Uluru

Už sme si povedali, že Uluru je posvätný kameň stretnutí domorodých kmeňov. Keďže je to najväčší posvätný kameň sveta a nie každému návštevníkovi Austrálie sa podarí dostať k nemu, zaslúži si pár slov.

Tento monolit stojí na úplnej púštnej rovine a vypína sa do výšky 335 metrov. Je dva a pol kilometra dlhý a jeden a pol kilometra široký. Podľa geológov pokračuje do hĺbky šesť kilometrov a pozostáva z jedného obrovského kusa pieskovca. Niekedy je nazývaný mŕtvym srdcom Austrálie. Jeho oficiálny názov je Ayersova skala. Pre nás ju objavil  v roku 1872 beloch Ernest Giles a pomenoval ju po juhoaustrálskom politikovi Henrym Ayersovi. Ja si myslím, že Uluru je krajší názov. Hodný jej magickej výsosti skaly priateľstva. Ľudia, ktorí na nej stáli, tvrdia, že pôsobí ako živá bytosť. Medzi nami, pred domorodcami by ste sa nemali pokúšať vyliezť na túto skalu. Považujú za zneuctenie stáť na nej nohami. A nič by ich neprinútilo, aby to urobili. Rozhnevať si duchov hory vraj nie je rozumné, preto by ste sa v jej blízkosti mali správať úctivo. Napriek varovaniu sa na ňu denne pokúsi vyliezť viac ako  stovka turistov. Či ich stihne za to zaslúžený trest, sa mi nepodarilo zistiť. Našťastie turistom neprístupné ostávajú niektoré časti posvätnej skaly s s tradičnými skalnými maľbami, v ktorých sa odohrávajú už celé stáročia, ak nie tisícročia posvätné obrady. Ženy a muži tu majú svoje jednotlivé svätyne, do ktorých nemá iné pohlavie prístup. Tajomstvo týchto obradov ostáva turistom neprístupné. Môžu sa však kochať hrou farieb pri západe slnka. Najskôr vás uchváti purpur, neskôr karmín, modrá, ale aj odtiene zelenej, hnedá a bledosivá. Opalizácia hory je tak vzrušujúca, že človek má pocit, akoby bol mimo zeme. Podľa domorodcov pochádza hora z pradávnych čias snenia a v momente, keď sa mení pod lúčmi zapadajúceho slnka, presne viete, aký úžasný musel byť svet, keď pochádzal zo snov. A keď si ešte uvedomíte, že hora pred vami má milióny rokov a že tu takto bude stáť aj keď vy už dávno nebudete, premôže vás zrazu pocit nekonečnosti. Potom sa už určite nebudete čudovať, že každý kúsok, každý zárez, puklina či vyvýšenina majú pre Aborigénov svoj zvláštny význam. V tom momente sa budete cítiť vyvolení a spriaznení s ňou už len preto, že ste sa dostali až k nej.