Narodila sa na Vianoce roku 1872 v poľskom Krakove ako ôsma dcéra manželov Rubinsteinovcov. Rodičia ju vychovávali podľa starých zásad malomeštianskej rodiny, ale Helenina zanovitá a priebojná povaha sa prejavila aj napriek prísnej výchove. Pekná Helena sa veľmi skoro rozhodla, že sa stane lekárkou. A aj keď ju zarazení rodičia prosili, aby sa vzdala svojich ,,pohoršujúcich“ plánov (,,Také zamestnanie pre dievča z dobrej rodiny? Hanba!“), Helena si presadila svoje. Zložila skúšky na medicínu – lenže onedlho sa na jej veľké zdesenie ukázalo, že má alergiu na niektoré lieky a predovšetkým že neznesie pohľad na krv...

Kariéra vďaka vlastnej kráse
Ešte počas štúdia sa Helena zoznámila s mladým študentom a rozhodla sa zaňho vydať. Pre jej rodičov to bol ďalší úder, pretože sa nevedeli zmieriť s myšlienkou, že ich milované dcéra sa stane ženou chudobného lekára. Preto poslali nespratnú ratolesť do Austrálie, na farmu jej uja, chovateľa oviec, kde mala tvrdohlavá Helena zabudnúť na svoju nezodpovednú lásku. Helenu život na farme veľmi rýchlo prestal baviť – takto si exotickú cestu vôbec nepredstavovala. Preto odišla z farmy do Melbournu, kde sa vrhla do víru spoločenského života. A to bol zároveň aj začiatok jej kariéry. Onedlho si totiž uvedomila, že austrálske krásavice jej závidia alabastrovú pleť, za ktorú vďačila krému, dovezenému z rodného Poľska. Keď ju austrálske dámy zaprisahávali, aby aj im za každú cenu zohnala rovnaký krém, šikovná dievčina sa skontaktovala s maďarskými chemikmi - ,,vynálezcami“ zázračného krému, ktorý začala dovážať do Austrálie a neskôr ho začala sama aj vyrábať.
Krémy a postupne aj ďalšie kozmetické výrobky, označené menom Rubinstein, si rýchlo získali obľubu a Helene priniesli peniaze a slávu. Helena, posmelená úspechom v Austrálii, sa rozhodla dobyť aj ostatný svet. Vo Veľkej Británii otvorila prvý salón krásy. Dámy z lepšej spoločnosti považovali mejkap za čosi, čo je vhodné iba pre ženy pochybnej povesti, ale keď sa presvedčili o diskrétnosti Heleny Rubinsteinovej, rýchlo sa stali jej stálymi klientkami.
Úspechy v podnikaní však nešli ruka v ruke so šťastím v súkromnom živote. Helena najprv dlho nemohla zabudnúť na svoju prvú lásku a neskôr – pohltená prácou a kariérou – nemala veľa času na osobný život. Taktiež sa začala obávať, že muži, ktorí o ňu prejavovali záujem, sa viac ako o ňu zaujímajú o jej peniaze. Napokon sa predsa len vydala za Edwarda Titusa, novinára poľského pôvodu. Usadili sa v Paríži a v prestávkach medzi častými cestami po celom svete viedli otvorený dom, v ktorom prijímali známych umelcov a členov najvyššej aristokracie. V tom čase už bola Helena svetoznáma a filiálky jej kozmetickej firmy už existovali napr. aj v Paríži, New Yorku a Tokiu. Chemici v jej laboratóriách pracovali neustále na nových, revolučných výrobkoch. Dnes už sotvakto vie, že práve Helen Rubinsteinovej vďačíme za prvý hydratačný krém aj za prvú maskaru odolnú proti vode.

Bohatá, slávna a sama
Manželské šťastie kráľovnej kozmetiky netrvalo dlho. Edward, nespokojný s úlohou ,,manžela svojej ženy“, požiadal o rozvod. Helena, spočiatku zničená manželovou zradou, rýchlo našla zabudnutie v náručí gruzínskeho kniežaťa, ktorý bol od nej o celé štvrťstoročie mladší. Viac ako láska to bol rozmar staršej dámy (Helena už mala šesťdesiat rokov) a neskôr verejne žartovala, že si ju získal svojimi chlapčenskými, kučeravými vlasmi a zmyslom pre humor.
Helena Rubinsteinová zomrela v roku 1965. Až do posledných chvíľ života riadila svoje ,,kozmetické impérium“ a vo voľných chvíľach sa venovala svojim záľubám. Neustále znova zariaďovala interiéry svojich početných bytov, zbierala šperky, ktoré absolútne nekriticky milovala a zbierala obrazy, medzi nimi aj vlastné portréty, namaľované najväčšími majstrami jej čias – Salvatorom Dalim alebo Grahamom Sutherlandom. Chýbal jej už iba portrét od Picassa, s ktorým ju spájalo veľké priateľstvo a ktorý na jej otázky, kedy ju konečne mieni portrétovať, vždy odpovedal rovnako: ,,Neboj sa, pred nami je ešte toľko času...“ Zdá sa, že sa mýlil.