preto sú tak dôležité najmä v zime. Medzi mastnými kyselinami rozlišujeme nasýtené - ​​živočíšneho pôvodu a nenasýtené - rastlinného pôvodu. Vzhľadom na svoje zloženie sú rastlinné tuky pre človeka cennejšie, než živočíšne tuky[1]. Spolu s bielkovinami a cukrami patria medzi základné živiny. "Správna výživa spočíva vo vhodnom vyvažovaní toho, čo konzumujeme a v akom množstve, ale tiež v odstránení niektorých produktov z nášho jedálneho lístka. Ak sú nasýtené mastné kyseliny, ktoré sú prítomné najmä v živočíšnych tukoch, zamieňané za kyseliny nenasýtené prítomné najmä v rastlinných tukoch, je účinok pozitívny. Odporúča sa pri tom obmedziť príjem tukov na 30-35% celkovej energie z potravy. Je však dôležité mať na pamäti obmedzovanie, napríklad sacharidov. Ak sa obmedzia iba tuky, zatiaľ čo spotreba sacharidov bude vysoká, a to najmä tých s vysokým glykemickým indexom, na úkor tukov ako takých, bude to mať na nás negatívny účinok," potvrdzuje prof. Štefan Schmidt.

Ak chcete zostaviť správny jedálniček, a to nielen na zimné obdobie, je potrebné vedieť o tukoch trochu viac. Niet pochýb o tom, že nahrádzanie nasýtených tukov nenasýtenými tukmi prispieva k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi. Okrem toho treba pamätať aj na omega-3 mastné kyseliny, ktorých cenným zdrojom sú ryby, orechy a repkový olej. "Spotreba tejto skupiny nenasýtených mastných kyselín na Slovensku stále nedosahuje optimálne hodnoty. Z tohto uhla pohľadu je vhodné odporučiť práve repkový olej. Zloženie má vhodnejšie ako slnečnicový olej, ktorý obsahuje veľké množstvo mastných kyselín zo skupiny omega-6, ktorých naša strava obsahuje dostatočné množstvo. Zvýšená spotreba repkového oleja pre tuky s vysokým obsahom nasýtených mastných kyselín a omega-6 mastných kyselín zlepšuje štruktúru príjmu mastných kyselín," dodáva prof. Štefan Schmidt.

Obsah mastných kyselín v repkovom oleji je v porovnaní s inými populárnymi rastlinnými olejmi priaznivý. Obsahuje až 10-krát viac omega-3 mastných kyselín ako olivový olej[2]. Okrem toho je repkový olej vhodný pre šaláty a jeho rafinovaná verzia sa kvôli dobrej tepelnej stabilite môže používať na vyprážanie. Už denná dávka vo veľkostí približne dvoch polievkových lyžíc repkového oleja pokrýva u človeka fyziologickú potrebu kyseliny linolénovej (ALA) zo skupiny omega-3 (prospešné účinky sa prejavujú pri spotrebe aspoň 2 gramov na deň)[3].

Tiež je dôležité pamätať na to, aby sme v zime prijímali teplé jedlá. Tie mierne zvýšia teplotu v našom tráviacom trakte, čo následne zvýši nielen prekrvenie, ale i rýchlosť metabolických procesov zapojených do trávenia jednotlivých živín pochádzajúcich zo stravy. „Potraviny sú pre nás zdrojom energie – najmä tuky. Napomáhajú nášmu organizmu vyrovnávať sa s negatívnymi vplyvmi pri pobyte v chladnom prostredí,“ dodáva Schmidt.