Ako vraví slovenské porekadlo: Na každú dieru sa nájde záplata. Vedci Chicagskej univerzity objavili mechanizmus, ktorý by mohol vyriešiť jednu z najväčších záhad evolučnej biológie. Na príklade kvasinky ukázali, že prióny, bielkovinové štruktúry, ktoré sa spájajú s tzv. chorobou šialených kráv (BSE) a Creutzfeldtovým-Jakobovým syndrómom, sa podieľajú na synchronizácii génových mutácií. Prióny sú v kvasinke zodpovedné za to, že celý rad génových mutácií sa najprv akumuluje bez viditeľného účinku a potom sa prejaví náhle a naraz, píšu výskumníci v časopise Nature.
Na príčine je podľa Susan Lindquistovej, profesorky pre molekulárnu genetiku na Inštitúte Howarda Hughesa Chicagskej univerzity, dedičný prvok, ktorý nie je kódovaný v DNA ani v RNA, ale súvisí s poskladanou bielkovinovou štruktúrou.
Tento priónový proteín s označením Sup35 sa normálne stará o správnu premenu genetického kódu. Ak je Sup35 deformovaný, sú inak nevyužité a selekčnému tlaku nevystavené časti vlohovej výbavy exprimované. Preto sa môžu mutácie v týchto oblastiach akumulovať nezávisle od svojho selektívneho úžitku. Tak vznikajú úplne nové kombinácie mutácií, ktoré môžu byť napríklad zdrojom rezistencie proti antibiotikám.
Bielkovín sú v bunkách na tisíce, no svoje funkcie môžu plniť len vtedy, keď sú poskladané do komplexných priestorových štruktúr. V prípade BSE alebo Creutzfeldtovho-Jakobovho syndrómu sú určité bielkoviny deformované a tieto deformácie môžu preniesť aj na susedné bielkoviny rovnakého typu. Tým sa spustí reťazová reakcia, ktorá môže poškodiť zasiahnuté tkanivo.
Kvasinkové prióny nie sú škodlivé ani pre človeka, ani pre samotnú kvasinku. Keďže druh deformácie a princíp prenosu u kvasinky a cicavcov sú veľmi podobné, vedci dúfajú, že sa im podarí nájsť formy liečenia Creutzfeldtovho-Jakobovho syndrómu a podobných chorôb.