Pri laboratórnych testoch naniesli vedci polymérový povlak hexyl-PVP na sklíčka, ktoré potom postriekali koncentrovaným roztokom baktérií.
Výsledky porovnávali s kontrolnou vzorkou sklíčok bez ochranného povlaku, na ktoré pôsobili tým istým bakteriálnym roztokom. Testovacie roztoky obsahovali asi také množstvo baktérií, aké sa uvoľní pri kýchnutí alebo zakašľaní. Na sklíčkach s hexyl-PVP bolo zničených 94% - 99% Staphylococcus, u Pseudomonas a E. coli úspešnosť dosahovala až 99%. Polymér zabíja baktérie silnou elektrochemickou reakciou. Ide o polymér so stálym kladným nábojom, ktorý ničí bunkové steny a membrány baktérií. Podľa Tillera si na tento mechanizmus baktéria nevie vyvinúť rezistenciu, ako sa to niekedy stáva pri antibiotikách. „Je to chemická vražda, ak by sa mala vyvinúť odolnosť, musela by baktéria zmeniť svoju celkovú stavbu. Nemyslím si, že sa to môže stať“, povedal Tiller. Antibakteriálny povlak sa môže stať v budúcnosti súčasťou bežného výrobného procesu, čo spôsobí, že povrchy vyrábaných produktov budú permanentne sterilné. Netešte sa dámy, umývaniu povrchov sa pravdaže nevyhneme, ani keď sa tento sen zmení na skutočnosť, pretože z nich bude treba odstraňovať mŕtve baktérie. Polymér nezničia ani tie najčistotnejšie z nás. Naviaže sa na povrch chemicky a zostane tam navždy. Nedá sa z neho zmyť.