Na virózu netreba antibiotiká
|
|
Spracoval(a) : Kristína Farkašová
Dátum : 5.1.2001 |
Späť |
|
Poslať |
|
|
Aj vy ste práve podľahli nepríjemnej chrípke, ktorá sa prejavuje stratou hlasu, bolesťami priedušiek a silným kašľom? Patríte medzi vyznavačov hesla: vyliečenie chrípky s lekárom trvá sedem dní a bez lekára týždeň. Potom je to v poriadku, ale možno sa práve vraciate od lekára a tešíte sa na antibiotiká, ktoré pomôžu vášmu ubolenému telu. Omyl!
Odvtedy, čo sir Fleming objavil penicilín, sa antibiotikami nehorázne plytvá. Najskôr sme si mysleli, že ním navždy zničíme všetky bakteriálne infekcie. Veď jeho nástup na scénu bol veľkolepý. Pár tisíc jednotiek kryštalického penicilínu zvládlo infekčný zápal mozgových blán, angíny, zápaly pľúc a iné „metly ľudstva“. Dnes, päťdesiat rokov po jeho objavení, je čoraz jasnejšie, že príroda sa dokázala s množstvom antibiotík dodávaných do tela vyrovnať a váhy sa povážlivo vychyľujú na druhú stranu. Čoraz častejšie víťazia baktérie nad antibiotikami. A pár tisíc jednotiek už vôbec nepomáha. Hoci farmaceutický priemysel chŕli stále drahšie, jedovatejšie a účinnejšie umelé antibiotiká, ich účinok je čoraz slabší a slabší. Niet sa čo čudovať, antibiotikami sa liečilo takmer všetko. Okrem toho, že sa nám dostávali do tela z mäsa, liečených zvierat. Kašeľ? Antibiotiká. Zápal priedušiek? Antibiotiká. Horúčka, nádcha? Antibiotiká. Pritom väčšina „chorôb z prechladnutia“ patrí medzi vírusové ochorenia, na ktoré je zbytočné plytvať, tento kedysi vzácny, liek. Skutočnosť je taká, že antibiotiká sú veľmi často predpisované na stavy, ktoré nedokážu zvládnuť. Patria medzi ne, už okrem spomínaných, aj vírusové ušné, krčné a nosné infekcie. Zápal močového mechúra, z ktorého sa neskôr vykľuje obyčajná kandidóza, detský zápal stredného ucha a mnoho iných vírusových ochorení. V USA boli napríklad v roku 1983 zbytočne predpísané antibiotiká 32 miliónom pacientov. Tieto lieky boli vydané väčšinou s dodatkom „ pre istotu“. Zdá sa, že alibizmus lekárov je silnejší ako ich vzdelanie, lebo už študenti druhého ročníka medicíny vedia isto, že na virózy antibiotiká nepôsobia. Dokonca sa učia aj to, že antibiotiká môžu stav niektorých vírusových ochorení zhoršiť. Zaujímavý je aj poznatok, že deti, ktoré neužívali antibiotiká, majú omnoho väčšiu nádej, že sa ich konkrétne vírusové ochorenia nebudú opakovať. Ešte horšie sú prípady, keď vám lekár odoberie vzorky pre laboratórne vyšetrenie, ale súčasne vám predpíše antibiotiká. Výsledky dostane v polovici vašej kúry, ktorá môže byť a často aj je, celkom nesprávna. Potom dostanete ďalšie lieky, aby sa napravili škody spôsobené tými prvými. Takéto opatrenie má zmysel iba v prípade, ak ide o život ohrozujúce ochorenie, ktoré nemôže počkať 24 hodín na laboratórne výsledky. No a úplne najhoršie je podceňovanie, alebo nedostatočné oboznámenie sa lekárov s negatívnymi účinkami jednotlivých antibiotík. Zistilo sa, že na penicilín má alergiu takmer 10 % populácie, dlhšie užívanie neomycínu môže vážne poškodiť funkciu pečene, tetracyklin natrvalo poškodzuje zubnú sklovinu, chloramfenikol zasahuje do produkcie červených krviniek v kostnej dreni a môže spôsobiť jej nezvratný, fatálny útlm. Väčšina lekárov si nepripúšťa ani fakt, že opakovaná liečba antibiotikami vážne narušuje rovnováhu imunitného systému spôsobom, ktorý lekárska veda zatiaľ nevie vysvetliť. Teórie pripúšťajú, že antibiotiká ničia dobré aj zlé baktérie, čím zničia v čreve prirodzené prostredie a začnú sa v ňom premnožovať plesne a kvasinky. Jedy, ktoré tieto plesne produkujú môžu oslabiť najdôležitejšie bunky imunitného systému T lymfocyty. To oslabí organizmus natoľko, že je náchylný k zažívacím alebo hormonálnym poruchám, ťažkým alergiám, vaginálnym plesniam, roztrúsenej skleróze, či ťažkým kožným ochoreniam. Výsledkom tohoto „antibiotického šalenia" je potom nárast alergií a systematické otužovanie mikróbov na antibiotiká Ak sa nemá úplne stratiť účinok antibiotík, budú lekári musieť s nimi narábať oveľa opatrnejšie. A pacientov, ktorí si idú po svoju značku antibiotík, ako po svoj obľúbený čaj, hnať rovno z ordinácie alebo im nekompromisne predpisovať nové typy liekov pomáhajúcich zvládať chrípky, prechladnutia, virózy a infekcie horných dýchacích ciest a mnoho ďalších ochorení. Patria medzi ne sirupy Energy. Vironal, Audiron, Droserin, Spiron, Renol nebo Korolen a celý rad homeopatík, ktoré sa s týmito sirupmi môžu vhodne kombinovať. Ak vám antibiotiká nezaberú, nedovoľte, aby vám predpísali iný druh. Radšej zájdite do lekárne a pri stave nášho zdravotníctva sa chráňte vlastnými silami a rozumom. A už vonkoncom nedopustite, aby na všetko predpisovali antibiotiká vašim deťom. To radšej zmeňte doktora.
Pokračovanie Antibiotiká a deti
Diskusia k článku:
|