Niekedy, keď ste veľmi dobrí a osud sa rozhodne vám plniť sny, dostanete sa aj do krajiny kniežat, medzi hlavy pomazané. Na ceste z Francúzska domov sme sa rozhodli, že si nemôžeme nechať ujsť Monako a vybrali sme sa celkom neplánovane minúť zvyšky peňazí práve tam. Zo školy sme vedeli, že je to druhý najmenší štát na svete /1,8km2/ po Vatikáne. Má 27 000 obyvateľov a tvoria ho tri spojené mestá. Monte Carlo, hlavné mesto Monako a La Condamine.

 Bolo leto a slniečko sa opieralo do kamenných ulíc mesta, plného turistov a ospanlivej nudy. Všetko vyzeralo ako v skutočnom kráľovstve pár minút predtým, čo naveky zaspala Šípová Ruženka. Ešte šťastie, že všetko je tu malé milé a pohromade. Človek nemusí celý deň myslieť na to, kde si večer zloží hlavu a koľko ho to bude stáť. Tu viete, že ak treba, za deň to „zmáknete“.  Ak nie ste milionári, odporúčam vám v Monaku zostať naozaj iba jeden deň. V rozprávke sa človek aj tak nemá zabývať, veď práve preto je to rozprávka. Ubytovanie je tu hrozne drahé, s chudákmi sa neráta. Monako žije z turistiky a kúpeľníctva a samozrejme zo svetoznámeho  kasína. Rovnako drahá ako ubytovanie je aj  strava. Všetko je tu  v porovnaní so susedným Talianskom a Francúzskom minimálne o 20- 30 % drahšie. Obchody s potravinami v strede Monte Carla nájdete len veľmi ťažko. Všetko je tu hrozne luxusné a skvelé, tak kuchyňa ako Casíno.  Návšteva reštaurácie stojí za to. Zrazu sa cítite ako veľký človek, čašník má profesionálny úsmev a dáva vám najavo, že tu je každý potencionálny milionár. Prostredie reštaurácií vás podvedome núti byť „in“. Tu nie ste turista, tu ste užívateľ radostí sveta, ktoré momentálne patria aj vám. Sú aj takí, čo sa pred cestou do Monaka nacpú pizzou niekde v Taliansku alebo Francúzsku, aby nemuseli míňať. Tých by som do kniežatstva vôbec nepúšťala. Monako je totiž o pocitoch. O radosti z bytia, z hýrenia, z adrenalínu. Lačným turistom ostáva potom suchá prehliadka areálov kde sa koná F-1, štadióny, zopár múzeí a galérií.

 V Monte Carle je veľké "podmorské múzeum", v ktorom sa cítite ako potápač bez nebezpečenstva. Zo všetkého najnavštevovanejší je však  zámok, ktorý akoby padol z neba do  mesta na pobreží stredozemného mora. Je z neho krásny výhľad. V kráľovských záhradách si môžete sadnúť, ľahnúť a len tak celé hodiny pozerať do neba a hovoriť si: som šťastná, veď ležím na zemi, na ktorej sa odohráva deň čo deň dráma kniežacej rodiny Grimaldiovcov. A keď vás to všetko prestane baviť, idete si omočiť nohy priamo pod pevnosť. Môžete si aj zaplávať a na pamiatku si zobrať niektorý z krásnych kamienkov, ktorých je na brehu hojnosť. Doma som sa dozvedela, že nie vždy sú sprístupnené záhrady, tak sa radšej spýtajte hradnej stráže. My sme mali aj to šťastie, že sme stretli knieža Reiniera, ako si šiel kúpiť noviny do stánku.

Rozhodne si zájdite do Casína. Otvorené je od desiatej predpoludním a vstúpiť môžete, aj keď nechcete vsadiť nijaké peniaze. Keď už tam budete, predstavte si, že si tu užívate v najkrajšej róbe, s diamantmi okolo krku, s milencom za chrbtom a s pohárom šampanského v ruke. Keby ste vyhrali, nebojte sa . V Monte Carle je najnižšia kriminalita na svete. Kráľovská väznica zíva prázdnotou. Len jej kuchár denno-denne pripravuje jedlo, čo keby do večera mali kunčafta?

A keby ste si chceli skecnúť s domácimi, najlepšie po francúzsky. To je úradný jazyk, ale dohovoríte sa aj taliansky, anglicky a po nemecky.

Tí, čo predpokladajú, že stretnú v uliciach Monaka niektorú zo slávnych hviezd, ktoré tu majú byty, jachty a vily sa mýlia. Domáci vám však radi ukážu, za ktorým múrom, lesíkom, či zákrutou má sídlo ktorá hviezda svetového mena. Radšej ako naháňaním hviezd sa nechajte očariť pohľadom akoby z ich víl. Všetko sa zbieha k svetielkujúcemu moru, ale kopce sú posiate palmami, olivovníkmi, divými kvetmi, borovicami a prekrásnymi vilami. Možno naozaj takto vyzerá raj.

Ak sa vyberiete do Monte Carla v marci budete mať nezdravú konkurenciu. V meste bude množstvo krásnych žien, herečiek, modeliek, hostesiek. Pritiahne ich sem festival umenia Printemps des Arts a Ralley Monte Carlo. Ak ste naozaj fajnšmekerka nezabudnete na výlet do hôr. V Grasse sa vyrábajú voňavky. Takmer tri štvrtiny voňavých esencií pochádza odtiaľto. Najmä divá levanduľa, fialka, narcis, jazmín, ľalia a iné sladké vône. Dbajte o to, aby vám mal kto kúpiť peknú fľaštičku. V Monaku by nemal byť človek sám.