Niežeby si nevážila listové tajomstvo, alebo trpela prehnanou zvedavosťou, to nie, niečo ju však nútilo prečítať si ich. Po prvých slovách pochopila, že toto naozaj nebude jej deň. Keď si čítala slová „veľmi ťa chcem vidieť...“ od neho, pre akúsi „defku“, zaliali ju slzy. Urobila najhoršiu možnú vec na svete, zavolala mu. Namiesto ospravedlnenia sa, v duchu hesla najlepšia obrana je útok, sa dozvedela, že kým on drie, ona sa zapodieva kravinami, vyrušuje ho a navyše sa stará do jeho korešpondencie. Obojstranné tresknutie slúchadla zatriaslo jej vnútrom. S rozmazanými šminkami a napuchnutými očami vybehla na ulicu. Skôr ako naštartovala auto si uvedomila, že v takomto zúfalom stave by mohla havarovať a navyše vyzerá, ako strašidlo. Ak sa mu chce pomstiť, musí sa ovládnuť a poľudštiť. Rýchlo sa vrátila domov. Pol hodina usedavého plaču jej vyjasnila myseľ. Sprcha z nej zmyla špinu toho nepodareného rána a šminky z nej vykúzlili krásavicu, ktorou Lucia rozhodne bola.
Po tejto očiste si opäť sadla za volant. Nemala pred sebou nijaký cieľ. Nastúpila do auta a naštartovala.

V ten deň jej kroky viedla zvláštna sila. Zaparkovala auto v strede mesta a šla sa pozrieť do obchodov. Po prechádzke si sadla do malej kaviarničky. Ešte nikdy si ju nevšimla a nepatrila ani medzi jej obľúbené. Objednala si kávu, a začala si na zdrap papiera písať básničky. Po chvíli si všimla pohľad prenikavo modrých očí, ktoré sa na ňu upierali. Patrili chlapovi po päťdesiatke. Nebol vôbec pekný a pritom vyžaroval zvláštnu energiu. Riskla očný kontakt. Po tom, čo tretíkrát uprela svoje oči do jeho a vždy ich hanblivo sklonila, vstal. „Smiem si prisadnúť slečna? Za tým barom to už pre človeka v mojom veku nie je veľmi pohodlné.“ Ponúkla mu stoličku. „Vidím, že nepijete“ – skonštatoval, dáte si aspoň ovocný pohár a čokoládu?“ Ťažko povedať, ako vedel, že sladkostiam neodolá. Pri pití čokolády sa uvoľnila. Najprv jej povedal niekoľko životných právd, v peknom obale. Jednou z nich bolo vystríhanie pred zvodcami, ktorí by mohli zničiť jej vzťah s partnerom. Uvažoval o úpadku manželstva v treťom tisícročí, o láske. Všetko čo hovoril, znelo zaujímavo. Potom si prečítal jej básničky a začal ich redigovať.
Lucia bola zväčša mimoriadne ukecaná, ale dnes dokázala iba počúvať. Opájal ju jeho hlas, jeho myšlienky a ten neuveriteľne modrý pohľad. Po dvoch hodinách vedela, že je režisér, známy režisér, že žil veľmi bohémskym životom, ktorý ho už omrzel, že láska... vedela skrátka skoro všetko. On o nej vedel tiež viac, ako ktorýkoľvek iný chlap na svete. Fungovala medzi nimi osudová príťažlivosť. Vedela, že ak bude tento šedivejúci, nízky, minimálne o tridsať rokov starší chlap chcieť, rada mu podľahne. Keď odchádzali z kaviarne, nikam ju nepozýval. Vymenili si telefónne čísla a zaželali dobrú noc. Počas dvoch nasledujúcich dní myslela iba na neho. Bola s priateľom a pritom sa tešila na tajné, vysnívané stretnutie. Tešila sa na jeho očí, na jeho hlas. Prestala sa venovať čítaniu cudzích mailov a „defka“ z neznáma ju nemohla zaujať. Tretí deň jej prišla sms s jeho číslom v záhlaví: „Stretneme sa pri levovi o 17-tej“... Levov bolo v Bratislave požehnane, ona sa však automaticky vydala na nábrežie Dunaja. Našťastie aj on.

Po dlhej prechádzke, ju pozval k sebe domov. Bez zaváhania súhlasila. Už vo výťahu z nej vyzliekol tričko. Jej stvrdnuté bradavky zasypal morom bozkov. Po presunutí do bytu ju čakala dlhá masáž. Začal pri chodidlách, prechádzal olejom jemne po celom jej naježenom tele a masíroval každučičké miestečko. Masíroval jej štíhle nohy bez jediného chĺpku, krúžil prstami okolo jej dokonalého pupíku, jeho jazyk sa nenásytne pohrával s okolím jej ružičky vášne. Neustále pritom opakoval: „Bože, aká si dokonalá.“ Ležala pred ním nahá a bezmocná. Túžila po tom aby si ju vzal. Rozprával jej rozprávku O princeznej na hrášku a masíroval jej telo. V ten deň ju napriek šialenému vzrušeniu nepomiloval.

Na druhý deň sa stretli opäť. Všetko bolo rovnaké, len rozprávka sa zmenila. Tentoraz to bol Andersen. Už v detstve jej naháňal hrôzu. Bol pre ňu symbolom smútku. Aj jeho hlas bol akýsi zvláštny, Veľmi blízky a predsa vzdialený. Takto si predstavovala hlas toho, kto jej ako malej princezničke chýbal. Ďalší deň sa situácia opakovala., ale teraz to už nevydržala. Keď sa jeho ruky mučivo dotýkali všetkých častí jej tela, stlačila ich k rozhorúčenému lonu. „Prosím, vnikni do mňa, miluj sa so mnou“ – zavzdychala. Počúvol jej vzrušené výzvy. Ešte chvíľu sa s ňou maznal. Ešte chvíľu sa svojím horúcim jazykom pohrával s jej bradavkami, s jej zadočkom, s jej klitorisom... Prehýbala sa ako luk a stonala. Keď videl jej šialené vzrušenie, nedokázal hrať ďalej vlastnú hru. Nestihol sa ani vyzliecť. Rozopol si zips strhol zo seba nohavice a trenky a len v košeli a ponožkách sa na ňu vrhol. Bola ako oheň, ktorý sa stretol s vodou. Vybuchovala po každom jeho vniknutí. Ich milovanie bolo nekonečne dlhé a pritom trvalo len pár chvíľ. Bola v ňom smrť, ktorá sa snúbi s nekonečnom v nedefinovanom priestore zvanom vesmír. Bolo v ňom všetko. Jej krik a jeho vzdychy sa zliali do koncertu pre dvoch, ktorý musel počuť celý dom. Zalial ich spoločný pot a slzy úľavy pri dlhom definitívnom vyvrcholení. Nechápala to. V tých chvíľach zabudla na priateľa ale aj na seba a svoje zásady. Chcela sa s ním milovať znova a znova. Jeho dotyky z nej robili šialenca. V ten večer sa pomilovali ešte trikrát. Vždy to bolo ako koniec sveta spojený s jeho začiatkom.

Po tomto krásnom dobrodružstve nedokázala ísť domov k priateľovi. Zastavila sa ešte u mamy. Dávno zabudla na to, že sa pohádali, že sa vlastne nenávidia. Zabudla na „útlak z detstva“ aj na krivdy, ktoré mala mamičke spôsobiť. Musela jej porozprávať o mužovi, čo pozná rozprávky. Keď mama videla jej žiariacu tvár, nemohla sa na ňu hnevať. Tešila sa z jej šťastia a myslela si, že sa s priateľom práve pomerili. Preto ju prekvapilo, že sa stretla s iným mužom, ktorý mal nebesky modré oči a rozprával jej o princeznej na hrášku. Vo chvíli, keď vyslovila meno zázračného režiséra, ktorý ju tak nadchol, sa jej matke z tváre vytratila farba. Sadla si na sedačku a držala sa za srdce. Po chvíli temného mlčania zašepkala so slzami v očiach „ Stano je tvoj otec, čo myslíš po kom máš tie modré oči?“