Andrej bol práve v siedmom nebi. Mal bláznivých sedemnásť, vo vrecku 4,20 a jeho o dva roky staršia priateľka Janka sa mu rozhodla oddať. A predstavte si, že aj bez navigačného systému sa mu podarilo bez úhony vniknúť do jej horúceho lona. Bol z toho hotový. Vôbec mu neprekážalo, že nebol prvý. Snažil sa zladiť nežné dotyky s jej nadpriemerne vyvinutým poprsím a s predo-zadným pohybom v rajskej záhradke. 
Do rytmu si v duchu opakoval „nesmiem zlyhať, nesmiem skončiť, som najlepší, nesmiem…“ Jeho zámer, milovať sa s ňou až do skonania vekov bol, s každým jej pohybom a vzdychom menej aktuálny.  Jej nohy sa okolo neho ovíjali ako dva vyhladované škrtiče. Hlavu mala zaklonenú a nechtami mu divoko rýľovala oblasť lopatiek. Pred očami sa mu začalo zahmlievať. Už len pár pohybov… Privrel oči. Zrazu ho zhodila. „Naši idú! Okamžite zapadni do skrine.“ V hlave mu búšila krv. Jeho maximálne rozrušené mužstvo vyzeralo ako vztýčená vlajka revolúcie. Bohužiaľ, revolúcia sa nekonala. V priebehu tridsiatich  sekúnd ležal dolu hlavou s vyloženými nohami v skrini, zahádzaný svojimi poprevracanými zvrškami. Od zaštrkotania kľúčov v zámke neprešla ani minúta. Jana ležala zababušená pod perinou a imitovala spánok. Našťastie v ten deň nemala mať žiadnu prednášku a tak jej posteľová prítomnosť nebola pre jej prísnu matku zarážajúca. Odo dverí hodila do izby generálsky pohľad  a zavrčala:“už by si mala vstávať.“. Potom sa nedialo nič. Andrej ležal poskladaný v komíne určenom na ukladanie nepotrebných škatúľ. Rozmery 170,  90 a 50 , ktoré vykazovala skriňa sa začali ukazovať ako mimoriadne nevyhovujúce pre život. Počul, ako sa Jana pomaly češe, ešte pomalšie oblieka. Potom jej bosé nohy / oooch/ pristúpili k jeho útočisku a zašepkali „preboha nehýb sa, ak ťa tu nájde, zabije ma.“ Andrej to rešpektoval, vedel, že ho jej rodičia nemilujú. Vedel, že pre ich dcéru naozaj nie je dobrá partia. „Právnická“ rodinka čakala, že sa ich prvorodené dievčatko vydá minimálne za pána sudcu, šéfa advokátskej komory, alebo / najlepšie za ministra spravodlivosti. Pokiaľ by to nemal byť človek z fachu, do úvahy prichádzal ešte privatizér, bohatý cudzinec ,či neschudobnený šľachtic. Inak prispôsobivá Janka im v tomto zatiaľ nevyšla v ústrety. Momentálne v ich skrini ležal on, nedoštudovaný mladík, s nádychom indickej / všetci Rómovia sú vlastne pôvodne z Indie/ krvi, s rodiskom na Žilinskom sídlisku a s celkom dobrým hlasom a vizážou, ktorý práve bilancoval svoje šance na únik. Kuchyňa, kde sa pani matka usadila, nemala dvere a bola priamo pri vchodových/ samozrejme aj východových/ dverách. Byt sa nachádzal sa asi vo výške 25 metrov nad povrchom zeme a ani jeden konár stromu pod oknom nesiahal až po balkón. Povrazový rebrík nevlastnili. A karate, na ktoré chodil desať rokov mu bolo v tejto situácii na...Navyše si ho jeho láska poistila a skriňa bola zamknutá. Pokiaľ má čas schopnosť bežať pomaly, tak práve v tento deň sa rozhodol pre nulový posun. Andrej bol  smädný. Potreboval navštíviť toaletu a rád by bol dokončil načaté dielo. Šiju mal stvrdnutú a na holé telo mu začínala byť zima. Zrazu začul v izbe kroky. Dvierka sa pootvorili na pár centimetrov a Mirka mu podala šálku teplého čaju. „Mama odíde o dve hodiny, musíš vydržať“, zašepkala a nečakajúc na  odpoveď opäť ho zamkla. V tichu svojho nedobrovoľného väzenia začal rozjímať nad  eskamotérskym kúskom, ktorým by  dopravil do úst čaj. Ani pri zapojení maximálnej kreativity a pohybovej zručnosti sa mu to nepodarilo bez  obliatia. Strašne rád by sa zahral na frajera. Strašne rád by vyrazil dvere, obliekol si župan Janinho otca a vplával do kuchyne. Predstavoval si šokovaný výraz Janinej matky. Predstavoval si sám seba, ako prichádza ku dresu a so slovami „tohle není Jim Beam“ do neho vylieva ten odporne presladený čaj. Všetky jeho predstavy sa však skončili pri Janiných očiach. Boli by v nich slzy a nenávisť. Janka síce vedela, že jej matka je malomeštiacka mrcha a viac ako na Janinom šťastí jej záleží na tom, čo povedia susedia, známi, kolegovia… a že ona sama a jej súrodenci  boli v podstate len doplnkom jej skvelého imidžu. Imidžu ženy, ktorá si popri troch malých deťoch urobila doktorát, udržala kariéru aj domácnosť. S rodinným hniezdom to nebolo až také ideálne, ako sa zdalo.  Starší z bratov Juraj zmizol z rodného hniezda pre istotu ako sedemnásťročný, druhý Peter urobil to isté dva roky po ňom, ten sa momentálne nachádzal niekde v Austrálii a domov sa evidentne nemienil vrátiť. Sudcovský  talár  si bude obliekať niekto poslušnejší. A tak na ukazovanie  zostala rodine len Janka. Už v trinástich vedela variť, piecť, starať sa o domácnosť, hrať na klavíri, tancovať a plynulo konverzovať v nemčine, angličtinu sa práve začala učiť,  keďže absolvovala aj balet, základy francúzštiny získala tiež. Dieťa ako stvorené na pochvalu. Teraz mala devätnásť a jej matka ju tajne neznášala. Podľa nej sa nevydarila, nikto netuší odkiaľ, ale v krvi mala bohémstvo. Nedokázala vyštudovať právo, ale si presadila si štúdium hopsania na VŠMU. Nechutné. No a ešte si začala  s tým  mladým, nemožným konzervatoristom. Večne hladný mladík s nejasným pôvodom, ktorý sa snaží zviesť jej dcéru, sa stal pre ňu nočnou morou.
Andrej nevedel, či ho viac ničia myšlienky, čo bez prestania bombardujú jeho hlavu, alebo bolesť stuhnutého krku a odkrvených končatín. Dvere na skrini sa opäť poodchýlili. Stal sa šťastným majiteľom neidentifikovateľného chleba. Zahryznutie odhalilo oškvarkovú nátierku. Odrazu sa bytom ozvalo „Janička, poď ma odviezť.“ Oblial ho studený pot. Snáď ho tam nenechá zamknutého. Šťukol kľúč vo dverách skrine a o pár sekúnd aj na vchodových dverách. Len, čo doznel ten lahodný zvuk, vysypal sa zo svojho nedobrovoľného azylu. Bolela ho snáď každá kosť v tele. Chvíľu len ležal a načúval. Na chodbe bolo ticho. Vrhol sa k chladničke a začal sa napchávať. Klobása a šunka mizli v mene pomsty bez chleba v jeho žalúdku. Stál nahý s hlavou v chladničke a život mu opäť pripadal nádherný. Zrazu v zámke opäť zaštrkotali kľúče. Po chrbte mu prebehol mráz a všetky chĺpky na tele sa mu vztýčili. Vošla Jana. Zamkla za sebou dvere a kľakla si k jeho nohám. Keď mu ho vzala do pusy, prešla ho chuť na jedlo. Oprel sa o dvierka chladničky a pochopil, že po očistci vždy nasleduje raj.