Manžel mi povedal, že keď lepšie zarábam, on radšej zostane doma s deťmi a ja aby som robila kariéru. Doma som bola, len kým som dojčila. Dva týždne po tom som začala pracovať naplno. A on? V noci vstával k malej, prebaľoval, varil, chodil na prechádzky a nekonečne kreatívne a vždy s ohľadom na bezpečnosť sa hral s bábätkom. Celé dni. Dokonca sa mu darilo udržiavať poriadok, pretože je veľmi systematický a pedantný. A vôbec z toho nebol nervózny. Považoval to za svoje poslanie. Takýto a podobné monológy dnes už nepatria k fikciám. Čoraz častejšie prenikajú do našej  spoločnosti. Má  to svoje jasné príčiny.

Pokiaľ v spoločenstve cicavcov sa v drvivej väčšine prípadov stará o potomstvo samička, medzi vtákmi a rybami je to naopak. Takmer vždy sa o potomstvo stará samec. Aj na našej zemi existujú kmene, kde ženy pracujú na poliach  a starajú sa o živobytie a muži v osade majú na starosti deti. Či sa nám to páči, alebo nie, obe pohlavia majú za istých okolností rovnakú schopnosť postarať sa o dorast. Závisí to opäť od našich známych feromónov, o ktorých sme už toľko písali. Posledné vedecké výskumy hovoria o tom, že hormonálne zmeny v mužskom a ženskom tele prebiehajú súčasne. Feromóny, ktoré vylučujeme kožou a potom, účinkujú na naše podvedomie, ktoré spúšťa rôzne procesy v našom tele. Za feromónmi /aj keď ich funkcia nie je ešte dokonale dokázaná/ je naša schopnosť zamilovať sa, nenávidieť, prejaviť odvahu, aj keď sme zbabelci atď. V našom prípade sa predpokladá, že tieto chemické látky spúšťajú pri milovaní v tehotenstve niečo, čo vytvára u partnerov spoločný efekt a tak sú vlastne obaja partneri v inom stave, čo je krajší a výstižnejší názov, ako tehotní. Počet intímnych vzťahov určuje silu tohoto pôsobenia. V čase tehotenstva manželky, niektorí muži priberú, iných bolia kríže a ďalší sa sťažujú na rannú nevoľnosť. Tieto poznatky vyvracajú zaužívané klišé, že muž nadobúda vzťah k svojim deťom postupne, tak ako rastú a dosahujú prvé úspechy. Súčasne dokazujú, že otcovská starostlivosť o deti nie je náhradná, menšia, či nekvalitnejšia. Mužom, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú starať o deti sa často mení pomer testosterónu a estrogénov v krvi. Čím menej testosterónu, tým väčšia ochota starať sa o deti, nebojovať, pokojne vychovávať. Nenabádať k súťaživosti, neodporúčať vojnu ako riešenie konfliktov, neriadiť sa heslom zub za zub. Je zaujímavé, že ihneď po narodení a niekoľko prvých týždňov hladina testosterónu  klesá takmer u všetkých mužov, niekedy až o 35 %. Vďaka tomu sú schopní naviazať sa na svoje dieťa.

Už je to tak

Na svete dnes existujú milióny mužov, ktorí sa sami, alebo prevažne sami starajú o svoje potomstvo. Nepociťujú to ako krivdu a robia to s radosťou. Samozrejme, rovnako ako medzi mužmi, tak aj medzi ženami existuje nemalé percento tých, ktorí starostlivosť o deti považujú za kríž, čo nesú na chrbte a vyrovnávajú sa s jeho ťarchou len vďaka spoločenskej klíme. Sú aj takí, čo sa o deti starajú nedobrovoľne a nie vždy to dokážu zodpovedne, ale to je téma z inej opery.
Emancipácia žien je neodvratný proces. Tak, ako kedysi vládli spolu bohovia a bohyne na Olympe, tak pomaly, ale isto prichádza čas, kedy pohlavia svoje znaky nezmenia, ale využijú na to, aby spoločne pomáhali prežiť. Sebe, aj planéte. Výchova detí tým „povolanejším“ z rodičov je jednou tehličkou na tejto neľahkej stavbe.